Obsah článku
- 1. NÁZOV LIEKU
- 2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
- 3. LIEKOVÁ FORMA
- 4. KLINICKÉ ÚDAJE
- 5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
- 1. Infúzia
- 12. Infúzia
- 26. Infúzia
- 6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
- 7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
- 8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)
- 9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
- 10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
1.NÁZOV LIEKU
Aldurazyme, 100 U/ml infúzny koncentrát.
2.KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
1 ml obsahuje 100 U (približne 0,58 mg) laronidázy. Každá 5 ml injekčná liekovka obsahuje 500 U laronidázy.
Jednotka aktivity (U) je definovaná ako hydrolýza jedného mikromólu substrátu
Laronidáza je rekombinantnou formou humánnej
Pomocné látky so známym účinkom:
Každá 5 ml injekčná liekovka obsahuje 1,29 mmol sodíka.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3.LIEKOVÁ FORMA
Infúzny koncentrát.
Číry až ľahko opalescentný, bezfarebný až svetložltý roztok.
4.KLINICKÉ ÚDAJE
4.1Terapeutické indikácie
Aldurazyme je určený na dlhodobú enzýmovú substitučnú liečbu u pacientov s potvrdenou diagnózou mukopolysacharidózy I (MPS I; deficiencia
4.2Dávkovanie a spôsob podávania
Na liečbu Aldurazymom by mal dohliadať lekár, ktorý má skúsenosti so starostlivosťou o pacientov s MPS I alebo inými dedičnými metabolickými chorobami. Aldurazyme sa má podávať v primeranom klinickom prostredí, v ktorom sú ľahko dostupné resuscitačné prostriedky na zvládnutie medicínskych núdzových stavov.
Dávkovanie
Odporúčané dávkovanie Aldurazymu je 100 U/kg telesnej hmotnosti, podávaných raz týždenne
Deti a dospievajúci
U detí a dospievajúcich nie je potrebná úprava dávky.
Starší pacienti
Bezpečnosť a účinnosť Aldurazymu u pacientov starších ako 65 rokov neboli stanovené, preto nemožno odporúčať dávkovanie lieku u týchto pacientov.
Poškodenie funkcie obličiek a pečene
Bezpečnosť a účinnosť Aldurazymu u pacientov s renálnou alebo hepatálnou insuficienciou nebola hodnotená, preto u týchto pacientov nemožno odporučiť žiadnu dávkovaciu schému.
Spôsob podania
Aldurazyme sa má podávať ako intravenózna infúzia.
Ak to pacient znáša, počiatočnú rýchlosť infúzie 2 U/kg/h možno postupne zvyšovať každých 15 minút na maximum 43 U/kg/h. Celý objem dávky má byť podaný v priebehu 3 až 4 hodín. Informácie o premedikácii pozri časť 4. 4.
NávodPokyny na nariedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
4.3Kontraindikácie
Závažná hypersenzitivita (napr. anafylaktická reakcia) na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (pozri časti 4.4 a 4.8).
4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Reakcie spojené s infúziou
U pacientov liečených Aldurazymom sa môžu rozvinúť reakcie spojené s infúziou
Pacientov liečených Aldurazymom je potrebné prísne monitorovať a oznámiť všetky prípady reakcií spojených s infúziou, oneskorených reakcií a možných imunologických reakcií. Stav protilátok je potrebné pravidelne monitorovať a hlásiť.
U pacientov s predchádzajúcim závažným základným postihnutím horných dýchacích ciest boli hlásené závažné reakcie IARs a preto obzvlášť títo pacienti musia byť prísne sledovaní a infúzia Aldurazyme sa im má podávať len v primeranom klinickom prostredí, v ktorom sú ľahko dostupné resuscitačné prostriedky na zvládnutie medicínskych núdzových stavov.
Pacienti s akútnym základným ochorením sú vystavení väčšiemu riziku reakcií IARs v čase infúzie Aldurazymu. Pred podaním Aldurazymu je potrebné starostlivo posúdiť klinický stav pacienta.
Na základe klinickej štúdie 3. fázy sa očakáva, že takmer u všetkých pacientov sa vytvoria IgG protilátky proti laronidáze, väčšinou do 3 mesiacov od začiatku liečby.
U pacientov, u ktorých sa vytvorili protilátky alebo vznikli symptómy IARs treba pri podávaní Aldurazymu postupovať veľmi opatrne (pozri časti 4.3 a 4.8).
V klinických štúdiách boli reakcie spojené s infúziou zvyčajne zvládnuteľné spomalením rýchlosti infúzie a (pre)medikáciou pacienta antihistaminikami alebo antipyretikami (paracetamol alebo ibuprofén), čo umožnilo pacientom pokračovať v liečbe.
Keďže je len veľmi málo skúseností s opätovným začiatkom liečby po dlhom prerušení, je potrebná opatrnosť v dôsledku teoreticky zvýšeného rizika hypersenzitívnej reakcie po prerušení terapie.
Po začiatku podávania Aldurazymu alebo jeho opätovnom nasadení po prerušení liečby sa odporúča pacienta premedikovať (antihistaminiká alebo antipyretiká) približne 60 minút pred začiatkom infúzie, aby sa minimalizoval možný výskyt reakcií spojených s infúziou. Ak je to klinicky indikované, treba uvážiť podanie premedikácie s následnými infúziami Aldurazymu.
V prípade miernej až stredne silnej reakcie spojenej s infúziou je potrebné zvážiť liečbu antihistaminikami a paracetamolom/ibuprofénom alebo zníženie rýchlosti infúzie na polovicu tej rýchlosti, pri ktorej došlo k reakcii.
V prípade jednej závažnej reakcie na infúziu je potrebné infúziu prerušiť až do vymiznutia symptómov a zvážiť liečbu antihistaminikami a paracetamolom/ibuprofénom. Infúziu možno obnoviť znížením rýchlosti podávania na ½ - ¼ rýchlosti, pri ktorej došlo k reakcii.
V prípade opakovanej stredne silnej reakcie alebo v prípade opakovaného podania po jednej závažnej reakcii je potrebné zvážiť premedikáciu (antihistaminiká a paracetamol/ibuprofen alebo kortikosteroidy) a zníženie rýchlosti infúzie na ½ - ¼ rýchlosti, pri ktorej došlo k predchádzajúcej reakcii.
Ako pri každom intravenóznom proteínovom lieku sú možné vážne hypersenzitívne reakcie alergického typu.
Ak vzniknú takéto reakcie, odporúča sa okamžité zastavenie podávania Aldurazymu a začatie primeranej medikamentóznej liečby. Pritom treba dodržiavať bežné medicínske štandardy urgentnej liečby.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje sodík a podáva sa v 0,9 % intravenóznom roztoku chloridu sodného (pozri časť 6.6). U pacientov s kontrolovanou sodíkovou diétou na to treba prihliadať.
4.5Liekové a iné interakcie
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie. Na základe jeho metabolizmu sa interakcie laronidázy sprostredkované cytochrómom P450 neočakávajú.
Aldurazyme sa nemá podávať súčasne s chlorochínom alebo prokaínom kvôli možnému riziku interferencie s intracelulárnym príjmom laronidázy.
4.6Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití Aldurazymu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity /a alebo/ embryonálneho/fetálneho vývoja/ a- alebo/ pôrodu/
Laktácia
Laronidáza sa môže vylučovať do mlieka. Keďže nie sú známe žiadne údaje o novorodencoch vystavených pôsobeniu laronidázy prostredníctvom materského mlieka, odporúča sa počas liečby Aldurazymom prerušiť dojčenie.
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o účinkoch laronidázy na fertilitu. Predklinické údaje neukázali žiadne výrazné nežiaduce nálezy (pozri časť 5.3).
4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Väčšina súvisiacich nežiaducich účinkov pri klinickom skúšaní bola klasifikovaná ako reakcie súvisiace s infúziou (IAR), ktoré sa vyskytovali u 53 % pacientov v štúdii 3. fázy (liečených až do 4 rokov) a u 35 % pacientov v štúdií 5 (do 1 roka liečby). Niektoré IAR boli vážne. S postupom času sa počet týchto reakcií znižoval. Najčastejšie nežiaduce reakcie na liek (ADR) boli : bolesti hlavy, nevoľnosť, bolesti brucha, exantém, artralgia, bolesti chrbta, bolesti končatín, návaly horúčavy, pyrexia, reakcie miesta infúzie, zvýšený krvný tlak, znížená saturácia kyslíkom, tachykardia a triaška. Po uvedení lieku na trh bol v súvislosti s reakciami spojenými s infúziou hlásený výskyt cyanózy,
hypoxie, tachypnoe, pyrexie, vracanie, triašky a erytému, pričom niektoré z týchto reakcií boli závažné.
Zoznam nežiaducich reakcií uvedený v tabuľke
ADR pri podávaní Aldurazymu hlásené počas štúdie 3. fázy a jej predĺženia u celkového počtu 45 pacientov vo veku 5 rokov a viac liečených až do 4 rokov pri použití nasledujúcich kategórií frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). S ohľadom na malý počet pacientov sa nežiaduci účinok pozorovaný u jediného pacienta klasifikuje ako častý.
MedDRA | Veľmi časté | Časté | Neznáme |
Trieda orgánových |
|
|
|
systémov |
|
|
|
Poruchy imunitného |
| anafylaktická reakcia |
|
systému |
|
|
|
Psychické poruchy |
| nepokoj |
|
Poruchy nervového | bolesti hlavy | parestézia, závrat |
|
systému |
|
|
|
|
|
|
|
Poruchy srdca a |
| tachykardia |
|
srdcovej činnosti |
|
|
|
Poruchy ciev | návaly horúčavy | hypotenzia, bledosť, |
|
|
| periférny chlad |
|
|
|
|
|
Poruchy dýchacej |
| respiračný distres, | cyanóza, hypoxia, |
sústavy, hrudníka a |
| dyspnoe, kašeľ | tachypnoe, |
mediastína |
|
| bronchospazmus, |
|
|
| zástava dýchania |
Poruchy | nevoľnosť, bolesti | vracanie, hnačka |
|
gastrointestinálneho | brucha |
|
|
traktu |
|
|
|
Poruchy kože a | exantém | angioneurotický edém, | erytém, opuch tváre, |
podkožného tkaniva |
| opuchnutie tváre, | opuch hrtana, opuch |
|
| žihľavka, svrbenie, | končatín |
|
| studený pot, alopécia, |
|
|
| hyperhidróza |
|
Poruchy kostrovej a | artropatia, artralgia, | muskuloskeletárne |
|
svalovej sústavy a | bolesti chrbta, bolesti | bolesti |
|
spojivového tkaniva | končatín |
|
|
Celkové poruchy a | pyrexia, reakcia v | triaška, pocit horúčavy, | extravazácia |
reakcie v mieste | mieste infúzie | pocit chladu, únava, |
|
podania |
| ochorenie podobné |
|
|
| chrípke |
|
Laboratórne a funkčné |
| zvýšená telesná teplota, |
|
vyšetrenia |
| znížená saturácia |
|
|
| kyslíkom |
|
U jedného pacienta s predchádzajúcim poškodením dýchacích ciest sa tri hodiny po začiatku podávania infúzie (v 62. týždni liečby) objavila silná reakcia, ktorá pozostávala z urtikárie a obštrukcie dýchacích ciest vyžadujúcej tracheostómiu. Tento pacient bol pozitívne testovaný na IgE.
Navyše, u niekoľkých pacientov s predchádzajúcou diagnózou závažného s MPS I spojeného postihnutia horných dýchacích ciest a pľúc, sa pozorovali závažné reakcie vrátane bronchospazmu, uzavretia dýchacích ciest a opuchu tváre (pozri časť 4.4).

Deti a dospievajúci
V dolu uvedenom zoznamu je prehľad nežiaducich účinkov s Aldurazymom hlásených počas štúdie fázy 2. celkom u 20 pacientov vo veku menej ako 5 rokov a hlavne u závažného fenotypu s dobou liečby do 12 mesiacov. Nežiaduce účinky boli z hľadiska závažnosti slabé až mierne.
MedDRA | MedDRA | Frekvencia | |
Trieda systémových orgánov | Preferovaný termín | ||
| |||
Poruchy srdca | tachykardia | veľmi časté | |
a srdcovej činnosti | |||
|
| ||
Celkové poruchy | pyrexia | veľmi časté | |
a reakcie v mieste podania | triaška | veľmi časté | |
Laboratórne | zvýšený krvný tlak | veľmi časté | |
a funkčné vyšetrenia | znížená saturácia kyslíkom | veľmi časté |
V štúdii fázy 4 dostalo 33 pacientov s MPS I jeden zo štyroch dávkových režimov: 100 U/kg intravenózne každý týždeň (odporúčaná dávka), 200 U/kg intravenózne každý týždeň, 200 U/kg intravenózne každé 2 týždne alebo 300 U/kg intravenózne každé 2 týždne. Skupina užívajúca odporúčanú dávku mala najmenej pacientov, u ktorých došlo k nežiaducim účinkom a k reakciám súvisiacich s infúziou. Reakcie súvisiace s infúziou boli svojim druhom podobné tým, ako sa vyskytli v iných klinických štúdiách.
Opis vybratých nežiaducich reakcií
Imunogenicita
Takmer u všetkých pacientov sa vytvorili protilátky triedy IgG proti laronidáze. U väčšiny pacientov došlo ku sérokonverzii do 3 mesiacov od začiatku liečby; hoci k sérokonverzii o pacientov mladších ako 5 rokov so závažnejším fenotypom dochádzalo väčšinou do 1 mesiaca (v priemere 26 dní oproti 45 dňom u pacientov vo veku 5 rokov a viac). Do konca štúdie 3. fázy (alebo do okamihu predčasného ukončenia štúdie) 13/45 pacientov nemalo žiadne protilátky detegovateľné rádioimúnoprecipitáciou (RIP), vrátane 3 pacientov u ktorých sérokonverzia nenastala vôbec. U pacientov, u ktorých sa nezistili žiadne protilátky, alebo s nízkymi úrovňami protilátok, sa preukázalo zásadné zníženie úrovní GAG v moči, zatiaľ čo u pacientov s vysokými titrami protilátok bolo zníženie GAG v moči premenlivé. Klinická významnosť týchto zistení nie je známa, pretože neboli zistené konzistentné závislosti medzi úrovňami protilátok triedy IgG a konečnými ukazovateľmi klinickej účinnosti.
Okrem toho bolo 60 pacientov v štúdiách 2. a 3. fázy testovaných na neutralizačné účinky. U štyroch pacientov (troch v štúdii 3. fázy a jedného v štúdii 2. fázy) sa zistili marginálne až nízke úrovne inhibície enzymatickej aktivity laronidázy in vitro, ktoré nemali pozorovateľný vplyv na klinickú účinnosť a/alebo na zníženie GAG v moči.
Zdá sa, že prítomnosť protilátok nesúvisela s výskytom nežiaducich účinkov infúzie, hoci nástup nežiaduceho účinku infúzie sa spravidla zhodoval s vytvorením protilátok triedy IgG. Výskyt protilátok triedy IgE nebol úplne preskúmaný.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
- Cerezyme - Genzyme Europe B.V.
- Renagel - Genzyme Europe B.V.
- Fabrazyme - Genzyme Europe B.V.
- Mabcampath - Genzyme Europe B.V.
- Thyrogen - Genzyme Europe B.V.
- Mozobil - Genzyme Europe B.V.
Zoznam liekov na lekársky predpis. Výrobca: "Genzyme Europe B.V."
4.9Predávkovanie
Nebol hlásený žiadny prípad predávkovania.
5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: enzýmy, ATC kód: A16AB05.
Ochorenie MPS I
Poruchy ukladania mukopolysacharidov sú spôsobené nedostatkom špecifických lysozomálnych enzýmov potrebných pre katabolizmus glykozamínoglykánov (GAGs). MPS I je heterogénna
a multisystémová porucha charakterizovaná nedostatkom
heparániumsulfátu. Redukovaná alebo chýbajúca aktivita
Mechanizmus účinku
Princípom enzýmovej substitučnej terapie je obnova hladiny enzymatickej aktivity, ktorá by bola dostatočná na to, aby hydrolyzovala nahromadené látky a zabránila ich ďalšej akumulácii. Po intravenóznej infúzii sa laronidáza rýchlo eliminuje z obehu a je prijímaná bunkami do lysozýmov, pravdepodobne cez receptory
Purifikovaná laronidáza je glykoproteín s molekulovou hmotnosťou približne 83 kD. Laronidáza je tvorená 628 aminokyselinami po rozštiepení
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť Aldurazymu bola hodnotená v troch klinických štúdiách. Jedna klinická štúdia sa zameriavala hlavne na účinok Aldurazymu na systémové manifestácie MPS I ako je slabá vytrvalosť, reštriktívna choroba pľúc, obštrukcia horných dýchacích ciest, zníženie pohybového rozsahu kĺbov, hepatomegália a poruchy zraku. Jedna štúdia sa zameriavala hlavne na bezpečnosť
a farmakokinetiku Aldurazymu u pacientov mladších ako 5 rokov, zahrnuté však bolo aj určité hodnotenie účinnosti. Tretia štúdia bola uskutočnená za účelom zhodnotenia farmakodynamiky a bezpečnosti rôznych dávkovacích režimov Aldurazymu.
Zatiaľ nie sú k dispozícii klinické údaje preukazujúce priaznivý vplyv na neurologické prejavy ochorenia.
Bezpečnosť a účinnosť Aldurazymu bola zisťovaná v randomizovanej, dvojitej slepej placebom kontrolovanej štúdii 3. fázy u 45 pacientov vo veku od 6 do 43 rokov. Hoci sa jej zúčastnili pacienti reprezentujúci celé spektrum choroby, väčšina z nich bola stredného fenotypu a len jeden pacient vykazoval závažný fenotyp. Pacienti zúčastňujúci sa štúdie mali nútenú vitálnu kapacitu (FVC) menej než 80 % predpokladanej hodnoty pre ich výšku a boli schopní stáť 6 minút a prejsť 5 metrov. Pacientom sa podávalo buď 100 U/kg Aldurazymu alebo placebo, každý týždeň po celkovú dobu 26 týždňov. Hranicami primárnej účinnosti boli zmeny v percente očakávanej normálnej FVC a absolútna vzdialenosť, ktorú pacienti prešli v
Po 26 týždňoch terapie bola u pacientov liečených Aldurazymom pozorovaná zlepšená funkcia pľúc a schopnosti chôdze v porovnaní so skupinou dostávajúcou placebo, ako sa uvádza dolu.

| Fáza 3, 26 týždňov liečby |
| ||
| porovnanie s placebom |
|
| |
|
|
|
|
|
|
|
| Hodnota p | Konfidenčný interval |
|
|
|
| (95%) |
Predpovedaná | priemer | 5,6 | - |
|
percentuálna FVC |
|
|
|
|
(percentuálny bod) | medián | 3,0 | 0,009 | 0,9 - 8,6 |
|
|
|
|
|
6MWT | priemer | 38,1 | - |
|
(test chôdze na 6 metrov, | medián | 38,5 | 0,066 | |
metre) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Otvorená rozšírená štúdia preukázala zlepšenie a/alebo zachovanie týchto účinkov až po dobu 208 týždňov v skupine Aldurazyme/Aldurazyme a 182 týždňov v skupine placebo/Aldurazyme, ako sa uvádza dolu v tabuľke.
| Aldurazyme/Aldurazyme | placebo/Aldurazyme |
| Pri 208 týždňoch | Pri 182 týždňoch |
Priemerná zmena oproti stavu pred |
|
|
liečbou |
|
|
% predpovedané FVC (%)1 | - 1,2 | - 3,3 |
6 MWT (metrov) | + 39,2 | + 19,4 |
Index Apnoe/Hypopnoe (AHI) | - 4,0 | - 4,8 |
Rozsah pohybu flexie ramena (stupňov) | + 13,1 | + 18,3 |
Index invalidity CHAQ/HAQ2 | - 0,43 | - 0,26 |
1 Zníženie v percentuálnom predpovedanom FVC nie je klinicky významný v tomto časovom rámci, a absolútny objem pľúc naďalej rástol úmerne zmenám výšky rastúcich pediatrických pacientov.
2 Obe skupiny prekročili minimálny klinicky významný rozdiel
Z 26 pacientov s abnormálnym objemom pečene pri východiskovom vyšetrení pred liečbou dosiahlo 22 (85 %) do konca štúdie normálnu veľkosť pečene. V priebehu prvých 4 týždňov dochádzalo k rýchlemu zníženiu vylučovania GAG v moči (µg/mg kreatinínu) a počas zvyšnej časti štúdie sa tento stav zachovával. Úrovne GAG v moči sa znížili o 77 % a 66 % v skupine placebo/Aldurazyme resp. Aldurazyme/Aldurazyme; na konci štúdie dosiahla jedna tretina pacientov (15 zo 45) normálne úrovne GAG v moči.
Problém heterogenity prejavov ochorenia medzi pacientmi sme zohľadnili použitím zloženého konečného ukazovateľa, ktorý bol súhrnom klinicky významných zmien premenných účinnosti (% predpovedaný normálny FVC, vzdialenosť 6MWT, rozsah pohybu flexie ramena, AHI a ostrosť zraku) v globálnej odpovedi sa zlepšenie dosiahlo u 26 pacientov (58 %), bez zmeny u 10 pacientov (22 %), a zhoršenie u 9 pacientov (20 %).
V jednoročnej otvorenej štúdii 2. fázy bola hodnotená hlavne bezpečnosť a farmakokinetika Aldurazymu u 20 pacientov mladších ako 5 rokov v čase zahrnutia do štúdie (16 pacientov so závažným fenotypom a 4 pacienti so stredne závažným fenotypom). Pacientom bolo predpísané podávanie infúzie Aldurazymu počas 52 týždňov v týždenných intervaloch v dávke 100 U/kg. U štyroch pacientov bolo dávkovanie zvýšené na 200 U/kg na posledných 26 týždňov s ohľadom na zvýšené úrovne GAG v moči počas 22. týždňa.
Osemnásť pacientov štúdiu dokončilo. Pri oboch dávkach bol Aldurazyme dobre znášaný. Priemerná úroveň GAG v moči sa znížila o 50 % v 13. týždni a znížila sa o 61 % na konci štúdie. Na konci štúdie sa u všetkých pacientov preukázalo zníženie veľkosti pečene a 50 % (9/18) malo normálnu veľkosť pečene. Podiel pacientov s miernou hypertrofiou ľavej komory sa znížil z 53 % (10/19) na 17 % (3/18) a priemerná hmotnosť ľavej komory sa normalizovala vzhľadom na plochu povrchu tela zníženú o 0,9

skóre Z (n=17). U viacerých pacientov bol zaznamenaný rast vo výške (n=7) a hmotnosti (n=3) pre rastové
Bola uskutočnená štúdia fázy 4 na vyhodnotenie farmakodynamických účinkov rôznych dávkovacích režimov Aldurazymu na glykozamínoglykány v moči, objem pečene a
2 týždne môže byť prijateľnou alternatívou pre pacientov pociťujúcich ťažkosti pri týždenných infúziách; neexistujú však žiadne dôkazy, že dlhodobá klinická účinnosť týchto dvoch dávkovacích režimov je ekvivalentná.
5.2Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetické vlastnosti boli merané po intravenóznom podaní laronidázy s trvaním infúzie 240 minút a pri dávke 100 U/kg telesnej hmotnosti v 1., 12. a 26. týždni.
Ukazovateľ | 1. Infúzia | 12. Infúzia | 26. Infúzia |
| Priemer ± SD | Priemer ± SD | Priemer ± SD |
Cmax (U/ml) | 0,197 ± 0,052 | 0,210 ± 0,079 | 0,302 ± 0,089 |
AUC∞ (h•U/ml) | 0,930 ± 0,214 | 0,913 ± 0,445 | 1,191 ± 0,451 |
CL (ml/min/kg) | 1,96 ± 0,495 | 2,31 ± 1,13 | 1,68 ± 0,763 |
Vz (l/kg) | 0,604 ± 0,172 | 0,307 ± 0,143 | 0,239 ± 0,128 |
Vss (l/kg) | 0,440 ± 0,125 | 0,252 ± 0,079 | 0,217 ± 0,081 |
t1/2 (h) | 3,61 ± 0,894 | 2,02 ± 1,26 | 1,94 ± 1,09 |
Cmax vykazovala zvýšenie s časom. Distribučný objem sa znižoval s pokračujúcou liečbou, pravdepodobne vo vzťahu k tvorbe protilátok a/alebo zmenšovaniu objemu pečene. Farmakokinetický profil u pacientov mladších ako 5 rokov bol podobný ako u starších alebo menej závažne postihnutých pacientov.
Laronidáza je proteín a predpokladá sa, že sa metabolicky odbúrava hydrolýzou peptidov. V dôsledku toho sa nepredpokladá, že by poškodená funkcia pečene ovplyvnila klinicky
signifikantným spôsobom farmakokinetiku laronidázy. Renálna eliminácia laronidázy sa považuje za minoritnú cestu clearance (pozri časť 4.2.).
5.3Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Genotoxický ani karcinogénny potenciál sa nepredpokladá.
6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1Zoznam pomocných látok
Chlorid sodný
Dihydrogenfosforečnan sodný, monohydrát
Hydrogenfosforečnan dvojsodný, heptahydrát
Polysorbát 80
Voda na injekciu
6.2Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3Čas použiteľnosti
Neotvorené injekčné liekovky: 3 roky.
Zriedené roztoky:
Z hľadiska mikrobiologickej bezpečnosti treba liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, skladovanie pripraveného lieku by nemalo trvať dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2 až 8˚C za predpokladu, že roztok bol pripravený v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.
6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v chladničke (2°C - 8°C).
Podmienky na uchovávanie po riedení lieku, pozri časť 6.3
6.5Druh obalu a obsah balenia
5 ml infúzny roztok v injekčnej liekovke (sklo typ I) so zátkou (silikónová chlórobutylová guma) a uzáverom (hliník) so snímateľnou čiapočkou (polypropylén).
Veľkosť balenia: 1, 10 a 25 injekčných liekoviek.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Každá injekčná liekovka je určená len na jedno použitie. Infúzny koncentrát sa musí riediť 9 mg/ml (0,9
Príprava infúzie Aldurazymu (Použite aseptickú techniku)
Na základe hmotnosti jednotlivých pacientov určite počet injekčných liekoviek, ktoré sa majú zriediť. Asi 20 minút pred aplikáciou vyberte potrebný počet liekoviek z chladničky, aby sa mohli zohriať na izbovú teplotu (nižšiu ako 30°C).
Pred zriedením vizuálne skontrolujte každú injekčnú liekovku, či neobsahuje čiastočky alebo nemá nežiaduce zafarbenie. Číry až mierne opalescentný a bezfarebný až bledožltý roztok by nemal obsahovať viditeľné čiastočky. Nepoužívajte injekčné liekovky, ktoré obsahujú čiastočky alebo roztok inej farby.
Na základe hmotnosti jednotlivého pacienta stanovte celkový objem infúzie, ktorý je 100 ml (ak
je telesná hmotnosť nižšia alebo rovná 20 kg) alebo 250 ml (ak je telesná hmotnosť vyššia ako 20 kg) infúzneho roztoku obsahujúceho 9 mg/ml (0,9 %) chloridu sodného.
Z infúzneho vaku/fľaše nasajte a znehodnoťte taký objem infúzneho roztoku chloridu sodného, ktorý sa rovná celkovému objemu Aldurazymu, ktorý bude do objemu pridaný.
Nasajte potrebný objem z injekčných liekoviek obsahujúcich Aldurazyme a spojte obe množstvá.
Spojené množstvá Aldurazymu pridajte do infúzneho roztoku obsahujúceho 9 mg/ml (0,9 %) chloridu sodného.
Infúzny roztok jemne premiešajte.
Pred použitím zrakom skontrolujte, či sa v roztoku nenachádzajú čiastočky. Použite len číre
a bezfarebné roztoky bez viditeľných čiastočiek.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7.DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Genzyme Europe B.V., Gooimeer 10,
8.REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)
9.DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 10. júna 2003
Dátum posledného predĺženia: 10. júna 2008
10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU
12/2015
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu/.
Príspevky