Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Angiox (bivalirudin) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - B01AE06

Updated on site: 05-Oct-2017

Názov liekuAngiox
Kód ATC klasifikácieB01AE06
Látkabivalirudin
VýrobcaThe Medicines Company UK Ltd

1.NÁZOV LIEKU

Angiox 250 mg prášok na prípravu koncentrátu pre injekčný alebo infúzny roztok.

2.KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 250 mg bivalirudínu.

Po rekonštitúcii 1 ml obsahuje 50 mg bivalirudínu.

Po nariedení 1 ml obsahuje 5 mg bivalirudínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Prášok na prípravu koncentrátu pre injekčný alebo infúzny roztok (prášok na prípravu koncentrátu).

Biely až takmer biely lyofilizovaný prášok.

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

Angiox je indikovaný ako antikoagulant dospelým pacientom podstupujúcim perkutánnu koronárnu intervenciu (PCI) vrátane pacientov s infarktom myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI) podstupujúcich primárnu PCI.

Angiox je tiež indikovaný na liečbu dospelých pacientov s nestabilnou angínou/bez elevácie-ST segmentu s infarktom myokardu (UA/NSTEMI), u ktorých je plánovaná urgentná alebo skorá intervencia.

Angiox sa má aplikovať s kyselinou acetylsalicylovou alebo klopidogrelom.

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Angiox má podávať lekár so skúsenosťami s akútnou koronárnou starostlivosťou alebo s intervenčnými koronárnymi zákrokmi.

Dávkovanie

Pacienti podstupujúci PCI, vrátane pacientov s infarktom myokardu s eleváciou segmentu ST (STEMI) podstupujúcich primárnu PCI

Odporúčaná dávka bivalirudínu pre pacientov podstupujúcich PCI je 0,75 mg/kg telesnej hmotnosti podaná ako intravenózny bolus, po ktorom ihneď nasleduje intravenózna infúzia podávaná rýchlosťou 1,75 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu, aspoň počas trvania zákroku. Infúzia 1,75 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu môže pokračovať do 4 hodín po PCI, a pri zníženej dávke 0,25 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu počas ďalších 4 – 12 hodín, podľa klinickej potreby. U pacientov so STEMI treba pokračovať s infúziou 1,75 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu do 4 hodín po PCI, a pokračovať pri zníženej dávke 0,25 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu počas ďalších 4 – 12 hodín, podľa klinickej potreby (pozri časť 4.4).

Po primárnej PCI je u pacientov potrebné starostlivo sledovať príznaky a symptómy konzistentné s ischémiou myokardu.

Pacienti s nestabilnou angínou/infarktom myokardu bez elevácie ST segmentu (UA/NSTEMI)

Odporúčaná počiatočná dávka bivalirudínu pre liečených pacientov s akútnym koronárnym syndrómom (ACS) je intravenózny bolus 0,1 mg/kg, potom sa podá infúzia 0,25 mg/kg/h. U pacientov, ktorí majú byť liečení, možno pokračovať s infúziou 0,25 mg/kg/h až do 72 hodín. Ak sa u liečeného pacienta pristúpi k PCI, má sa pred zákrokom aplikovať ďalší bolus 0,5 mg/kg bivalirudínu a rýchlosť infúzie zvýšiť na 1,75 mg/kg /h počas trvania zákroku. Po ukončení PCI sa môže v zníženej infúznej dávke 0,25 mg/kg/h pokračovať 4 až 12 hodín podľa klinickej potreby.

Pre pacientov, u ktorých sa koronárna artéria premosťuje štepom (CABG) bez pumpy, má pokračovať intravenózna infúzia bivalirudínu až do času zákroku. Bezprostredne pred zákrokom sa má podať bolus 0,5 mg/kg, potom sa podáva intravenózna infúzia 1,75 mg/kg/h počas trvania zákroku.

Pacientom, ktorí sa podrobia zákroku s pumpou (CABG), má intravenózna infúzia bivalirudínu pokračovať až do 1 hodiny pred zákrokom, potom sa má infúzia prerušiť a pacientovi sa podáva nefrakcionovaný heparín (UFH).

Ak sa má zabezpečiť správne podávanie bivalirudínu, úplne rozpustený, rekonštituovaný a nariedený liek sa má pred podaním dôkladne premiešať (pozri časť 6.6). Bolusová dávka sa má podať rýchlym intravenóznym vpichom , čím sa zabezpečí, že pred samotným začiatkom výkonu dosiahne celá bolusová dávka požadovanú koncentráciu.

Intravenózne infúzne linky je potrebné naplniť bivalirudínom, aby sa zabezpečila kontinuálna infúzia po podaní bolusovej dávky.

Infúziu je nutné začať okamžite po podaní bolusovej dávky, čim sa zabezpečí dosiahnutie požadovanej koncentrácie ešte pred samotným výkonom a neprerušovaný priebeh celého výkonu. Bezpečnosť

a účinnosť bolusovej dávky bivalirudínu bez následnej kontinuálnej infúzie nebola hodnotená a neodporúča sa ani v prípade plánovaného krátkeho PCI výkonu.

Nárast hodnoty ACT možno použiť ako indikátor aplikácie bivalirudínu.

ACT hodnoty 5 minút po bivalirudínovom boluse mali v priemere 365 ±100 sekúnd. Ak 5-minútový

ACT je menší než 225 sekúnd, má sa podať druhá bolusová dávka 0,3 mg/kg.

Keď je ACT hodnota vyššia ako 225 sekúnd, nie je potrebné ďalšie sledovanie za predpokladu, že sa správne podá infúzna dávka 1,75 mg/kg/h.

Ak sa zaznamená nedostatočný nárast hodnoty ACT, má sa zvážiť možnosť chybnej medikácie, napr. nedostatočné premiešanie Angioxu alebo zlyhanie intravenózneho zariadenia.

Arteriálne puzdro možno odstrániť 2 hodiny po ukončení infúzie bivalirudínu bez ďalšieho monitorovania antikoagulácie.

Použitie s inou antikoagulačnou liečbou

U pacientov so STEMI podstupujúcich primárnu PCI má štandardná prednemocničná podporná liečba zahŕňať klopidogrel a prípadne včasné podanie UFH (pozri časť 5.1).

Angiox sa môže začať podávať pacientom 30 minút po prerušení intravenózne podaného nefrakcionovaného heparínu alebo 8 hodín po prerušení subkutánne podaného nízkomolekulového heparínu.

Angiox je možné používať spolu s inhibítormi GP IIb/IIIa. Ďalšie informácie o používaní bivalirudínu s alebo bez inhibítorov GP IIb/IIIa sú uvedené v časti 5.1.

Renálna nedostatočnosť

Podanie Angioxu je kontraindikované u pacientov s ťažkou nedostatočnosťou obličiek

(GFR < 30 ml/min), ako aj u pacientov závislých od dialýzy (pozri časť 4.3).

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou renálnou insuficienciou sa dávka pre ACS (0,1 mg/kg bolus/0,25 mg/kg/h infúzia) nemusí prispôsobovať.

Pacienti so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR 30–59 ml/min), ktorí podstupujú PCI (či už sú liečení s bivalirudínom pri ACS alebo nie), majú dostať infúziu s nižšou rýchlosťou

1,4 mg/kg/h. Bolusová dávka sa nemá meniť v porovnaní s vyššie odporúčaným dávkovaním pre ACS alebo PCI.

Pacientov s renálnou insuficienciou je nutné dôsledne monitorovať a sledovať klinické prejavy krvácania počas PCI výkonu vzhľadom na to, že klírens bivalirudínu je u týchto pacientov znížený (pozri časť 5.2)

Ak je hodnota ACT v rozsahu 5 minút nižšia ako 225 sekúnd, má sa podať druhá bolusová dávka 0,3 mg/kg a 5 minút po podaní druhej bolusovej dávky znova skontrolovať ACT. Ak sa zistí nedostatočný nárast hodnoty ACT, má sa zvážiť možnosť chybnej medikácie, napr. nedostatočné premiešanie Angioxu alebo zlyhanie intravenózneho zariadenia.

Poškodenie funkcie pečene

Úprava dávok nie je potrebná. Farmakokinetické štúdie naznačili, že metabolizmus bivalirudínu v pečeni je obmedzený, preto bezpečnosť a účinnosť bivalirudínu sa špecificky neštudovala

u pacientov s poškodením funkcie pečene.

Starší pacienti

Vzhľadom na vysoké riziko krvácania je starším pacientom potrebné venovať zvýšenú pozornosť kvôli ich zníženej renálnej funkcii v dôsledku veku. U tejto vekovej skupiny sa dávkovanie upravuje na základe renálnej funkcie.

Pediatrická populácia

V súčasnosti neexistujú žiadne indikácie, ktoré by sa týkali použitia Angioxu u detí mladších ako 18 rokov, a preto nemožno uviesť odporúčania na dávkovanie. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

Spôsob podávania

Angiox je určený na intravenózne použitie.

Angiox je najprv potrebné rekonštituovať, čím sa získa 50 mg/ml roztok bivalirudínu. Rekonštituovaný materiál je potrebné následne rozriediť na celkový objem 50 ml, čím sa získa

5 mg/ml roztok bivalirudínu.

Rekonštituovaný a nariedený prípravok je potrebné pred podaním dôkladne premiešať.

Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3Kontraindikácie

Angiox je kontraindikovaný u pacientov so:

známou precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti

6.1, alebo na hirudíny

aktívnym krvácaním alebo zvýšeným rizikom krvácania v dôsledku porúch hemostázy a/alebo ireverzibilných porúch koagulácie

vážnou nekontrolovanou hypertenziou

subakútnou bakteriálnou endokarditídou

ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR<30 ml/min) a u pacientov závislých od dialýzy

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Angiox nie je určený na intramuskulárne použitie. Nepodávajte intramuskulárne.

Hemorágia

U pacientov sa musia počas terapie dôsledne sledovať symptómy a príznaky krvácania, najmä ak sa bivalirudín kombinuje s iným antikoagulanciom (pozri časť 4.5). Aj keď sa väčšina hemorágií spojených s bivalirudínom vyskytuje u pacientov podstupujúcich PCI v mieste arteriálnej punkcie, môžu sa vyskytnúť počas terapie kdekoľvek. Nevysvetliteľný pokles hematokritu, hemoglobínu alebo krvného tlaku môže naznačovať hemorágiu. Ak sa spozoruje krvácanie alebo sa predpokladá, terapia sa má prerušiť.

Nie je známe žiadne antidotum k bivalirudínu, ale jeho účinok sa rýchlo stráca (T½ je 25 ± 12 minút).

Predĺžené infúzie bivalirudínu v odporúčaných dávkach po PCI neboli spojené so zvýšenou mierou krvácania (pozri časť 4.2).

Podávanie spolu s inhibítormi krvných doštičiek alebo antikoagulanciami

Po podaní kombinácie antikoagulačných liekov sa dá očakávať zvýšenie rizika krvácania (pozri časť

4.5). Po kombinácii bivalirudínu s inhibítorom krvných doštičiek alebo antikoagulancia sa majú pravidelne monitorovať klinické a biologické hemostatické parametre.

U pacientov užívajúcich warfarín, ktorí sú liečení bivalirudínom, sa má zvážiť monitorovanie medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalised Ratio (INR)) na zabezpečenie jeho návratu na úroveň pred liečbou po ukončení liečby bivalirudínom.

Precitlivenosť

Precitlivenosť typu alergických reakcií bola v klinických pokusoch hlásená menej často (≥ 1/1 000 až ≤ 1/100). Na jej riešenie sa majú vykonať nevyhnutné opatrenia. Pacienti majú byť informovaní

o prvých príznakoch reakcií z precitlivenosti vrátane svrbenia, generalizovanej urtikárie, ťažoby na hrudi, chrčania, hypotenzie a anafylaxie. V prípade šoku je potrebné použiť súčasné lekárske štandardné postupy pre terapiu šoku. Anafylaxia, vrátane anafylaktického šoku s fatálnym dôsledkom bola zaznamenaná veľmi zriedkavo (≤ 1/10 000 pri post-marketingových skúsenostiach (pozri časť

4.8).

Terapeutické urgentné protilátky pozitívne na bivalirudín sú zriedkavé a neboli spájané s klinickými dôkazmi o alergických alebo anafylaktických reakciách. Opatrne treba pristupovať k pacientom, ktorí boli v minulosti liečení lepirudínom a vytvorili sa u nich protilátky proti nemu.

Akútna trombóza stentu

Akútna trombóza stentu (<24 hodín) bola pozorovaná u pacientov so STEMI podstupujúcich primárnu PCI a ovládaná bola revaskularizáciou cieľovej cievy (TVR) (pozri časti 4.8 a 5.1). Väčšina týchto prípadov nekončila smrteľne. Zvýšené riziko akútnej trombózy stentu bolo pozorované počas prvých 4 hodín od ukončenia postupu u pacientov, ktorí buď prerušili infúziu bivalirudínu na konci postupu alebo u ktorých infúzia pokračovala zníženou rýchlosťou 0,25 mg/kg/h (pozri časť 4.2). Pacienti majú aspoň po dobu 24 hodín zostať v zariadení, ktoré je schopné zvládnuť ischemické komplikácie a po primárnej PCI majú byť u nich starostlivo monitorované príznaky a symptómy konzistentné s ischémiou myokardu.

Brachyterapia

Počas gama brachyterapeutického zákroku s Angioxom bola pozorovaná tvorba intra-zákrokového trombu.

Angiox sa má opatrne používať počas beta brachyterapeutických zákrokov.

Pomocná látka

Angiox obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v liekovke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5Liekové a iné interakcie

Študovali sa interakcie s inhibítormi krvných doštičiek, vrátane kyseliny acetylsalicylovej, tiklopidínu, klopidogrelu, abciximabu, eptifibatidu alebo tirofibanu. Výsledky nenaznačujú farmakodynamické interakcie s týmito liekmi.

Z poznatkov o mechanizme ich účinku možno očakávať zvýšenie rizika krvácania po podaní kombinácie antikoagulancií (heparín, warfarín, trombolytické látky alebo látky proti krvným doštičkám).

V každom prípade, keď sa bivalirudín kombinuje s inhibítormi krvných doštičiek alebo antikoagulanciami, majú sa pravidelne sledovať klinické a biologické hemostatické parametre.

4.6Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití bivalirudínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity, embryonálneho/fetálneho vývoja, pôrodu alebo postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3).

Angiox sa má počas gravidity aplikovať iba v nevyhnutných prípadoch, keď klinický stav ženy vyžaduje liečbu bivalirudínom.

Dojčenie

Nie je známe, či sa bivalirudín vylučuje do materského mlieka. Angiox sa má dojčiacim matkám podávať opatrne.

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Angiox nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími závažnými a fatálnymi nežiaducimi reakciami sú veľké krvácanie (krvácanie

v mieste prístupu a krvácanie mimo prístupu vrátane intrakraniálneho krvácania)

a precitlivenosť vrátane anafylaktického šoku. Zriedkavo boli hlásené trombóza koronárnych artérií, trombóza koronárneho stentu s infarktom myokardu a trombóza katétru. Chyby pri podaní môžu viesť k trombóze s fatálnymi následkami.

U pacientov užívajúcich warfarín sa podávaním bivalirudínu zvyšuje INR.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce účinky bivalirudínu získané z klinických štúdií HORIZONS, ACUITY a REPLACE-2 a zo skúseností po uvedení lieku na trh sú uvedené podľa tried orgánových systémov v tabuľke 1.

Tabuľka 1.

Nežiaduce účinky bivalirudínu získané z klinických štúdií HORIZONS,

 

ACUITY a REPLACE-2 a zo skúseností po uvedení lieku na trh

 

 

 

 

 

 

 

Trieda

Veľmi

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

orgánových

časté

(≥ 1/100 až

(≥ 1/1 000 až

(≥ 1/10 000 až

zriedkavé

systémov

(≥ 1/10)

< 1/10)

< 1/100)

< 1/1 000)

(< 1/10 000)

 

 

 

 

 

 

Poruchy krvi

 

znížený

trombocytopénia,

 

 

a lymfatického

 

hemoglobín

anémia

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

 

precitlivenosť

 

 

imunitného

 

 

vrátane

 

 

systému

 

 

anafylaktickej

 

 

 

 

 

reakcie a šoku,

 

 

 

 

 

vrátane hláseného

 

 

 

 

 

fatálneho dôsledku

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

 

bolesť hlavy

intrakraniálne

 

nervového

 

 

 

krvácanie

 

systému

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy oka

 

 

 

vnútroočné

 

 

 

 

 

krvácanie

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy ucha

 

 

 

krvácanie z ucha

 

a labyrintu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy srdca

 

 

 

tamponáda srdca,

 

 

 

 

perikardiálne

 

a srdcovej činnosti

 

 

 

 

 

 

 

krvácanie,

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

infarkt

 

 

 

 

 

myokardu,

 

 

 

 

 

trombóza

 

 

 

 

 

koronárnych

 

 

 

 

 

artérií,

 

 

 

 

 

bradykardia,

 

 

 

 

 

ventrikulárna

 

 

 

 

 

tachykardia,

 

 

 

 

 

angina pectoris,

 

 

 

 

 

bolesť na hrudi

 

Poruchy ciev

malé

väčšie krvácanie

hematóm, hypotenzia

koronárna

kompartmento

trombóza stentu

 

krvácanie

na rôznych

 

a, b

 

 

vrátane

vý syndróm

 

na rôznych

miestach vrátane

 

 

 

 

hláseného

 

 

miestach

prípadov

 

 

 

 

fatálneho

 

 

 

s fatálnych

 

 

 

 

 

dôsledkuc,

 

 

 

dôsledkom

 

 

 

 

 

trombóza vrátane

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

prípadov

 

 

 

 

 

s fatálnym

 

 

 

 

 

dôsledkom,

 

 

 

 

 

arteriovenózna

 

 

 

 

 

fistula,

 

 

 

 

 

trombóza katétru,

 

 

 

 

 

cievna

 

 

 

 

 

pseudoaneuryzm

 

 

 

 

 

 

 

Trieda

Veľmi

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

orgánových

časté

(≥ 1/100 až

(≥ 1/1 000 až

(≥ 1/10 000 až

zriedkavé

systémov

(≥ 1/10)

< 1/10)

< 1/100)

< 1/1 000)

(< 1/10 000)

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy dýchacej

 

 

epistaxa,

pulmonárne

 

 

 

 

hemoptýza,

krvácanie,

 

 

sústavy, hrudníka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

a mediastína

 

 

faryngeálne

dyspnoea

 

 

 

 

 

krvácanie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

 

gastrointestinálne

peritoneálne

 

 

 

 

krvácanie,

 

 

gastrointestinálneh

 

 

krvácanie (vrátane

 

 

 

 

retroperitoneálny

 

o traktu

 

 

hematemézy,

 

 

 

hematóm,

 

 

 

 

 

melény, ezofageálne

 

 

 

 

 

vracanie

 

 

 

 

 

krvácanie, análne

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

krvácanie),

 

 

 

 

 

 

retroperitoneálne

 

 

 

 

 

 

krvácanie, gingiválne

 

 

 

 

 

 

krvácanie, nevoľnosť

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kože

 

ekchymóza

 

vyrážka,

 

 

a podkožného

 

 

 

žihľavka

 

 

tkaniva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej

 

 

 

bolesť chrbta,

 

a svalovej sústavy

 

 

 

bolesť

 

 

a spojivového

 

 

 

v slabinách

 

 

tkaniva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy obličiek

 

 

hematúria

 

 

 

a močových ciest

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celkové poruchy

 

krvácanie

 

reakcie v mieste

 

 

v mieste prístupu,

 

 

a reakcie v mieste

 

 

vpichu injekcie

 

 

hematóm

 

 

podania

 

 

(nepríjemný pocit

 

 

v mieste vpichu

 

 

 

 

 

v mieste vpichu

 

 

 

do cievy > 5 cm,

 

 

 

 

 

injekcie, bolesť

 

 

 

 

 

 

 

 

hematóm

 

v mieste vpichu

 

 

 

v mieste vpichu

 

injekcie, reakcia

 

 

 

do cievy < 5 cm

 

v mieste vpichu)

 

 

 

 

 

 

 

 

Laboratórne a

 

 

 

Zvýšené INR

d

 

funkčné

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

vyšetrenia

 

 

 

 

 

 

Úrazy, otravy

 

 

 

reperfúzne

 

 

a komplikácie

 

 

 

poškodenie (bez

 

liečebného

 

 

 

obnovenia

 

 

postupu

 

 

 

prietoku alebo

 

 

 

 

 

s pomalým

 

 

 

 

 

 

obnovením

 

 

 

 

 

 

prietoku),

 

 

 

 

 

 

kontúzia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

a.Nežiaduce účinky lieku zistené zo skúseností po uvedení lieku na trh

b.Kompartmentový syndróm bol hlásený ako druhotný prejav hematómu v predlaktí po podaní bivalirudínu do radiálnej tepny po uvedení lieku na trh

c.Podrobné informácie o trombóze stentu sú uvedené v časti 4.8: Klinická štúdia HORIZONS (pacienti so STEMI podstupujúci primárnu PCI). Pokyny pre monitorovanie akútnej trombózy stentu sú uvedené v časti 4.4.

d.V časti 4.4 sa opisujú opatrenia pre monitorovanie INR pri súbežnom podávaní bivalirudínu s warfarínom.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Krvácanie

Vo všetkých klinických štúdiách boli údaje o krvácaní zozbierané oddelene od údajov o nežiaducich liekových reakciách a spolu s definíciami krvácania použitými v jednotlivých štúdiách sú zhrnuté

v tabuľke 6.

Klinická štúdia HORIZONS (pacienti so STEMI podstupujúci primárnu PCI)

Krvné doštičky, krvácanie a zrážavosť krvi

V klinickej štúdii HORIZONS bol zaznamenaný častý výskyt tak silného, ako aj slabého krvácania ( 1/100 a <1/10). Incidencia silného a slabého krvácania bola u pacientov liečených bivalirudínom značne nižšia ako u pacientov liečených heparínom s inhibítormi GP IIb/IIIa. Incidencia silného krvácania je uvedená v tabuľke 6. Krvácanie sa najčastejšie vyskytlo v mieste vpichu arteriálneho puzdra. Najčastejšou udalosťou bol hematóm veľkosti <5 cm v mieste vpichu.

Trombocytopénia bola v klinickej štúdii HORIZONS hlásená u 26 (1,6 %) pacientov liečených bivalirudínom a u 67 (3,9 %) pacientov liečených heparínom a inhibítormi GP IIb/IIIa. Všetkým týmto pacientom liečeným bivalirudínom bola súbežne podávaná kyselina acetylsalicylová, všetkým

s výnimkou jedného bol podávaný klopidogrel a 15 pacientom boli podávané aj inhibítory GP IIb/IIIa.

Klinická štúdia ACUITY (pacienti s nestabilnou angínou/infarktom myokardu bez elevácie ST segmentu (UA/NSTEMI))

Nasledovné údaje pochádzajú z klinickej štúdie bivalirudínu u 13 819 pacientov zaradených do ACS, pričom 4 612 bolo randomizovaných na použitie samotného bivalirudínu, 4 604 bolo randomizovaných na bivalirudín plus GP IIb/IIIa inhibítor a 4 603 bolo randomizovaných na použitie nefrakcionovaného heparínu alebo enoxaparínu plus GP IIb/IIIa inhibítora. U obidvoch skupín – v bivalirudínovej aj v porovnávacej skupine liečenej heparínom, boli nežiaduce účinky častejšie u žien a u pacientov starších ako 65 rokov v porovnaní k mužom alebo mladším pacientom.

U približne 23,3 % pacientov, ktorým sa aplikoval bivalirudín sa vyskytol aspoň jeden nežiaduci účinok a u 2,1 % nežiaduca reakcia na liek. Nežiaduce účinky bivalirudínu sú usporiadané podľa tried orgánových systémov v Tabuľke 1.

Krvné doštičky, krvácanie a zrážavosť krvi

Údaje o krvácaní sa v ACUITY zhromažďovali oddelene od nežiaducich účinkov.

Veľké krvácanie bolo definované ako ktorékoľvek z nasledujúcich: intrakraniálne, retroperitoneálne, intraokulárne, prístup k miestu krvácania vyžaduje rádiologický alebo chirurgický zákrok, priemer hematómu ≥ 5 cm v mieste podania, zníženie koncentrácie hemoglobínu ≥ 4 g/dl bez zjavného zdroja krvácania, pokles koncentrácie hemoglobínu ≥ 3 g/dl so zjavným zdrojom krvácania, re-operácia kvôli krvácaniu, použitie akéhokoľvek krvného produktu na transfúziu. Malé krvácanie bolo definované ako akékoľvek pozorované krvácanie, ktoré nespĺňalo kritériá veľkého krvácania. Malé krvácanie sa vyskytovalo veľmi často ( 1/10) a veľké krvácanie často ( 1/100 a < 1/10).

Častosť výskytu veľkého krvácania u ITT populácie je uvedená v Tabuľke 6 a u populácie podľa protokolu (pacientov dostávajúcich klopidogrel a acetylsalicylová kyselina) v Tabuľke 7. Obidve krvácania, malé aj veľké, sa vyskytovali signifikantne menej často v skupine s bivalirudínom samotným ako v skupinách s heparínom plus GP IIb/IIIa inhibítorom a bivalirudínom plus GP IIb/IIIa.

Podobné zníženie krvácania sa pozorovalo u pacientov, ktorí boli prevedení na bivalirudín z liečby heparínom (N = 2078).

Veľké krvácanie sa najčastejšie vyskytlo v mieste vpichu arteriálneho puzdra. K ďalším menej často pozorovaným miestam krvácania s frekvenciou vyššou ako 0,1 % (menej časté) patrilo „iné“ krvácanie v mieste vpichu, retroperitoneálne, gastrointestinálne, krvácanie z ucha, nosa alebo hrdla.

Trombocytopénia bola zaznamenaná u 10 pacientov liečených bivalirudínom, ktorí boli zaradení do štúdie ACUITY (0,1 %). Väčšina týchto pacientov dostala súbežne kyselinu acetylsalicylovú a klopidogrel, 6 z 10 pacientov tiež GP IIb/IIIa inhibítor. Mortalita medzi týmito pacientmi bola nulová.

Klinická štúdia REPLACE-2 (pacienti podstupujúci PCI)

Nasledovné údaje sú odvodené z klinickej štúdie bivalirudínu na 6 000 pacientoch, ktorí sa podrobili

PCI, pričom polovica z nich bola liečená bivalirudínom (REPLACE-2). V oboch skupinách, v skupine liečenej bivalirudínom aj v porovnávacej skupine liečenej heparínom boli nežiaduce účinky častejšie u žien a u pacientov starších ako 65 rokov v porovnaní s mužmi alebo mladšími pacientmi.

Približne u 30 % pacientov, ktorým sa podal bivalirudín sa vyskytol minimálne jeden nežiaduci účinok a u 3 % sa vyskytla nežiaduca reakcia. V tabuľke 1 sú nežiaduce reakcie na bivalirudín zoradené podľa tried orgánových systémov.

Krvné doštičky, krvácanie a zrážanie krvi

V štúdii REPLACE-2 sa údaje o krvácaní zbierali oddelene od nežiaducich účinkov. Častosť výskytu veľkého krvácania v prípade súboru pacientov podľa úmyslu liečiť je uvedená v Tabuľke 6.

Veľké krvácanie sa definovalo ako prítomnosť niektorého z nasledovných stavov: intrakraniálne krvácanie, retroperitoneálna haemorágia, strata krvi vedúca k transfúzii minimálne dvoch jednotiek kompletnej krvi alebo zahustených červených krviniek, alebo krvácanie vyúsťujúce do poklesu hemoglobínu pod 3 g/dl, alebo pokles hemoglobínu väčší než 4 g/dl (alebo 12 % hematokritu) bez identifikácie miesta krvácania. Malé hemorágie sa definovali ako akékoľvek pozorované krvácavé príhody, ktoré nespĺňali kritéria veľkého krvácania. Malé krvácania sa vyskytovali veľmi často

( 1/10) a veľké krvácania sa vyskytovali často ( 1/100 a < 1/10).

Oba druhy krvácaní – malé aj veľké boli s bivalirudínom výrazne menej časté ako po podaní heparínu s inhibítormi GP IIb/IIIa v porovnávacej skupine. Veľké krvácanie sa častejšie vyskytovalo v mieste punkcie puzdra. Ostatné menej často pozorované miesta krvácania s väčším ako 0,1 % (menej častým) krvácaním zahŕňali ostatné miesta punkcie, retroperitoneálne, gastrointestinálne, v ušiach, nose alebo krku.

V klinickej štúdii REPLACE-2 sa trombocytopénia vyskytla u 20 pacientov liečených bivalirudínom

(0,7 %). Väčšine týchto pacientov boli súbežne podávané kyselina acetylsalicylová a klopidogrel a 10 pacientom z celkového počtu 20 boli podávané aj inhibítory GP IIb/IIIa.

Úmrtnosť bola u týchto pacientov nulová.

Akútne srdcové príhody

Klinická štúdia HORIZONS (pacienti so STEMI podstupujúci primárnu PCI)

Nasledovné údaje pochádzajú z klinickej štúdie bivalirudínu vykonanej u pacientov so STEMI podstupujúcich primárnu PCI, pričom 1 800 pacientov bolo randomizovaných do skupiny so samotným bivalirudínom, 1 802 do skupiny s heparínom a s inhibítormi GP IIb/IIIa.

Závažnénežiaduce reakcie boli častejšie pozorované v skupine s heparínom a inhibítormi GP IIb/IIIa ako v skupine liečenej bivalirudínom.

Z celkového počtu pacientov, ktorým bol podávaný bivalirudín, sa u 55,1 % vyskytla aspoň jedna nežiaduca udalosť a u 8,7 % sa vyskytla nežiaduca lieková reakcia. Nežiaduce reakcie na bivalirudín sú uvedené podľa tried orgánových systémov v tabuľke 1. V prvých 24 hodinách bola incidencia trombózy stentu u pacientov dostávajúcich bivalirudín 1,5 % oproti 0,3 % u pacientov dostávajúcich

UFH a inhibítory GP IIb/IIIa (p = 0,0002). Po akútnej trombóze stentu došlo k dvom úmrtiam – k jednému v oboch ramenách štúdie. V čase od 24 hodín do 30 dní bola incidencia trombózy stentu 1,2 % u pacientov dostávajúcich bivalirudín na rozdiel od 1,9 % u pacientov dostávajúcich UFH a inhibítory GP IIb/IIIa (p = 0,1553). Po subakútnej trombóze stentu došlo celkom k 17 úmrtiam –

k 3 v bivalirudínovom ramene a k 14 v ramene s UFH a inhibítormi GP IIb/IIIa. Vo frekvencii výskytu trombózy stentu nebol medzi liečebnými ramenami po 30 dňoch (p = 0,3257) a po 1 roku (p = 0,7754)

žiaden štatisticky významný rozdiel.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9Predávkovanie

V klinických štúdiach sa zaznamenali prípady predávkovania až do 10 násobku odporučenej dávky. Popísané je aj podanie jednorazovej dávky bivalirudínu 7,5 mg/kg vo forme bolusu.

Krvácanie bolo pozorované v niektorých prípadoch predávkovania.

Pri predávkovaní bivalirudínom sa musí terapia ihneď prerušiť a u pacienta úzkostlivo sledovať príznaky krvácania.

V prípade veľkého krvácania sa musí terapia bivalirudínom okamžite prerušiť. Nie je známe antidotum proti bivalirudínu, no bivalirudín je hemodialyzovateľný.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antitrombotiká, priamy inhibítor trombínu, ATC kód: B01AE06.

Mechanizmus účinku

Angiox obsahuje bivalirudín, priamy a špecifický inhibítor trombínu, ktorý sa viaže na obe katalytické miesta a anión-viažuce vonkajšie miesto fluidnej fázy a zrážací trombín.

Trombín hrá hlavnú úlohu v trombotickom procese, podporuje štiepenie fibrinogénu na fibrínové monoméry a aktivuje faktor XIII a faktor XIIIa, ktoré umožňujú fibrínu tvoriť kovalentné priečne zosieťovanie a stabilizáciu zrazeniny. Trombín tiež aktivuje faktor V a VIII, ktoré podporujú ďalšiu tvorbu trombínu a aktivuje krvné doštičky stimulujúc zhlukovanie a uvoľňovanie granúl. Bivalirudín inhibuje všetky účinky trombínu.

Väzba bivalirudínu na trombín, a tým aj jeho účinok, je reverzibilná pretože trombín postupne štiepi bivalirudín, Arg3-Pro4 väzbu, čo vyúsťuje do obnovy funkcie aktívnych miest trombínu. Tým bivalirudín najprv účinkuje ako nekompetitívny inhibítor trombínu, ale postupne sa mení na kompetitívny inhibítor umožňujúci prvým inhibovaným molekulám trombínu interagovať s inými substrátmi zrážania a koagulovať ak je potrebné.

In vitro štúdie naznačili, že bivalirudín inhibuje oba trombíny – solubilný (voľný) aj viazaný

v zrazenine. Bivalirudín zostáva aktívny a nie je neutralizovaný produktmi uvoľňovania krvných doštičiek.

In vitro štúdie tiež ukázali, že bivalirudín predlžuje čiastočný aktivačný tromboplastínový čas

(activated partial thromboplastin time – aPTT), trombínový čas (thrombin time – TT) a protrombínový

čas (pro-thrombin time – PT) normálnej ľudskej plazmy v závislosti od koncentrácie a že bivalirudín neindukuje odpoveď zhlukovania krvných doštičiek proti séru pacientov s anamnézou syndrómu heparínom-indukovanej trombocytopénie/trombózy (Heparin-Induced Thrombocytopenia/Thrombosis Syndrome - HIT/HITTS).

U zdravých dobrovoľníkov a pacientov bivalirudín vykazuje dávkovo a koncentračne závislú antikoagulačnú aktivitu čoho dôkazom bolo predĺženie ACT, aPTT, PT, INR a TT. Intravenózne podanie bivalirudínu vyvoláva merateľnú antikoagulačnú aktivitu v priebehu minút. Farmakodynamické účinky

Farmakodynamické účinky bivalirudínu možno stanoviť meraním antikoagulácie vrátane ACT.

Hodnota ACT pozitívne koreluje s dávkou a plazmatickou koncentráciou podaného bivalirudínu. Údaje získané z 366 pacientov naznačujú, že ACT nie je ovplyvnený súčasnou liečbou inhibítorom

GP IIb/IIIa.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V klinických štúdiách sa preukázalo, že bivalirudín má adekvátnu antikoagulačnú aktivitu počas PCI zákrokov.

Klinická štúdia HORIZONS (pacienti so STEMI podstupujúci primárnu PCI)

Štúdia HORIZONS bola prospektívnou dvojramennou zaslepenou randomizovanou multicentrickou klinickou štúdiou na určenie bezpečnosti a účinnosti bivalirudínu u pacientov so STEMI podstupujúcich primárnu PCI stratégiu s implantáciou stentu, a to buď stentu pomaly uvoľňujúceho paclitaxel (TAXUS™) alebo inak identického stentu z holého kovu (Express2™). Celkovo

3 602 pacientov bolo randomizovaných buď na podávanie bivalirudínu (1 800 pacientov) alebo nefrakcionovaného heparínu s inhibítormi GP IIb/IIIa (1 802 pacientov). Všetkým pacientom bola podaná acetylsalicylová kyselina a klopidogrel, pričom počet pacientov, ktorým bola podaná začiatočná dávka 600 mg klopidogrelu bol dvojnásobne vyšší (približne 64 %) ako počet pacientov, ktorým bola podaná začiatočná dávka 300 mg klopidogrelu. Približne 66 % pacientov bolo predtým liečených nefrakcionovaným heparínom.

Dávka bivalirudínu použitá v štúdii HORIZONS bola rovnaká ako dávka použitá v štúdii REPLACE-2 (0,75 mg/kg bolus, po ktorom nasledovala infúzia s rýchlosťou 1,75 mg/kg telesnej hmotnosti/hodinu). Z celkového počtu liečených pacientov 92,9 % absolvovalo primárnu PCI ako primárnu liečebnú stratégiu.

Analýza a výsledky klinickej štúdie HORIZONS po 30. dňoch pre celkovú (ITT) populáciu sú uvedené v tabuľke 2. Výsledky po 1 roku boli konzistentné s výsledkami z 30. dňa.

Definície krvácania a závery klinickej štúdie HORIZONS sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 2. Výsledky po 30. dňoch klinickej štúdie HORIZONS (ITT populácia)

Koncový ukazovateľ

Bivalirudín

Nefrakcionovaný

Relatívne riziko

p-hodnota*

 

(%)

heparín +

[95% CI]

 

 

 

inhibítory

 

 

 

 

GP IIb/IIIa (%)

 

 

 

N = 1 800

N = 1 802

 

 

Kompozitný, po 30.

 

 

 

 

dňoch

 

 

 

 

MACE1

5,4

5,5

0,98

0,8901

 

 

 

[0,75, 1,29]

 

Silné krvácanie2

5,1

8,8

0,58

<0,0001

 

 

 

[0,45; 0,74]

 

Ischemické zložky

 

 

 

 

Úmrtie (všetky

2,1

3,1

0,66

0,0465

príčiny)

 

 

[0,44; 1,0]

 

Reinfarkt

1,9

1,8

1,06

0,8003

 

 

 

[0,66; 1,72]

 

Revaskularizácia

2,5

1,9

1,29 [0,83; 1,99]

0,2561

ischemickej cieľovej

 

 

 

 

cievy

 

 

 

 

Mŕtvica

0,8

0,7

1,17

0,6917

 

 

 

[0,54; 2,52]

 

*p-hodnota nadradenosti. Ťažké nežiaduce srdcové/ischemické príhody (Major Adverse Cardiac/Ischaemic Events, MACE) boli definované ako výskyt ktorejkoľvek z týchto príhod: úmrtia,

reinfarkt, mŕtvice alebo revaskularizácia ischemickej cieľovej cievy.

Silné krvácanie bolo definované použitím stupnice štúdie ACUITY pre krvácanie.

Klinická štúdia ACUITY (pacienti s nestabilnou angínou/infarktom myokardu bez elevácie ST segmentu (UA/NSTEMI))

Štúdia ACUITY bola prospektívna, randomizovaná otvorená štúdia bivalirudínu s alebo bez

GP IIb/IIIa inhibítora (rameno B a rameno C) voči nefrakcionovanému heparínu alebo enoxiparínu s GP IIb/IIIa inhibítorom (rameno A) u 13 819 pacientov s vysokým rizikom ACS.

V ramene B a C ACUITY štúdie bola odporučená iniciálna post-randomizačná dávka bivalirudínu intravenózny bolus 0,1 mg/kg, potom nasledovala kontinuálna intravenózna infúzia 0,25 mg/kg/h počas angiografie alebo podľa klinického odporučenia.

U pacientov, ktorí podstupovali PCI sa aplikoval ďalší intravenózny bolus 0,5 mg/kg bivalirudínu a rýchlosť intravenóznej infúzie sa zvýšila na 1,75 mg/kg/h.

V ramene A ACUITY štúdie sa aplikoval UHF alebo enoxaparín podľa relevantných smerníc pre manažment ACS u pacientov s UA a NSTEMI. Pacienti v ramene A a B boli randomizovaní aj na aplikáciu GP IIb/IIIa inhibítora, ešte pred randomizáciou (pred angiografiou) alebo v čase PCI.

Celkovo 356 (7,7 %) pacientom randomizovaných v ramene C sa aplikoval aj GP IIb/IIIa inhibítor.

Charakteristiky vysoko rizikových pacientov populácie ACUITY, ktorí sa museli podrobiť angiografii do 72 hodín boli vyrovnané vo všetkých troch liečebných ramenách. Približne 77 % pacientov malo rekurentnú ischémiu, približne 70 % malo dynamické zmeny na EKG alebo zvýšené srdcové biomarkery, približne 28 % malo diabetes a približne 99 % sa podrobilo angiografii do 72 hodín.

Po angiografickom vyšetrení boli pacienti rozdelení do troch skupín, buď s medikamentóznym manažmentom (33 %), PCI (56 %) alebo CABG (11 %). Na ďalšiu protidoštičkovú terapiu sa v štúdii použili kyselina acetylsalicylová a klopidogrel.

Primárna analýza a výsledky štúdie ACUITY po 30 dňoch a po 1 roku pre celú (ITT) populáciu a pre pacientov, ktorí dostávali kyselinu acetylsalicylovú a klopidogrel podľa protokolu (pre-angiografia alebo pre-PCI) sú uvedené v Tabuľkách 3 a 4.

Tabuľka 3.

ACUITY štúdia; rozdiely v rizikách pre kompozitné ischemické

 

ukazovatele po 30 dňoch a po 1 roku a ich zložky pre celkovú populáciu

 

(ITT)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková populácia (ITT)

 

 

Rameno A

Rameno B

B – A

Rameno C

 

 

UFH/enox

bival

C – A

 

Rozdiely

bival

 

+GPIIb/III

+GPIIb/IIIa

Rozdiely rizík

 

rizík

samotné

 

inhibítor

inhibítor

(95% CI)

 

(95% CI)

(N=4 612)

 

(N=4 603)

(N=4 604)

 

 

 

%

 

 

%

%

 

 

 

 

 

 

30. deň

 

 

 

 

 

Kompozitná

7,3

7,7

0,48

7,8

0,55

ischémia

 

 

(-0,60; 1,55)

 

(-0,53; 1,63)

Úmrtie

1,3

1,5

0.17

1,6

0,26

 

 

 

(-0,31; 0,66)

 

(-0,23; 0,75)

MI

4,9

5,0

0,04

5,4

0,45

 

 

 

(-0,84; 0,93)

 

(-0,46; 1,35)

Neplánovaná

2,3

2,7

0,39

2,4

0,10

revaskularizá-

 

 

(-0,24; 1,03)

 

(-0,51; 0,72)

cia

 

 

 

 

 

1 rok

 

 

 

 

 

Kompozitná

15,3

15,9

0,65

16,0

0,71

ischémia

 

 

(-0,83; 2,13)

 

(-0,77; 2,19)

Úmrtie

3,9

3,8

0,04

3,7

-0,18

 

 

 

(-0,83; 0,74)

 

(-0,96; 0,60)

MI

6,8

7,0

0,19

7,6

0,83

 

 

 

(-0,84; 1,23)

 

(-0,22; 1,89)

Neplánovaná

8,1

8,8

0,78

8,4

0,37

revaskularizá-

 

 

(-0,36; 1,92)

 

(-0,75; 1,50)

cia

 

 

 

 

 

Tabuľka 4. ACUITY štúdia; rozdiely v rizikách pre kompozitné ischemické ukazovatele po 30 dňoch a po 1 roku a ich zložky pre pacientov liečených kyselinou acetylsalicylovou a klopidogrelom podľa protokolu*

 

Pacienti liečení kyselinou acetylsalicylovou a klopidogrelom podľa protokolu

 

Rameno A

Rameno B

B – A

Rameno C

 

 

UFH/enox

bival

C – A

 

Rozdiely

bival

 

+GPIIb/IIIa

+GPIIb/IIIa

Rozdiely rizík

 

rizík

samotné

 

inhibítor

inhibítor

(95% CI)

 

(95% CI)

(N=2 911)

 

(N=2 842)

(N=2 924)

 

 

 

%

 

 

%

%

 

 

 

 

 

 

30. deň

 

 

 

 

 

Kompozitná

7,4

7,4

0,03

7,0

-0,35

ischémia

 

 

(-1,32; 1,38)

 

(-1,68; 0,99)

Úmrtie

1,4

1,4

-0,00

1,2

-0,14

 

 

 

(-0,60; 0,60)

 

(-0,72; 0,45)

MI

4,8

4,9

0,04

4,7

-0,08

 

 

 

(-1,07; 1,14)

 

(-1,18; 1,02)

Neplánovaná

2,6

2,8

0,23

2,2

-0,41

revaskularizá-

 

 

(-0,61; 1,08)

 

(-1,20; 0,39)

cia

 

 

 

 

 

1 rok

 

 

 

 

 

Kompozitná

16,1

16,8

0,68

15,8

-0,35

ischémia

 

 

(-1,24; 2,59)

 

(-2,24; 1,54)

Úmrtie

3,7

3,9

0,20

3,3

-0,36

 

 

 

(-0,78; 1,19)

 

(-1,31; 0,59)

MI

6,7

7,3

0,60

6,8

0,19

 

 

 

(-0,71; 1,91)

 

(-1,11; 1,48)

Neplánovaná

9,4

10,0

0,59

8,9

-0,53

revaskularizá-

 

 

(-0,94; 2,12)

 

(-2,02; 0,96)

cia

 

 

 

 

 

*klopidogrel pre-angiografia alebo pre-PCI

Incidencia krvácania podľa ACUITY stupnice a TIMI stupnice až do 30. dňa pre ITT populáciu je uvedená v tabuľke 6. Incidencia krvácania podľa stupnice ACUITY a stupnice TIMI do 30. dňa pre populáciu podľa protokolu je uvedená v tabuľke 7. Výhoda bivalirudínu pred UFH/enoxaparínom s inhibítormi GP IIb/IIIa z pohľadu výskytu krvácania sa pozorovala len v ramene monoterapie bivalirudínom.

Klinická štúdia REPLACE-2 (pacienti podstupujúci PCI)

Výsledky po 30 dňoch založené na koncových ukazovateľoch zo štyroch a troch príčin randomizovanej dvojito zaslepenej štúdie s viac ako 6 000 pacientmi, ktorí sa podrobili PCI (REPLACE-2) sú zobrazené v tabuľke 5. Definície krvácania a závery klinickej štúdie REPLACE-2 sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 5. Výsledky štúdie REPLACE-2: koncové ukazovatele po 30 dňoch (populácie podľa úmyslu liečiť a podľa protokolu)

 

Úmysel liečiť

Podľa protokolu

 

bivalirudín

heparín

 

heparín

Koncový ukazovateľ

(N=2 994)

inhibítor

bivalirudín

inhibítor

 

%

GP IIb/IIIa

(N=2 902)

GP IIb/IIIa

 

 

(N=3 008)

%

(N=2 882)

 

 

%

 

%

Štvoritý koncový

9,2

10,0

9,2

10,0

ukazovateľ

 

 

 

 

Trojitý koncový

7,6

7,1

7,8

7,1

ukazovateľ*

 

 

 

 

Zložky:

 

 

 

 

Úmrtie

0,2

0,4

0,2

0,4

Infarkt myokardu

7,0

6,2

7,1

6,4

Veľké krvácanie**

2,4

4,1

2,2

4,0

(založené na non-TIMI

 

 

 

 

kritériách – pozri časť 4.8)

 

 

 

 

Náhla revaskularizácia

1,2

1,4

1,2

1,3

* vylučuje zložku veľkého krvácania. **p 0,001

Tabuľka 6. Frekvencia výskytu silného krvácania v klinických štúdiách s bivalirudínom: koncové ukazovatele po 30. dňoch pre ITT populáciu

 

Bivalirudín (%)

Bival +

UFH/Enox1 + inhibítor GP IIb/IIIa

 

 

 

 

GP

 

(%)

 

 

 

 

 

inhibítor

 

 

 

 

 

 

 

IIb/IIIa

 

 

 

 

 

 

 

(%)

 

 

 

 

REPLACE-

ACUITY

HORIZONS

ACUITY

REPLACE-

ACUITY

HORIZONS

 

 

 

 

 

 

 

N = 2 994

N =

N = 1 800

N = 4 604

N = 3 008

N = 4 603

N = 1 802

 

 

4 612

 

 

 

 

 

Silné

 

 

 

 

 

 

 

krvácanie

2,4

3,0

5,1

5,3

4,1

5,7

8,8

definované

 

 

 

 

 

 

 

protokolom

 

 

 

 

 

 

 

Silné (nie

 

 

 

 

 

 

 

CABG)

0,4

0,9

1,8

1,8

0,8

1,9

3,2

krvácanie

 

 

 

 

 

 

 

podľa

 

 

 

 

 

 

 

stupnice

 

 

 

 

 

 

 

TIMI

 

 

 

 

 

 

 

1Enoxaparín bol použitý ako porovnávací liek len v štúdii ACUITY.

Tabuľka 7.

ACUITY štúdia; výskyt krvácania do 30. dňa pre populáciu pacientov, ktorí

 

dostávali kyselinu acetylsalicylovú a klopidogrel podľa protokolu*

 

 

 

 

 

 

 

UFH/enox + inhibítor

Bival + inhibítor

Bival samotný

 

 

GP IIb/IIIa (N=2 842) %

GP IIb/IIIa

(N=2 911) %

 

 

 

(N=2 924) %

 

Silné krvácanie podľa

5,9

5,4

3,1

stupnice ACUITY

 

 

 

 

Silné krvácanie podľa

1,9

1,9

0,8

stupnice TIMI

 

 

 

 

*klopidogrel pre-angiografia alebo pre-PCI

Definície krvácania

Silné krvácanie sa v štúdii REPLACE-2 definovalo ako prítomnosť niektorého z nasledovných stavov: intrakraniálne krvácanie, retroperitoneálne krvácanie, strata krvi vedúca k transfúzii minimálne dvoch jednotiek kompletnej krvi alebo zahustených červených krviniek, alebo krvácanie vedúce k zníženiu hemoglobínu o 3 g/dl, alebo pokles hemoglobínu o viac ako 4 g/dl (alebo 12 % hematokritu) bez identifikácie miesta krvácania.

ACUITY silné krvácanie bolo definované ako jedno z nasledovných: intrakraniálne, retroperitoneálne, intraokulárne, prístup k miestu krvácania vyžaduje rádiologický alebo chirurgický zákrok, priemer hematómu ≥5 cm v mieste podania, zníženie koncentrácie hemoglobínu ≥4 g/dl bez zjavného zdroja krvácania, pokles koncentrácie hemoglobínu ≥3 g/dl so zjavným zdrojom krvácania, re-operácia kvôli krvácaniu, použitie akéhokoľvek krvného produktu na transfúziu.

Silné krvácanie v štúdii HORIZONS bolo tiež definované pomocou stupnice ACUITY. Silné krvácanie podľa stupnice TIMI bolo definované ako intrakraniálne krvácanie alebo zníženie koncentrácie hemoglobínu ≥5 g/dl.

Heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT) a heparínom indukovaná trombocytopénia- trombotický syndróm (HIT/HITTS)

Klinické pokusy na malom počte pacientov poskytli limitované údaje o použití lieku Angiox u pacientov s HIT/HITTS.

Pediatrická populácia

V klinickej štúdii TMC-BIV-07-01 bola farmakodynamická odpoveď meraná pomocou ACT v súlade so štúdiami u dospelých. Hodnota ACT sa zvýšila u všetkých pacientov – od novorodencov po staršie deti, ako aj dospelých, s rastúcou koncentráciou bivalirudínu. Hodnoty ACT verzus údaje

o koncentráciách naznačujú tendenciu k nižšej krivke závislosti odpovede od koncentrácie u dospelých v porovnaní so staršími deťmi (6 rokov až < 16 rokov) a mladšími deťmi (2 roky až < 6 rokov),

a u starších detí v porovnaní s dojčatami (31 dní až < 24 mesiacov) a novorodencami (od narodenia do 30 dní). Farmakodynamické modely naznačujú, že tento účinok je v dôsledku vyššej počiatočnej hodnoty ACT u novorodencov a dojčiat ako u starších detí. Avšak maximálne hodnoty ACT

u všetkých skupín (dospelých a všetkých pediatrických skupín) sa stretávajú na podobnej úrovni pri hodnote ACT 400 sekúnd. Klinická užitočnosť ACT u novorodencov a detí sa má vzhľadom na ich vývojový hematologický stav zvážiť opatrne.

V štúdii boli pozorované trombotické príhody (9/110; 8,2 %) a príhody veľkého krvácania (2/110; 1,8 %). Ďalšími často hlásenými nežiaducimi príhodami boli znížený pulz na nohách (8,2 %), krvácanie v mieste zavedenia katétra (7,3 %), abnormálny tep (6,4 %) a nevoľnosť (5,5 %). Päť pacientov malo po začatí klinického skúšania najnižší počet krvných doštičiek na úrovni < 150 000 buniek/mm3, čo v porovnaní so stavom na začiatku klinického skúšania predstavuje pokles počtu krvných doštičiek o ≥ 50 %. Všetkých 5 príhod sa spájalo s dodatočnými zákrokmi na srdci využívajúcimi antikoaguláciu heparínom (n = 3) alebo s infekciami (n = 2). Na základe populačnej farmakokinetickej/farmakodynamickej analýzy a modelu posúdenia expozície a nežiaducich udalostí

založenom na údajoch získaných z tejto štúdie sa zistilo, že u pediatrických pacientov sa používanie dávok pre dospelých s plazmatickými hladinami podobnými plazmatickým hladinám dosiahnutým u dospelých spája s nižším počtom trombotických príhod bez vplyvu na krvácavé príhody (pozri časť 4.2).

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Hodnotili sa farmakokinetické vlastnosti bivalirudínu a zistilo sa, že u pacientov podrobujúcich sa perkutánnemu koronárnemu zákroku a u pacientov s ACS sú lineárne.

Absorpcia

Biodostupnosť bivalirudínu po intravenóznom podaní je úplná a okamžitá. Priemerná koncentrácia bivalirudínu v ustálenom stave po konštantnej itravenóznej infúzii 2,5 mg/kg/hod je 12,4 µg/ml.

Distribúcia

Bivalirudín sa rýchlo distribuuje medzi plazmu a extracelulárne tekutiny. Distribučný objem

v ustálenom stave je 0,1 l/kg. Bivalirudín sa neviaže na plazmatické bielkoviny (iné ako trombín) ani na červené krvinky.

Biotransformácia

Predpokladá sa, že bivalirudín ako peptid podlieha katabolizmu na jednotlivé stavebné zložky aminokyseliny, ktoré sa následne recyklujú v zásobných zdrojoch aminokyselín organizmu. Bivalirudín metabolizujú proteázy vrátane trombínu. Primárnym metabolitom, ktorý vzniká štiepením

Arg3-Pro4 väzby N-koncovej sekvencie trombínom je neaktívny, pretože stráca afinitu ku katalytickému miestu trombínu. Približne 20 % bivalirudínu sa vylučuje v nezmenenej forme močom.

Eliminácia

Koncentračný profil v čase po intravenóznom podaní je dobre opísaný dvojkompartmentovým modelom. Eliminácia prebieha reakciou prvého poriadku s konečným polčasom 25 12 min

u pacientov s normálnymi renálnymi funkciami. Odpovedajúci klírens je okolo 3,4 0,5 ml/min/kg.

Hepatálna insuficiencia

Farmakokinetika bivalirudínu sa neštudovala u pacientov s poškodením funkcie pečene, ale nepredpokladá sa, že by bola zmenená, pretože bivalirudín sa nemetabolizuje pečeňovými enzýmami ako sú izoenzýmy cytochrómu P-450.

Renálna insuficiencia

Systémový klírens bivalirudínu klesá spolu s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR). Klírens bivalirudínu je podobný u pacientov s normálnymi renálnymi funkciami a pacientov s miernym poškodením funkcie obličiek. Klírens je menší o približne 20 % u pacientov so stredne ťažkým alebo ťažkým poškodením funkcie obličiek a o 80 % u pacientov odkázaných na dialýzu (tabuľka 8).

Tabuľka 8.

Farmakokinetické vlastnosti bivalirudínu u pacientov s normálnymi

 

a poškodenými renálnymi funkciami.

 

 

 

 

 

 

Renálne funkcie (GFR)

 

Klírens

Polčas (min)

 

 

 

(ml/min/kg)

 

Normálne renálne funkcie (≥90 ml/min)

 

3,4

Mierne poškodenie funkcie obličiek

 

3,4

(60-89 ml/min)

 

 

 

 

Stredne ťažké poškodenie funkcie obličiek

 

2,7

(30-59 ml/min)

 

 

 

 

Vážne poškodenie funkcie obličiek

 

2,8

(10-29 ml/min)

 

 

 

 

Pacienti odkázaní na dialýzu (dialyzovaní)

 

1,0

3,5 hod

Starší pacienti

Farmakokinetika sa u starších pacientov hodnotila ako súčasť štúdie renálnej farmakokinetiky. Úprava dávky pre túto vekovú skupinu je podmienená stavom renálnych funkcií, pozri časť 4.2.

Pohlavie

Pohlavie nemá vplyv na farmakokinetiku bivalirudínu.

Pediatrická populácia

V klinickom skúšaní pozostávajúcom zo 110 pediatrických pacientov (od novorodencov po vek

< 16 rokov) podstupujúcich perkutánne intravaskulárne zákroky bol hodnotený bezpečnostný, farmakokinetický a farmakodynamický profil bivalirudínu [TMC-BIV-07-01]. Skúmaná bola dávka intravenóznej bolusovej injekcie založená na hmotnosti 0,75 mg/kg, schválená pre dospelých, po ktorej nasledovala infúzia v dávke 1,75 mg/kg/hodinu a na základe farmakokinetickej/farmakodynamickej analýzy sa zistila odpoveď podobná odpovedi u dospelých, aj keď klírens bivalirudínu normalizovaný na hmotnosť (ml/min/kg) bol vyšší u novorodencov ako

u starších detí a s narastajúcim vekom klesal.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje z konvenčných štúdií bezpečnosti, farmakológie, toxicity po opakovanej dávke, genotoxicity alebo reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne zvláštne riziko pre ľudí.

Výsledky toxicity na zvieratách po opakovanom alebo chronickom podávaní (1 deň až 4 týždne s úrovňou expozície až 10-násobne vyššou ako je plazmatická koncentrácia v ustálenom stave) sú

obmedzené na prehnané farmakologické účinky. Porovnanie štúdií po jednorazovom a opakovanom podaní ukázalo, že toxicita bola spojená primárne s dĺžkou expozície. Všetky nežiaduce účinky, primárne a sekundárne, vyplývajúce z nadmernej farmakologickej aktivity boli reverzibilné.

Nežiaduce účinky, ktoré boli spôsobené predĺženým fyziologickým stresom v dôsledku nehemostatického stavu koagulácie neboli viditeľné po krátkej expozícii porovnateľnej dobe používanej v klinickej praxi, aj keď pri oveľa vyšších dávkach.

Bivalirudín je určený na krátkodobé podávanie a preto nie sú dostupné údaje o dlhodobom karcinogénnom potenciále bivalirudínu. Napriek tomu, bivalirudín nepôsobil mutagénne ani klastogénne v štandardných testoch sledujúcich tieto účinky.

6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1Zoznam pomocných látok

Manitol

Hydroxid sodný (2 %) (na úpravu pH)

6.2Inkompatibility

Nasledujúce liečivá sa nemajú podávať intravenózne spolu s bivalirudínom, pretože spolu vytvárajú zákal, mikročastice alebo hrubé zrazeniny; altepláza, amiodaron HCl, amfotericín B, chlórpromazín hydrochlorid (HCl), diazepam, prochlorperazín edisylát, retepláza, streptokináza a vankomycín HCl.

Nasledujúcich šesť liekov preukázalo inkompatibility s bivalirudínom závislé od koncentrácie dávky. V tabuľke 9 sú zhrnuté kompatibilné a nekompatibilné koncentrácie týchto látok. Lieky nekompatibilné s bivalirudínom pri vyšších koncentráciách sú: dobutamín HCl, famotidín, haloperidol laktát, labetalol HCl, lorazepam a prometazín HCl.

Tabuľka 9. Lieky s inkompatibilitami s bivalirudínom závislými od koncentrácie dávky

Lieky s inkompatibilitami

Kompatibilné koncentrácie

Nekompatibilné koncentrácie

závislými od koncentrácie

 

 

dávky

 

 

 

 

 

Dobutamín HCl

4 mg/ml

12,5 mg/ml

 

 

 

Famotidín

2 mg/ml

10 mg/ml

 

 

 

Haloperidol laktát

0,2 mg/ml

5 mg/ml

 

 

 

Labetalol HCl

2 mg/ml

5 mg/ml

 

 

 

Lorazepam

0,5 mg/ml

2 mg/ml

 

 

 

Prometazín HCl

2 mg/ml

25 mg/ml

 

 

 

6.3 Čas použiteľnosti

 

 

4 roky

 

 

Rekonštituovaný roztok: Chemická a fyzikálna stabilita zachovávajúca použiteľnosť lieku bola preukázaná počas 24 hodín pri 2 - 8oC. Uchovávajte v chladničke (2 C – 8 C). Neuchovávajte v mrazničke.

Nariedený roztok: Chemická a fyzikálna stabilita zachovávajúca použiteľnosť lieku bola preukázaná počas 24 hodín pri 25oC.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 C. Neuchovávajte v mrazničke.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania pred použitím je zodpovedný používateľ a nemali by byť normálne dlhšie ako 24 hodín pri 2 - 8oC, ak rekonštitúcia/nariedenie neprebehlo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 C.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5Druh obalu a obsah balenia

Angiox je dodávaný vo forme lyofilizovaného prášku v 10 ml jednorazovej sklenenej injekčnej liekovke (Typ 1) uzavretej butylovou gumovou zátkou a utesnenej hliníkovou obrubou.

Angiox je dostupný vo forme balenia po 10 injekčných liekoviek.

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pokyny pre prípravu.

Na prípravu a podanie Angioxu sa majú použiť aseptické postupy.

Pridajte 5 ml sterilnej vody na injekcie ku každej injekčnej liekovke Angioxu a jemne pretrepte, až kým nie je kompletne rozpustený a roztok neostane číry.

Odoberte 5 ml z injekčnej liekovky a následne zrieďte na celkový objem 50 ml v 5 % roztoku glukózy na injekcie, alebo roztoku chloridu sodného na injekcie s koncentráciou 9 mg/ml (0,9 %) na konečnú koncentráciu bivalirudínu 5 mg/ml.

Rekonštituovaný/nariedený roztok sa má vizuálne prekontrolovať na prítomnosť častíc a sfarbenia. Roztok, ktorý obsahuje viditeľné častice sa nemá používať.

Rekonštituovaný/nariedený roztok je číry až jemne opalizujúci, bezfarebný až mierne žltý roztok.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

The Medicines Company UK Ltd

115L Milton Park

Abingdon

Oxfordshire

OX14 4SA

VEĽKÁ BRITÁNIA

8.REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/04/289/001

9.DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20.09.2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 23.06.2014

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis