Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Byetta (exenatide) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - A10BX04

Updated on site: 05-Oct-2017

Názov liekuByetta
Kód ATC klasifikácieA10BX04
Látkaexenatide
VýrobcaAstraZeneca AB

1.NÁZOV LIEKU

Byetta 5 mikrogramov injekčný roztok v naplnenom pere

Byetta 10 mikrogramov injekčný roztok v naplnenom pere

2.KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá dávka obsahuje 5 mikrogramov (μg) exenatidu v 20 mikrolitroch (μl), (0,25 mg exenatidu v 1 ml).

Každá dávka obsahuje 10 mikrogramov (μg) exenatidu v 40 mikrolitroch (μl), (0,25 mg exenatidu v 1 ml).

Pomocné látky so známym účinkom:

Byetta 5 mikrogramov: Každá dávka obsahuje 44 µg metakrezolu.

Byetta 10 mikrogramov: Každá dávka obsahuje 88 µg metakrezolu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok (injekcia).

Číry, bezfarebný roztok.

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

Byetta je indikovaná na liečbu diabetes mellitus typu 2 v kombinácii s:

-metformínom

-sulfonylmočovinami

-tiazolidíndiónmi

-metformínom a sulfonylmočovinou

-metformínom a tiazolidíndiónom

u dospelých, ktorí nedosiahli primeranú glykemickú kontrolu podávaním maximálnych tolerovaných dávok perorálnych terapií.

Byetta je tiež indikovaná ako podporná liečba k bazálnemu inzulínu s metformínom alebo bez neho a/alebo s pioglitazónom u dospelých, ktorí nedosiahli primeranú glykemickú kontrolu týmito liekmi.

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liečba exenatidom s okamžitým uvoľňovaním (Byettou) by mala začať dávkou 5 μg exenatidu dvakrát denne (BID) počas minimálne jedného mesiaca, aby sa zvýšila tolerancia. Potom môže byť dávka exenatidu zvýšená na 10 μg dvakrát denne, čím sa ešte zlepší glykemická kontrola. Dávky vyššie ako 10 µg dvakrát denne (BID) sa neodporúčajú.

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním je dostupný vo forme naplneného pera s obsahom buď 5 µg alebo 10 µg exenatidu v jednej dávke.

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním môže byť podávaný kedykoľvek počas 60 minút pred ranným a večerným jedlom (alebo pred dvomi hlavnými dennými jedlami, medzi ktorými je prestávka 6 alebo viac hodín). Exenatid s okamžitým uvoľňovaním sa nesmie podať po jedle. Pri vynechaní injekcie je potrebné pokračovať v aplikácii ďalšou plánovanou dávkou.

Použitie exenatidu s okamžitým uvoľňovaním sa odporúča u pacientov s diabetes mellitus typu 2, ktorí už užívajú metformín, sulfonylmočovinu, pioglitazón a/alebo bazálny inzulín. Použitie exenatidu

s okamžitým uvoľňovaním môže pokračovať, aj keď sa ku prebiehajúcej liečbe pridá bazálny inzulín. Ak sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním pridáva k existujúcej liečbe metformínom a/alebo pioglitazónom, je možné pokračovať v doterajšom dávkovaní metformínu a/alebo pioglitazónu, keďže sa nepredpokladá zvýšené riziko hypoglykémie v porovnaní so samotným metformínom alebo pioglitazónom. Ak sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním pridáva k terapii sulfonylmočovinou, je potrebné zvážiť zníženie dávky sulfonylmočoviny, aby sa znížilo riziko hypoglykémie (pozri časť

4.4). Ak sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním používa v kombinácii s bazálnym inzulínom, je potrebné dôkladne zvážiť dávku bazálneho inzulínu. U pacientov so zvýšeným rizikom hypoglykémie sa má zvážiť zníženie dávky bazálneho inzulínu (pozri časť 4.8).

Dávka exenatidu s okamžitým uvoľňovaním nemusí byť prispôsobovaná každodenne v závislosti na samokontrolovanej glykémii. Avšak, samokontrola glukózy v krvi môže byť nevyhnutná, ak bude potrebné prispôsobiť dávku sulfonylmočoviny alebo dávku bazálneho inzulínu.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U pacientov nad 70 rokov je potrebné užívať exenatid s okamžitým uvoľňovaním s opatrnosťou

a dávku je potrebné opatrne zvyšovať od 5 µg do 10 µg. Klinická skúsenosť s pacientmi nad 75 rokov je veľmi obmedzená.

Porucha funkcie obličiek

Úprava dávkovania nie je potrebná u pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 50 - 80 ml/min).

U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu: 30-50 ml/min) je potrebná opatrnosť pri zvyšovaní dávky z 5 µg na 10 µg (pozri časť 5.2).

Podávanie exenatidu sa neodporúča u pacientov v terminálnom štádiu renálneho ochorenia alebo so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť podávania exenatidu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená (pozri časť 5.2).

Momentálne dostupné údaje sú opísané v časti 5.2, ale nemožno uviesť žiadne dávkovacie odporúčania.

Spôsob podávania

Každá dávka sa musí podať vo forme podkožnej injekcie do stehna, brucha alebo ramena. Exenatid s okamžitým uvoľňovaním a bazálny inzulín sa musia podať ako dve samostatné injekcie.

Pokyny na používanie pera nájdete v časti 6.6 a v návode na používanie pera, ktoré sa nachádza v písomnej informácii pre používateľa.

4.3Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Exenatid sa nemá používať u pacientov s diabetes mellitus typu 1 alebo na liečbu diabetickej ketoacidózy.

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním sa nesmie aplikovať intravenózne ani intramuskulárne.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov v terminálnom štádiu renálneho ochorenia, ktorí sú liečení dialýzou, jednotlivé dávky exenatidu s okamžitým uvoľňovaním 5 μg zvyšovali frekvenciu a závažnosť gastrointestinálnych nežiaducich účinkov. Exenatid sa neodporúča u pacientov v terminálnom štádiu renálneho ochorenia alebo so závažnou poruchou obličkových funkcií (klírens kreatinínu <30 ml/min). Klinická skúsenosť s podávaním pacientom s miernou poruchou funkcie obličiek je veľmi obmedzená (pozri časť 4.2)

Spontánne boli hlásené menej časté prípady zmenenej renálnej funkcie, vrátane zvýšeného sérového kreatinínu, poruchy funkcie obličiek, zhoršenia chronického renálneho zlyhania a akútneho renálneho zlyhania, niekedy vyžadujúce hemodialýzu. Niektoré z týchto prípadov sa objavili u pacientov, u ktorých sa vyskytli udalosti, ktoré môžu ovplyvniť hydratáciu, vrátane nauzey, vracania, a/alebo hnačky a/alebo užívania liekov, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu obličiek/stav hydratácie.

Súbežne podávané lieky zahŕňali inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, antagonistov angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky a diuretiká. Reverzibilita zmenenej funkcie obličiek sa pozorovala pri podpornej liečbe a pri vysadení potenciálne príčinných liekov, vrátane exenatidu.

Akútna pankreatitída

Použitie agonistov GLP-1 receptorov je spojené s rizikom vzniku akútnej pankreatitídy. Spontánne boli hlásené prípady akútnej pankreatitídy s exenatidom. Vyliečenie pankreatitídy sa pozorovalo po podpornej liečbe, veľmi zriedkavo však boli hlásené prípady nekrotizujúcej alebo hemoragickej pankreatitídy a/alebo úmrtie. Pacienti majú byť informovaní o charakteristickom príznaku akútnej pankreatitídy: pretrvávajúcej, závažnej bolesti brucha. Pri podozrení na pankreatitídu sa má exenatid vysadiť; v prípade, že je akútna pankreatitída potvrdená, s exenatidom sa nesmie pokračovať.

U pacientov s anamnézou pankreatitídy sa odporúča postupovať opatrne.

Závažné gastrointestinálne ochorenia

Exenatid sa neskúmal u pacientov so závažným gastrointestinálnym ochorením, vrátane gastroparézy.

Podávanie lieku je obyčajne spojené s nežiaducimi gastrointestinálnymi účinkami, vrátane nevoľnosti, vracania a hnačky. Preto sa podávanie exenatidu neodporúča u pacientov so závažným gastrointestinálnym ochorením.

Hypoglykémia

Pri podávaní exenatidu s okamžitým uvoľňovaním v kombinácii so sulfonylmočovinou sa zvyšoval výskyt hypoglykémie v porovnaní s placebom v kombinácii so sulfonylmočovinou. V klinických štúdiách pacienti s miernou poruchou funkcie obličiek užívajúci sulfonylmočovinu v kombinácii mali zvýšený výskyt hypoglykémie v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek. Aby sa znížilo riziko hypoglykémie v súvislosti s užívaním sulfonylmočoviny, je potrebné zvážiť zníženie dávky sulfonylmočoviny.

Prudký úbytok hmotnosti

Približne u 5 % pacientov liečených v klinickej štúdii exenatidom sa pozoroval týždenný úbytok hmotnosti väčší ako 1,5 kg. Takáto miera úbytku hmotnosti môže mať škodlivé dôsledky, napr. cholelitiázu.

Súbežne podávané lieky

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, a preto môže znížiť mieru a rýchlosť absorpcie perorálne podaných liekov. Pacienti užívajúci perorálne lieky vyžadujúce rýchlu gastrointestinálnu absorpciu alebo lieky s úzkym terapeutickým indexom, majú užívať exenatid

s okamžitým uvoľňovaním opatrne. Osobitné odporúčania týkajúce sa podávania týchto liekov štandardným spôsobom vo vzťahu s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním sú uvedené v časti 4.5.

Súčasné užívanie exenatidu s okamžitým uvoľňovaním s derivátmi D-fenylalanínu (meglitinidmi), s alfa-glukozidázovými inhibítormi, s inhibítormi dipeptidylpeptidázy 4 alebo s inými agonistami GLP-

1 receptora sa neskúmalo, a preto sa neodporúča.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje metakrezol, ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka v jednej dávke, t.j. je v podstate „bez sodíka“.

4.5Liekové a iné interakcie

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, a preto môže znížiť mieru a rýchlosť absorpcie perorálne podaných liekov. Pacienti užívajúci buď lieky s úzkym terapeutickým indexom alebo lieky, ktoré vyžadujú dôkladné klinické monitorovanie, by mali byť pozorne sledovaní. Tieto lieky sa podávajú štandardným spôsobom vo vzťahu k injekcii exenatidu s okamžitým uvoľňovaním. Ak sa takéto lieky musia užívať s jedlom, pacientom je treba odporučiť, aby ich, ak je to možné, užili s jedlom vtedy, keď sa nepodáva exenatid s okamžitým uvoľňovaním.

U perorálnych liekov, ktorých účinnosť závisí hlavne na prahových koncentráciách, ako sú antibiotiká, je potrebné poučiť pacientov, aby tieto lieky užili minimálne 1 hodinu pred aplikáciou injekcie exenatidu s okamžitým uvoľňovaním.

Gastrorezistentné liekové formy obsahujúce liečivá, ktoré sú citlivé na rozpad v žalúdku, ako napríklad inhibítory protónovej pumpy, sa musia užívať aspoň 1 hodinu pred alebo viac než 4 hodiny po injekcii exenatidu s okamžitým uvoľňovaním.

Digoxín, lizinopril a warfarín

Pri podaní digoxínu, lizinoprilu alebo warfarínu 30 min po exenatide sa pozorovalo posunutie tmax o približne 2 h. Neboli pozorované žiadne klinicky relevantné účinky na Cmax alebo AUC. Avšak od uvedenia lieku na trh bolo spontánne hlásené zvýšenie INR (Medzinárodný normalizovaný pomer) počas súbežného užívania warfarínu a exenatidu. INR sa má dôkladne sledovať počas iniciácie podávania exenatidu s okamžitým uvoľňovaním a zvyšovania jej dávky u pacientov užívajúcich warfarín a/alebo kumarínové deriváty (pozri časť 4.8).

Metformín alebo sulfonylmočovina

Nepredpokladá sa, že by exenatid s okamžitým uvoľňovaním mal nejaké klinicky významné účinky na farmakokinetiku metformínu alebo sulfonylmočoviny. Preto nie sú potrebné žiadne časové obmedzenia, ktoré sa týkajú podávania týchto liekov a injekcie exenatidu s okamžitým uvoľňovaním.

Paracetamol

Paracetamol sa užíval ako modelový liek na hodnotenie účinku exenatidu na vyprázdňovanie žalúdka. Pri podávaní 1000 mg paracetamolu súčasne s 10 µg exenatidu s okamžitým uvoľňovaním (0 h) a 1 h, 2 h a 4 h po injekcii exenatidu s okamžitým uvoľňovaním, AUC paracetamolu boli znížené o 21 %,

23 %, 24 % a 14 %; Cmax bola znížená o 37 %, 56 %, 54 % a 41 %; tmax bola zvýšená z 0,6 h v kontrolnej perióde na 0,9 h, 4,2 h, 3,3 h a 1,6 h. Hodnoty AUC, Cmax a tmax paracetamolu neboli

signifikantne ovplyvnené, ak bol paracetamol podaný 1 hodinu pred injekciou exenatidu s okamžitým uvoľňovaním. Na základe výsledkov týchto štúdií nie je potrebná žiadna úprava dávkovania paracetamolu.

Inhibítory reduktázy hydroxymetylglutaryl-koenzýmu A (HMG CoA)

Hodnoty AUC a Cmax lovastatínu boli znížené približne o 40 % resp. 28 %, a tmax bola predĺžená o približne 4 h pri podaní exenatidu s okamžitým uvoľňovaním (10 μg dvakrát denne) súčasne s jednou dávkou lovastatínu (40 mg) v porovnaní s aplikáciou samotného lovastatínu. V 30-týždňových

klinických štúdiách s placebo kontrolou nebolo súčasné podávanie exenatidu s okamžitým uvoľňovaním a inhibítorov HMG CoA reduktázy spojené so stabilnými zmenami v lipidovom profile (pozri časť 5.1). Zmeny v LDL-C alebo celkového cholesterolu sú možné, avšak nie je potrebná žiadna vopred stanovená úprava dávkovania. Lipidové profily sa majú pravidelne monitorovať.

Etinylestradiol a levonorgestrel

Podanie perorálnych kombinovaných kontraceptív (30 µg etinylestradiolu a 150 µg levonorgestrelu) hodinu pred podaním exenatidu s okamžitým uvoľňovaním (10 µg dvakrát denne) neovplyvnilo AUC, Cmax alebo Cmin etinylestradiolu ani levonorgestrelu. Podanie perorálnych kontraceptív 30 minút po podaní exenatidu s okamžitým uvoľňovaním neovplyvnilo AUC, ale malo za následok zníženie Cmax etinylestradiolu o 45 %, Cmax levonorgestrelu o 27 – 41 % a predĺžilo tmax o 2 až 4 hodiny v dôsledku spomaleného vyprázdňovania žalúdka. Zníženie Cmax má obmedzený klinický význam a úprava dávky perorálnych kontraceptív nie je potrebná.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili iba u dospelých.

4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy v reprodukčnom veku

Ak si pacientka želá otehotnieť alebo sa gravidita u nej vyskytne, exenatid sa má vysadiť.

Dojčenie

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití exenatidu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Exenatid sa nemá užívať počas gravidity a odporúča sa podávanie inzulínu.

Laktácia

Nie je známe, či sa exenatid vylučuje do materského mlieka. Exenatid sa nemá užívať počas dojčenia.

Fertilita

Neuskutočnili sa žiadne štúdie na plodnosť u ľudí.

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Exenatid má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri podávaní exenatidu v kombinácii so sulfonylmočovinou alebo bazálnym inzulínom je potrebné upozorniť pacientov, aby podnikli opatrenia na zabránenie vzniku hypoglykémie počas vedenia vozidiel a obsluhy strojov.

4.8Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími nežiaducimi účinkami boli účinky gastrointestinálneho charakteru (nevoľnosť, vracanie a hnačka). Najčastejším zaznamenaným samostatným účinkom bola nevoľnosť, ktorá sa objavila pri iniciácii podávania a časom ustúpila. Keď sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním užíval spolu so sulfonylmočovinou, u pacientov sa mohla objaviť hypoglykémia. Väčšina nežiaducich účinkov súvisiacich s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním bola miernej až stredne závažnej intenzity.

Odkedy bol na trh uvedený exenatid s okamžitým uvoľňovaním v dávke dvakrát denne, akútna pankreatitída bola hlásená s neznámou frekvenciou a akútne zlyhanie funkcie obličiek menej často (pozri časť 4.4).

Zoznam nežiaducich účinkov v tabuľke

V tabuľke 1 sú uvedené nežiaduce účinky exenatidu s okamžitým uvoľňovaním hlásené z klinických štúdií a zo spontánnych hlásení (nepozorovali sa v klinických štúdiách, s frekvenciou neznáme).

V klinických skúšaniach pôvodné terapie zahŕňali metformín, sulfonylmočovinu, tiazolidíndión alebo kombináciu perorálnych liekov znižujúcich cukor.

Účinky sú vymenované nižšie podľa tried orgánových systémov a preferovaných termínov MedDRA a absolútnej frekvencie. Frekvencie výskytu sú definované nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10) menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Nežiaduce účinky exenatidu s okamžitým uvoľňovaním identifikované z klinických štúdií a zo spontánnych hlásení

Trieda orgánových

 

 

Frekvencia výskytu

 

 

systémov / nežiaduci

 

 

 

 

 

 

účinok

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi

Časté

Menej

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

časté

 

časté

 

zriedkavé

 

Poruchy imunitného

 

 

 

 

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

Anafylaktická reakcia

 

 

 

X1

 

 

Poruchy metabolizmu a

 

 

 

 

 

 

výživy

 

 

 

 

 

 

Hypoglykémia (s

X1

 

 

 

 

 

metformínom a

 

 

 

 

 

 

sulfonylmočovinou) 2

 

 

 

 

 

 

Hypoglykémia (so

X1

 

 

 

 

 

sulfonylmočovinou)

 

 

 

 

 

 

Znížená chuť do jedla

 

X1

 

 

 

 

Dehydratácia, obvykle

 

 

X1

 

 

 

spojená s nevoľnosťou,

 

 

 

 

 

 

vracaním a/alebo hnačkou

 

 

 

 

 

 

Poruchy nervového

 

 

 

 

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

Bolesť hlavy 2

 

X1

 

 

 

 

Závrat

 

X1

 

 

 

 

Porucha chuti

 

 

X1

 

 

 

Somnolencia

 

 

X1

 

 

 

Poruchy

 

 

 

 

 

 

gastrointestinálneho traktu

 

 

 

 

 

 

Intestinálna obštrukcia

 

 

 

X1

 

 

Nevoľnosť

X1

 

 

 

 

 

Vracanie

X1

 

 

 

 

 

Hnačka

X1

 

 

 

 

 

Dyspepsia

 

X1

 

 

 

 

Bolesť brucha

 

X1

 

 

 

 

Gastroezofageálny reflux

 

X1

 

 

 

 

Abdominálna distenzia

 

X1

 

 

 

 

Akútna pankreatitída (pozri

 

 

 

 

 

X3

časť 4.4)

 

 

 

 

 

 

Eruktácia

 

 

X1

 

 

 

Zápcha

 

X1

 

 

 

 

Flatulencia

 

X1

 

 

 

 

Poruchy kože a

 

 

 

 

 

 

podkožného tkaniva

 

 

 

 

 

 

Hyperhidróza 2

 

X1

 

 

 

 

Alopécia

 

 

X1

 

 

 

Trieda orgánových

 

Frekvencia výskytu

 

 

systémov / nežiaduci

 

 

 

 

účinok

 

 

 

 

Veľmi

Časté

Menej Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

časté

 

časté

zriedkavé

 

Makulózna a papulózna

 

 

 

X3

vyrážka

 

 

 

 

Svrbenie a/alebo žihľavka

X1

 

 

 

Angioneurotický edém

 

 

 

X3

Poruchy obličiek

 

 

 

 

a močových ciest

 

 

 

 

Zmenená funkcia obličiek,

 

X1

 

 

vrátane akútneho zlyhania

 

 

 

 

obličiek, zhoršené chronické

 

 

 

 

zlyhanie obličiek,

 

 

 

 

poškodenie obličiek,

 

 

 

 

zvýšený sérový kreatinín

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie

 

 

 

 

v mieste podania

 

 

 

 

Nervozita

X1

 

 

 

Asténia 2

X1

 

 

 

Reakcia v mieste podania

 

X1

 

 

Laboratórne a funkčné

 

 

 

 

vyšetrenia

 

 

 

 

Zníženie hmotnosti

 

X1

 

 

Zvýšenie INR pri súbežnom

 

 

 

X3

podávaní warfarínu, niektoré

 

 

 

 

hlásenia súvisiace s

 

 

 

 

krvácaním

 

 

 

 

1Výskyt na základe ukončených dlhodobých štúdií účinnosti a bezpečnosti exenatidu s okamžitým uvoľňovaním s celkovým n=5763 (pacienti so sulfonylmočovinou n=2971).

2V kontrolovaných štúdiách s inzulínom ako porovnávanou látkou, v ktorých boli súčasne podávané metformín a sulfonylmočovina, bola incidencia týchto nežiaducich účinkov podobná u pacientov liečených inzulínom a u pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním.

3Údaje zo spontánnych hlásení (neznáma frekvencia výskytu)

Pri použití exenatidu s okamžitým uvoľňovaním v kombinácii s bazálnym inzulínom, výskyt a typy pozorovaných ďalších nežiaducich účinkov boli podobné tým, aké sa pozorovali v kontrolovaných klinických štúdiách s exenatidom v monoterapii, s metformínom a/alebo sulfonylmočovinou alebo s tiazolidíndiónom spolu s metformínom alebo bez neho.

Opis vybraných nežiaducich účinkov

Hypoglykémia

V štúdiách s pacientmi liečenými exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a sulfonylmočovinou (s alebo bez metformínu) sa incidencia hypoglykémie zvýšila v porovnaní s placebom (23,5 % a 25,2 % verzus 12,6 % a 3,3 %) a bola závislá ako na dávkach exenatidu s okamžitým uvoľňovaním, tak aj sulfonylmočoviny.

Neexistujú klinicky významné rozdiely výskytu alebo závažnosti hypoglykémie pri liečbe exenatidom v porovnaní s placebom v kombinácii s tiazolidíndiónom s alebo bez metformínu. Hypoglykémia bola hlásená u 11 % a 7 % pacientov, v uvedenom poradí, liečených exenatidom a placebom.

Väčšina epizód hypoglykémií bola miernej až stredne závažnej intenzity a ustúpila po perorálnom podaní cukrov.

V 30-týždennej štúdii, kde sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním alebo placebo pridali ku prebiehajúcej liečbe bazálnym inzulínom (inzulínom glargínom), dávka bazálneho inzulínu sa znížila o 20 % u pacientov s HbA1c ≤ 8,0 %, podľa schémy protokolu, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie. Liečba v obidvoch skupinách bola titrovaná tak, aby sa dosiahli cieľové hladiny plazmatickej glukózy nalačno (pozri časť 5.1). V incidencii hypoglykemických epizód sa nepozorovali klinicky významné rozdiely medzi skupinou s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a skupinou

s placebom (25 % a 29 % v danom poradí). V skupine s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním sa nezaznamenali žiadne epizódy ťažkej hypoglykémie.

V 24-týždennej štúdii, kde sa ku prebiehajúcej liečbe s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a metformínom alebo metformínom a tiazolidíndiónom, pridala buď suspenzia inzulínu lispro

protamínu alebo inzulínu glargínu, sa vyskytla aspoň jedna mierna hypoglykemická epizóda u 18 % a 9 % pacientov v danom poradí, a u jedného pacienta bola hlásená ťažká hypoglykémia. U pacientov, u ktorých bola súčasťou prebiehajúcej liečby aj sulfonylmočovina, sa vyskytla aspoň jedna hypoglykemická príhoda u 48 % a 54 % pacientov v danom poradí, a u jedného pacienta bola hlásená

ťažká hypoglykémia.

Nevoľnosť

Najčastejšie zaznamenaným nežiaducim účinkom bola nevoľnosť. U pacientov liečených 5 µg alebo 10 µg exenatidu s okamžitým uvoľňovaním zaznamenalo celkovo 36 % minimálne jednu epizódu nevoľnosti. Väčšina epizód nevoľnosti bola mierna až stredne závažná, závislá na dávke. U väčšiny pacientov, ktorí na začiatku pociťovali nevoľnosť, jej frekvencia a závažnosť pri pokračujúcej liečbe klesala.

Incidencia predčasného ukončenia terapie v dôsledku nežiaducich účinkov bola v dlhodobých

(16 týždňov a viac) kontrolovaných štúdiách 8 % pre pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním, 3 % pre pacientov liečených placebom a 1 % pre pacientov liečených inzulínom. Najčastejšími nežiaducimi účinkami, ktoré viedli k prerušeniu liečby u pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním, bola nevoľnosť (4 % pacientov) a vracanie (1 %). U pacientov liečených placebom alebo inzulínom < 1 % predčasne ukončilo liečbu kvôli nevoľnosti alebo vracaniu.

Pacienti liečení exenatidom s okamžitým uvoľňovaním v otvorených následných štúdiách trvajúcich

82 týždňov pociťovali podobné nežiaduce účinky ako v kontrolovaných štúdiách.

Reakcie v mieste podania

Reakcie v mieste podania boli zaznamenané asi u 5,1 % subjektov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním v dlhodobých (16 týždňov a dlhšie) kontrolovaných štúdiách. Tieto reakcie boli obyčajne mierne a väčšinou neviedli k vysadeniu exenatidu s okamžitým uvoľňovaním.

Imunogenicita

V súlade s potenciálne imunogénnymi vlastnosťami bielkovinových a peptidových farmaceutík, u pacientov sa po liečbe exenatidom s okamžitým uvoľňovaním môžu vyvinúť anti-exenatidové protilátky. U väčšiny pacientov, u ktorých sa tieto protilátky vytvoria, ich titer postupne klesá a ostávajú na nízkej hladine počas 82 týždňov.

Celkovo bol pomer pacientov pozitívnych na protilátky podobný vo všetkých klinických štúdiách. Pacienti, ktorí si vyvinú protilátky na exenatid, majú sklon k početnejším reakciám v mieste podania

(napr.: začervenanie pokožky a svrbenie), ale inak majú podobné nežiaduce účinky a podobný výskyt nežiaducich účinkov ako pacienti bez anti-exenatidových protilátok. V troch placebom kontrolovaných štúdiách (n=963) malo 38 % pacientov nízky titer anti-exenatidových protilátok po 30 týždňoch. V tejto skupine bola úroveň glykemickej kontroly (HbA1c) vo všeobecnosti porovnateľná s úrovňou pozorovanou u pacientov bez výskytu protilátok. Ďalších 6 % pacientov malo po 30 týždňoch vyšší výskyt protilátok. Asi polovica z týchto 6 % (t.j. 3 % z celkového počtu pacientov, ktorí dostávali exenatid s okamžitým uvoľňovaním v kontrolovaných štúdiách) nemala žiadnu zreteľnú glykemickú reakciu na exenatid s okamžitým uvoľňovaním. V troch porovnávacích

kontrolovaných štúdiách s inzulínom (n=790) bola u pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním pozorovaná porovnateľná účinnosť a porovnateľné nežiaduce účinky bez ohľadu na výskyt protilátok.

Preskúmanie vzoriek pozitívnych na protilátky v jednej dlhodobej nekontrolovanej štúdii neodhalilo žiadnu významnú skríženú reaktivitu s podobnými endogénnymi peptidmi (glukagón alebo GLP-1).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9Predávkovanie

Príznaky a symptómy predávkovania môžu zahŕňať závažnú nevoľnosť, prudké vracanie a rýchly pokles koncentrácie glukózy v krvi. V prípade predávkovania je potrebné začať s vhodnou podpornou liečbou (podľa možnosti parenterálnou) zvolenou podľa klinických prejavov a príznakov pacienta.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Lieky na liečbu diabetu, iné lieky znižujúce hladinu glukózy v krvi, okrem inzulínov, ATC kód: A10BX04.

Mechanizmus účinku

Exenatid je agonista receptorov glukagónu podobného peptidu 1 (glucagon-like peptide-1, GLP-1), ktorý vykazuje viaceré antihyperglykemické aktivity glukagónu podobného peptidu 1(GLP-1).

Aminokyselinová sekvencia exenatidu sa čiastočne prekrýva so sekvenciou ľudského GLP-1. Bolo tiež dokázané, že exenatid sa viaže na známy receptor pre ľudský GLP-1 in vitro, aktivuje ho a spúšťa jeho mechanizmus účinku sprostredkovaný cyklickým AMP a/alebo inými intracelulárnymi signalizačnými dráhami.

Exenatid zvyšuje mechanizmom závislým na glukóze sekréciu inzulínu z pankreatických beta buniek. Pri znižovaní koncentrácie glukózy v krvi klesá sekrécia inzulínu. Pri podávaní exenatidu

v kombinácii so samotným metformínom sa nepozorovalo žiadne zvýšenie výskytu hypoglykémie v porovnaní s placebom v kombinácii s metformínom, čo môže spôsobovať glukózo-dependentný inzulínotropný mechanizmus účinku (pozri časť 4.4).

Exenatid potláča sekréciu glukagónu, o ktorom je známe, že jeho hladina je neprimerane zvýšená u diabetu typu 2. Nižšie hladiny glukagónu vedú k zníženiu produkcie glukózy v pečeni. Exenatid však neovplyvňuje normálnu reakciu glukagónu a iné hormonálne reakcie na hypoglykémiu.

Exenatid spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, čím spomaľuje rýchlosť prechodu glukózy pochádzajúcej z potravy do krvného obehu.

Farmakodynamické účinky

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním zlepšuje glykemickú kontrolu prostredníctvom okamžitých a trvalých účinkov na zníženie postprandiálnych a hladových koncentrácií glukózy u pacientov s diabetom typu 2.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Štúdie s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním pridaným k predchádzajúcej liečbe metformínom, sulfonylmočovinou alebo k obidvom látkam

Klinické štúdie zahŕňali 3945 osôb (2997 liečených exenatidom), 56 % mužov a 44 % žien, 319 osôb (230 liečených exenatidom) bolo vo veku ≥ 70 rokov a 34 osôb (27 liečených exenatidom) vo veku

≥ 75 rokov.

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním znížil HbA1c a telesnú hmotnosť u pacientov liečených počas 30 týždňov v troch štúdiách kontrolovaných placebom, bez ohľadu na to, či bol exenatid s okamžitým uvoľňovaním pridaný k metformínu, sulfonylmočovine alebo ku kombinácii obidvoch. Tieto zníženia HbA1c boli zvyčajne pozorované 12 týždňov po začiatku liečby. Pozri tabuľku 2. Zníženie HbA1c sa udržalo a úbytok hmotnosti pokračoval minimálne počas 82 týždňov v skupine pacientov, ktorí dostávali 10 µg dvakrát denne a ktorí dokončili štúdie kontrolované placebom, ako aj nekontrolované následné štúdie (n=137).

Tabuľka 2: Celkové výsledky 30-týždňových placebom kontrolovaných štúdií (intent to treat patients = s úmyslom liečiť populácia)

 

Placebo

Exenatid

Exenatid

 

 

s okamžitým

s okamžitým

 

 

uvoľňovaním 5µg

uvoľňovaním 10µg

 

 

2x denne (BID)

2x denne (BID)

N

Východiskový HbA1c(%)

8,48

8,42

8,45

HbA1c(%) zmena oproti

0,08

-0,59

-0,89

východiskovej hodnote

 

 

 

Podiel pacientov (%)

7,9

25,3

33,6

dosahujúcich HbA1c ≤ 7 %

 

 

 

Podiel pacientov (%)

10,0

29,6

38,5

dosahujúcich HbA1c ≤ 7 %

 

 

 

(pacienti, ktorí dokončili

 

 

 

štúdie)

 

 

 

Východisková telesná

99,26

97,10

98,11

hmotnosť (kg)

 

 

 

Zmena oproti východiskovej

-0,65

-1,41

-1,91

telesnej hmotnosti (kg)

 

 

 

V štúdiách s inzulínom ako porovnávacou látkou exenatid s okamžitým uvoľňovaním (5 µg dvakrát denne počas 4 týždňov, nasledované 10 µg dvakrát denne) v kombinácii s metformínom a sulfonylmočovinou signifikantne (štatisticky aj klinicky) zlepšil glykemickú kontrolu, meranú poklesom HbA1c. Tieto liečebné účinky boli porovnateľné s účinkami inzulínu glargínu v 26- týždňovej štúdii (priemerná dávka inzulínu 24,9 IU/deň, interval 4-95 IU/deň, na konci štúdie) a s účinkami bifázického inzulínu aspartu v 52-týždňovej štúdii (priemerná dávka inzulínu 24,4 IU/deň, interval 3-78 IU/deň, na konci štúdie). Exenatid s okamžitým uvoľňovaním znížil HbA1c z 8,21 (n=228) a 8,6 % (n=222) o 1,13 a 1,01 %, kým inzulín glargín znížil z 8,24 (n=227) o 1,10 % a bifázický inzulín aspart z 8,67 (n=224) o 0,86 %. V 26-týždňovej štúdii sa podávaním exenatidu

s okamžitým uvoľňovaním dosiahol úbytok hmotnosti 2,3 kg (2,6 %) a v 52-týždňovej štúdii úbytok 2,5 kg (2,7 %), zatiaľ čo liečba inzulínom sa spájala s prírastkom hmotnosti. Rozdiely v liečbe

(exenatidom s okamžitým uvoľňovaním mínus porovnávací liek) boli -4,1 kg v 26-týždňovej štúdii a – 5,4 kg 52- týždňovej štúdii. Sedem-bodové samokontrolované glykemické profily v krvi (pred a po jedle a o tretej hodine ráno) ukázali signifikantne redukované hodnoty glukózy v porovnaní s inzulínom v postprandiálnych periódach po injekcii exenatidu s okamžitým uvoľňovaním. Koncentrácie glukózy v krvi pred jedlom boli vo všeobecnosti nižšie u pacientov užívajúcich inzulín v porovnaní s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním. Priemerné denné hodnoty glukózy v krvi boli podobné medzi exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a inzulínom. V týchto štúdiách bola incidencia hypoglykémie podobná pri liečbe exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a inzulínom.

Štúdie s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním pridaným k predchádzajúcej liečbe metformínom, tiazolidíndiónom alebo obidvom látkam

Boli vykonané dve placebom kontrolované štúdie: jedna 16-týždňová a jedna 26-týždňová, kde 121 a 111 pacientov bolo liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a 112 a 54 pacientov bolo liečených placebom a táto liečba bola pridaná k už prebiehajúcej liečbe tiazolidíndiónom,

s metformínom alebo bez neho. Z pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním bolo 12 % liečených tiazolidíndiónom a exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a 82 % bolo liečených tiazolidíndiónom, metformínom a exenatidom s okamžitým uvoľňovaním. Exenatid s okamžitým uvoľňovaním (5 µg dvakrát denne počas 4 týždňov, následne 10 µg dvakrát denne) spôsobil signifikantné zníženie východiskovej hodnoty HbA1c v porovnaní s placebom (-0,7 % oproti +0,1 %) rovnako ako signifikantné zníženie telesnej hmotnosti (-1,5 oproti 0 kg) v 16-týždňovej štúdii. 26- týždňová štúdia preukázala podobné výsledky so štatisticky významným znížením východiskovej hodnoty HbA1c v porovnaní s placebom (-0,8 % oproti -0,1 %). Ani u jednej liečenej skupiny nenastali signifikantné zmeny v telesnej hmotnosti od začiatku do konca (-1,4 kg oproti -0,8 kg).

Keď sa exenatid s okamžitým uvoľňovaním používal v kombinácii s tiazolidíndiónmi, incidencia hypoglykémie bola podobná ako pri placebe v kombinácii s tiazolidíndiónmi. Skúsenosti u pacientov > 65 ročných a u pacientov s poruchou funkcie obličiek sú obmedzené. Výskyt a druh ďalších pozorovaných nežiaducich udalostí bol podobný s tými, ktoré sa vyskytli počas 30-týždňovej kontrolovanej klinickej štúdie so sulfonylmočovinou, metformínom alebo s oboma.

Štúdie s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním v kombinácii s bazálnym inzulínom

V 30-týždňovej štúdii sa ku exenatidu s okamžitým uvoľňovaním (5 µg dvakrát denne počas 4 týždňov, následne 10 µg dvakrát denne) alebo placebu pridal inzulín glargín (s alebo bez metformínu, s pioglitazónom alebo oboma). Počas štúdie boli v obidvoch liečených skupinách dávky inzulínu glargínu titrované pomocou algoritmu zohľadňujúceho súčasné klinické postupy tak, aby sa dosiahli cieľové hladiny plazmatickej glukózy nalačno približne 5,6 mmol/l. Priemerný vek pacientov bol 59 rokov a priemerná dĺžka diabetu bola 12,3 roka.

Na konci štúdie exenatid s okamžitým uvoľňovaním (n = 137) preukázal štatisticky významné zníženie HbA1c a hmotnosti oproti placebu (n = 122). Exenatid s okamžitým uvoľňovaním znížil HbA1c o 1,7 % oproti východiskovej hodnote 8,3 %, kým placebo znížilo HbA1c o 1,0 % oproti východiskovej hodnote 8,5 %. Podiel pacientov, ktorí dosiahli HbA1c < 7 % a HbA1c ≤ 6,5 % bol

56 % a 42 % s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a 29 % a 13 % s placebom. Zníženie hmotnosti o 1,8 kg oproti pôvodnej hmotnosti 95 kg sa pozorovalo pri exenatide s okamžitým uvoľňovaním, kým prírastok hmotnosti o 1,0 kg z pôvodnej 94 kg sa zaznamenal pri placebe.

V skupine s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním sa zvýšila dávka inzulínu o 13 jednotiek/deň v porovnaní s 20 jednotkami/deň v skupine s placebom. Exenatid s okamžitým uvoľňovaním znížil hladinu hladovej sérovej glukózy o 1,3 mmol/l a placebo o 0,9 mmol/l. V skupine s exenatidom

s okamžitým uvoľňovaním sa signifikantne znížili odchýlky postprandiálnej krvnej glukózy

v porovnaní so skupinou s placebom v období po raňajkách (-2,0 oproti -0,2 mmol/l) a po večeri (-1,6 oproti +0,1 mmol/l, po obede sa nezaznamenali rozdiely medzi skupinami s rozdielnou liečbou.

V 24-týždennej štúdii, kde sa ku prebiehajúcej liečbe s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním a metformínom alebo metformínom a tiazolidíndiónom, pridala buď suspenzia inzulínu lispro

protamínu alebo inzulínu glargínu, hodnota HbA1c sa znížila o 1,2 % (n = 170) a o 1,4 % (n = 167) oproti pôvodnej hodnote 8,2 %. Zvýšenie hmotnosti o 0,2 kg z pôvodných 102 kg sa pozorovalo u pacientov liečených suspenziou inzulínu lispro protamínu a o 0,6 kg z pôvodných 103 kg

u pacientov liečených inzulínom glargínom.

V 30-týždňovej, nezaslepenej štúdii noninferiority kontrolovanej aktívnym komparátorom bola hodnotená bezpečnosť a účinnosť exenatidu s okamžitým uvoľňovaním (n=315) v porovnaní s titrovaným inzulínom lispro podávaným trikrát denne (n=312) popri optimalizovanému bazálnemu inzulínu glargín a metformínu u pacientov s diabetom typu 2.

Po fáze optimalizácie bazálneho inzulínu (basal insulin optimalization, BIO) boli pacienti s HbA1c

> 7,0 % randomizovaní na prídavnú liečbu exenatidom s okamžitým uvoľňovaním alebo inzulínom lispro k ich súčasnej liečbe inzulínom glargínom a metformínom. V oboch liečebných skupinách

pacienti pokračovali v titrácii svojej dávky inzulínu glargínu pomocou algoritmu odrážajúceho súčasnú klinickú prax.

Všetci pacienti, ktorí boli vybraní na liečbu exenatidom s okamžitým uvoľňovaním, dostávali na začiatku 5 µg dvakrát denne počas štyroch týždňov. Po štyroch týždňoch bola dávka zvýšená na 10 µg dvakrát denne. U pacientov v skupine liečenej exenatidom s okamžitým uvoľňovaním s HbA1c

≤ 8,0 % na konci fázy BIO sa znížila dávka inzulínu glargínu minimálne o 10 %.

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním znížil HbA1c o 1,1 % od východiskovej hodnoty 8,3 % a inzulín lispro znížil HbA1c o 1,1 % od východiskovej hodnoty 8,2 % a noninferiorita exenatidu s okamžitým uvoľňovaním oproti titrovanému lispru sa nepreukázala. Podiel pacientov, ktorí dosiahli HbA1c < 7 % bol 47,9 % pri exenatide s okamžitým uvoľňovaním a 42,8 % pri inzulíne lispro. Zníženie hmotnosti o 2,6 kg od východiskovej hodnoty 89,9 kg sa pozorovalo pri exenatide s okamžitým uvoľňovaním, zatiaľ čo zvýšenie hmotnosti o 1,9 kg od východiskovej hodnoty 89,3 kg sa pozorovalo pri inzulíne lispro.

Lipidy nalačno

Exenatid s okamžitým uvoľňovaním nevykazoval žiadne nežiaduce účinky na lipidové parametre. Spoločne s poklesom hmotnosti bol pozorovaný trend poklesu hladiny triglyceridov.

Funkcia beta-buniek

Klinické štúdie s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním naznačovali zlepšenie funkcie beta-buniek na základe parametrov, ako sú hodnotenie funkcie beta-buniek pomocou modelu homeostázy (HOMA- B), pomer proinzulínu a inzulínu. Farmakodynamická štúdia preukázala obnovenie prvej fázy sekrécie inzulínu a zlepšenú druhú fázu sekrécie inzulínu u pacientov s diabetes typu 2 (n=13) ako odpoveď na intravenózne bolusové podanie glukózy.

Telesná hmotnosť

Úbytok na telesnej hmotnosti bol pozorovaný u pacientov liečených exenatidom s okamžitým uvoľňovaním bez ohľadu na to, či sa u nich vyskytovala nevoľnosť alebo nie, hoci zníženie bolo väčšie v skupine pacientov s nauzeou (priemerné zníženie 2,4 kg oproti 1,7 kg) v dlhodobých kontrolovaných štúdiách do 52 týždňov.

Zistilo sa, že podávanie exenatidu znižuje príjem potravy, ktorý súvisí so zníženou chuťou do jedla a zvýšeným pocitom sýtosti.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s exenatidom s okamžitým uvoľňovaním v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s diabetes mellitus typu 2 (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po podkožnej aplikácii pacientom s diabetom typu 2 dosahuje exenatid mediánové maximálne plazmatické koncentrácie po 2 hodinách. Priemerná maximálna plazmatická koncentrácia exenatidu (Cmax) bola 211 pg/ml a celková priemerná plocha pod krivkou (area under the curve, AUC0-inf) bola 1036 pg •h/ml po subkutánnej aplikácii dávky 10 μg exenatidu. Expozícia exenatidu narastala proporcionálne v intervale terapeutickej dávky od 5 μg do 10 μg. Podobná expozícia sa dosahuje pri aplikácii exenatidu do oblasti brucha, stehna alebo ramena.

Distribúcia

Priemerný zdanlivý distribučný objem exenatidu po subkutánnej aplikácii jednej dávky exenatidu je

28 l.

Biotransformácia a eliminácia

Predklinické štúdie ukázali, že exenatid je prednostne vylučovaný glomerulárnou filtráciou s následnou proteolytickou degradáciou. V klinických štúdiách je priemerný zdanlivý klírens

exenatidu 9 l/h a priemerný polčas eliminácie je 2,4 h. Tieto farmakokinetické vlastnosti exenatidu nie sú závislé na dávke.

Osobitné skupiny

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou (klírens kreatinínu 50 až 80 ml/min) alebo stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 až 50 ml/min) bol klírens exenatidu mierne znížený v porovnaní s klírensom u jedincov s normálnou funkciou obličiek (zníženie o 13 % u pacientov s miernou a o 36 % u pacientov so stredne závažnou renálnou poruchou). Klírens bol signifikantne znížený o 84 % u pacientov s terminálnymi štádiami ochorenia obličiek, ktorí sú dialyzovaní (pozri časť 4.2).

Nedostatočnosť pečene

Neuskutočnila sa žiadna farmakokinetická štúdia u pacientov s insuficienciou pečene. Exenatid je eliminovaný predovšetkým obličkami, preto dysfunkcia pečene by nemala ovplyvňovať koncentrácie exenatidu v krvi.

Pohlavie a rasa

Pohlavie a rasa nemajú klinicky relevantný vplyv na farmakokinetiku exenatidu.

Starší pacienti

Dlhodobo kontrolované údaje o starších pacientoch sú obmedzené, ale nenaznačujú žiadne výrazné zmeny v expozícii exenatidu s narastajúcim vekom až do veku okolo 75 rokov. Vo farmakokinetickej štúdii u pacientov s diabetom typu 2 podanie exenatidu (10 µg) viedlo ku priemernému zvýšeniu AUC exenatidu o 36 % u 15 starších jedincov vo veku 75 až 85 rokov v porovnaní s 15 jedincami vo veku 45 až 65 rokov, pravdepodobne súvisí so zníženou renálnou funkciou u vekovo staršej skupiny (pozri

časť 4.2).

Pediatrická populácia

V klinickej štúdii jednorazového podania vykonanej s 13 pacientmi s diabetes mellitus typu 2, vo veku 12 až 16 rokov, malo podanie exenatidu (5µg) za následok mierne zníženie celkovej priemernej plochy pod krivkou (nižšia o 16 %) a maximálnej plazmatickej koncentrácie Cmax (nižšia o 25 %)

v porovnaní s hodnotami pozorovanými pri dospelých.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

U samíc potkana, ktorým bol podávaný exenatid počas 2 rokov, bol pri najvyššej dávke 250 µg/kg/deň pozorovaný zvýšený výskyt benígneho tyreoidného adenómu z C-buniek. Táto dávka spôsobovala plazmatické hladiny exenatidu 130-násobne vyššie ako hladiny u ľudí pri klinických aplikáciách. Tento výskyt však nebol štatisticky signifikantný po korekcii na prežívanie. Žiadne tumorogénne reakcie neboli pozorované u samcov potkana ani u myší oboch pohlaví.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame škodlivé účinky na fertilitu alebo graviditu. Vysoké dávky exenatidu v strednej gestačnej fáze spôsobovali poruchy vývoja kostry a spomalenie fetálneho rastu u myší a spomalenie fetálneho rastu u králikov. Neonatálny rast bol spomalený u myší, ktoré boli vystavené vysokým dávkam počas neskorej gestácie a laktácie.

6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1Zoznam pomocných látok

metakrezol

manitol kyselina octová

trihydrát octanu sodného voda na injekciu

6.2Inkompatibility

Keďže chýbajú štúdie na kompatibilitu, tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi.

6.3Čas použiteľnosti

3 roky.

Pre používané pero: 30 dní.

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).

Neuchovávajte v mrazničke.

Pri používaní

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Pero sa nesmie skladovať s nasadenou ihlou.

Nasaďte na pero kryt, aby bolo chránené pred svetlom.

6.5Druh obalu a obsah balenia

Sklenená náplň typu I s gumovou zátkou (brómbutylovou), gumovým diskom a hliníkovým uzáverom.

Každá náplň je vbudovaná do jednorazového injekčného pera.

5 µg: Jedno naplnené pero obsahuje 60 dávok (približne 1,2 ml roztoku). 10 µg: Jedno naplnené pero obsahuje 60 dávok (približne 2,4 ml roztoku).

Veľkosť balenia: 1 alebo 3 perá. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

Injekčné ihly nie sú súčasťou balenia.

S perom Byetta je vhodné používať ihly od spoločnosti Becton, Dickinson and Company.

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pacienta je potrebné poučiť, aby ihlu po každej injekcii zlikvidoval.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Návod na použitie

Byetta je určená na použitie len pre jednu osobu.

Pokyny na použitie pera, ktoré sú súčasťou písomnej informácie pre používateľa, treba dôkladne dodržiavať.

Pero sa nesmie uchovávať s nasadenou ihlou.

Byetta sa nemá používať, ak roztok obsahuje častice alebo je zakalený a/alebo sfarbený.

Nepoužívajte Byettu, ktorá bola zmrazená.

7.DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

AstraZeneca AB SE-151 85 Södertälje Švédsko

8.REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/06/362/001 –4

9.DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. novembra 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 20. novembra 2011

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis