Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Ecalta (anidulafungin) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - J02AX06

Updated on site: 06-Oct-2017

Názov liekuEcalta
Kód ATC klasifikácieJ02AX06
Látkaanidulafungin
VýrobcaPfizer Limited

1.NÁZOV LIEKU

ECALTA 100 mg prášok na infúzny koncentrát

2.KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 100 mg anidulafungínu.

Rekonštituovaný roztok obsahuje 3,33 mg/ml anidulafungínu a zriedený roztok obsahuje 0,77 mg/ml anidulafungínu.

Pomocné látky so známym účinkom: fruktóza 102,5 mg v injekčnej liekovke

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny koncentrát.

Biely až sivobiely lyofilizovaný prášok.

Rekonštituovaný roztok má pH od 3,5 do 5,5.

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

Liečba invazívnej kandidózy u dospelých pacientov (pozri časti 4.4 a 5.1).

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu ECALTOU má začať lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou invazívnych mykotických infekcií. Pred začatím liečby sa majú odobrať vzorky na kultiváciu mykóz. Liečba môže začať skôr, ako sú známe výsledky kultivačného vyšetrenia, pričom ju možno primerane upraviť, akonáhle sú výsledky k dispozícii.

Dávkovanie

V 1. deň liečby sa má podať jednorazovo úvodná nasycovacia dávka 200 mg a ďalej pokračovať dávkou 100 mg denne. Dĺžka liečby závisí od klinickej odpovede pacienta. Vo všeobecnosti má antimykotická liečba pokračovať aspoň 14 dní po poslednej pozitívnej kultivácii.

Dĺžka liečby

Na podporu liečby dlhšej ako 35 dní dávkou 100 mg nie sú k dispozícii dostatočné údaje.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene

U pacientov s ľahkým, stredne ťažkým, alebo s ťažkým poškodením pečene sa nevyžadujú úpravy dávok. Úpravy dávok sa nevyžadujú u pacientov s akýmkoľvek stupňom renálnej insuficiencie vrátane dialyzovaných pacientov. ECALTA sa môže podávať nezávisle od načasovania hemodialýzy (pozri časť 5.2).

Iné osobitné skupiny pacientov

Úprava dávky sa nevyžaduje u dospelých pacientov vzhľadom na pohlavie, hmotnosť, etnickú príslušnosť, HIV pozitivitu alebo vyšší vek (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinosť ECALTY u detí vo veku pod 18 rokov nebola doteraz stanovená. Údaje dostupné v súčasnosti sú opísané v časti 5.2, ale nemožno z nich vyvodzovať odporúčania.

Spôsob podávania

Iba na intravenózne podanie.

ECALTA sa má rekonštituovať s vodou na injekciu na koncentráciu 3,33 mg/ml a následne riediť na koncentráciu 0,77 mg/ml. Návod na prípravu rekonštituovaného lieku pred podávaním je uvedený

v časti 6.6.

ECALTU sa odporúča podávať pri rýchlosti infúzie nepresahujúcej 1,1 mg/min (čo zodpovedá 1,4 ml/min, keď sa rekonštituuje a riedi podľa pokynov). Reakcie spojené s podávaním infúzie sú zriedkavé, ak rýchlosť podávania infúzie anidulafungínu nepresiahne 1,1 mg/min (pozri časť 4.4).

ECALTA sa nesmie podávať vo forme bolusu.

4.3Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Precitlivenosť na ostatné lieky zo skupiny echinokandínov.

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Účinky lieku ECALTA neboli skúšané u pacientov s endokarditídou spôsobenou kvasinkou z rodu Candida, osteomyelitídou alebo meningitídou.

Účinnosť ECALTY bola hodnotená len u obmedzeného počtu pacientov s neutropéniou (pozri časť 5.1).

Vplyv na pečeň

U zdravých jedincov a pacientov liečených anidulafungínom sa pozorovali zvýšené hladiny pečeňových enzýmov. U niektorých pacientov so závažným sprievodným ochorením, ktorí dostávali súčasne s anidulafungínom viaceré lieky, sa vyskytli klinicky významné odchýlky pečeňových funkcií. Prípady významnej hepatálnej dysfunkcie, hepatitídy a zlyhania pečene boli v klinických skúšaniach menej časté. Pacienti so zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov počas liečby anidulafungínom majú byť monitorovaní kvôli možnému zhoršeniu funkcie pečene a zhodnoteniu pomeru prínosu a rizika pri pokračovaní liečby anidulafungínom.

Anafylaktické reakcie

Pri použití anidulafungínu boli hlásené anafylaktické reakcie vrátane šoku. Ak sa tieto reakcie objavia, musí sa podávanie anidulafungínu zastaviť a podať príslušná liečba.

Reakcie spojené s podávaním infúzie

Boli hlásené nežiaduce udalosti spojené s podávaním anidulafungínu infúziou vrátane ekzantému, urtikárie, začervenania, pruritu, dyspnoe, bronchospazmu a hypotenzie. Nežiaduce udalosti spojené s podávaním infúzie sú zriedkavé, ak rýchlosť infúzie neprekročí 1,1 mg/min.

V predklinickej štúdii (na potkanoch) sa pozorovala pri súčasnom podávaní anestetík exacerbácia reakcií spojených s podávaním infúzie (pozri časť 5.3). Klinický význam tohto prejavu nie je známy. Napriek tomu je pri súčasnom podávaní anidulafungínu a anestetík potrebná opatrnosť.

Obsah fruktózy

Pacienti so zriedkavými vrodenými poruchami fruktózovej intolerancie nesmú užívať tento liek.

4.5Liekové a iné interakcie

Anidulafungín nie je klinicky významným substrátom, induktorom alebo inhibítorom izoenzýmov cytochrómu P450 (1A2, 2B6, 2C8, 2C9, 2C19, 2D6, 3A). Je dôležité poznamenať, že in vitro štúdie úplne nevylučujú možné interakcie in vivo.

Uskutočnili sa liekové interakčné štúdie s anidulafungínom a inými liekmi, u ktorých je pravdepodobné, že by sa mohli súčasne podávať. U žiadneho z liekov sa neodporúča úprava dávky, ak sa anidulafungín podáva súčasne s cyklosporínom, vorikonazolom alebo takrolimusom, a neodporúča sa ani úprava dávky anidulafungínu, ak sa súčasne podáva s amfotericínom B alebo rifampicínom.

Pediatrická populácia

Interakčné skúšania boli vykonané iba u dospelých pacientov.

4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii údaje o použití anidulafungínu u gravidných žien. U králikov, ktorým bol počas gravidity podávaný anidulafungín, sa pozorovali mierne účinky na vývoj plodu, s výskytom toxických účinkov na matku (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Preto sa anidulafungín neodporúča používať počas gravidity.

Laktácia

Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie anidulafungínu do materského mlieka. Nie je známe, či sa anidulafungín vylučuje do ľudského materského mlieka. Pri rozhodovaní o tom, či pokračovať v/prerušiť dojčenie alebo liečbu anidulafungínom sa má vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa

a prínos liečby anidulafungínom pre matku.

Fertilita

Pre anidulafungín sa nezistili účinky na fertilitu v štúdiách u samcov a samíc potkanov (pozri časť 5.3).

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách dostalo tisícpäťstošesťdesiatpäť (1 565) jedincov jednorazové alebo opakované dávky intravenózneho anidulafungínu: 1 308 v štúdiách 2./3. fázy (923 pacientov

s kandidémiou/invazívnou kandidózou, 355 pacientov s orálnou/ezofágovou kandidózou, 30 pacientov s invazívnou aspergilózou) a 257 v štúdiách I. fázy.

Bezpečnostný profil anidulafungínu je založený na vzorke 840 pacientov s kandidémiou/invazívnou kandidózou, ktorí užívali odporúčanú dennú dávku 100 mg v 9 štúdiách. V troch štúdiách (jedna porovnávacia s flukonazolom, dve neporovnávacie) bolo pozorovaných 204 pacientov; priemerná dĺžka trvania intravenóznej liečby u týchto pacientov bola 13,5 dní (rozsah 1 až 38 dní) a 119 pacientov dostávalo anidulafungín ≥ 14 dní. V ďalších 6 štúdiách (dve porovnávacie s kaspofungínom a štyri neporovnávacie) bolo pozorovaných 636 pacientov, z ktorých 53 pacientov malo neutropéniu a 131 pacientov infekciu hlbokých tkanív. Priemerná dĺžka intravenóznej liečby v týchto štúdiách bola u pacientov s neutropéniou 10,0 dní (rozsah 1 až 42 dní) a u pacientov s infekciou hlbokých tkanív 14,0 dní (rozsah 1 až 42 dní). Nežiaduce reakcie boli zvyčajne mierne až stredne závažné a zriedkavo viedli k prerušeniu liečby.

V klinických štúdiách boli hlásené nežiaduce reakcie spojené s podávaním infúzie anidulafungínu, ktoré zahŕňali sčervenanie, návaly tepla, pruritus, vyrážku a urtikáriu, zhrnuté v Tabuľke 1.

Nežiaduce reakcie zoradené v tabuľke

Nasledujúca tabuľka zahŕňa všetky nežiaduce reakcie súvisiace s liekom (terminológia podľa MedDRA) od 840 subjektov, ktorí dostali 100 mg anidulafungínu s frekvenciou zodpovedajúcou konvencii veľmi časté ( 1/10), časté ( 1/100 až < 1/10), menej časté ( 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé ( 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a zo spontánnych hlásení

s neznámou frekvenciou (nevyhodnotiteľné z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1. Tabuľka nežiaducich reakcií

Trieda

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkav

Veľmi

Neznáme

orgánových

1/10

1/100

1/1 000

é

zriedkav

 

systémov

 

1/10 000

é

 

 

 

< 1/10

<1/100

<

 

 

 

 

 

<1/1 000

1/10 000

 

Poruchy krvi a

 

 

Koagulopati

 

 

 

lymfatického

 

 

a

 

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

 

 

 

 

Anafylaktick

imunitného

 

 

 

 

 

ý šok,

systému

 

 

 

 

 

anafylaktická

 

 

 

 

 

 

reakcia*

Poruchy

Hypokalémi

Hyperglykémia

 

 

 

 

metabolizmu

a

 

 

 

 

 

a výživy

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

Kŕče,

 

 

 

 

nervového

 

bolesť hlavy

 

 

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

Hypotenzia,

Začervenani

 

 

 

 

 

hypertenzia

e,

 

 

 

 

 

 

návaly tepla

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

Bronchospazmu

 

 

 

 

dýchacej

 

s,

 

 

 

 

sústavy,

 

dyspnoe

 

 

 

 

hrudníka

 

 

 

 

 

 

a mediastína

 

 

 

 

 

 

Poruchy

Hnačka,

Vracanie

Bolesť

 

 

 

gastrointestinál

nevoľnosť

 

v hornej

 

 

 

neho traktu

 

 

časti brucha

 

 

 

Tabuľka 1. Tabuľka nežiaducich reakcií

Trieda

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkav

Veľmi

Neznáme

orgánových

1/10

1/100

1/1 000

é

zriedkav

 

systémov

 

1/10 000

é

 

 

 

< 1/10

<1/100

<

 

 

 

 

 

<1/1 000

1/10 000

 

Poruchy pečene

 

Zvýšené

Zvýšené

 

 

 

a žlčových ciest

 

hodnoty alanín

hodnoty

 

 

 

 

 

aminotransferáz

gamaglutam

 

 

 

 

 

y,

yltransferáz

 

 

 

 

 

alkalickej

y

 

 

 

 

 

fosfatázy v krvi,

 

 

 

 

 

 

aspartát

 

 

 

 

 

 

aminotransferáz

 

 

 

 

 

 

y, bilirubínu v

 

 

 

 

 

 

krvi,

 

 

 

 

 

 

cholestáza

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kože

 

Vyrážka,

Urtikária

 

 

 

a podkožného

 

svrbenie

 

 

 

 

tkaniva

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

Zvýšené

 

 

 

 

obličiek a

 

hodnoty

 

 

 

 

močových ciest

 

kreatinínu v krvi

 

 

 

 

Celkové

 

 

Bolesť

 

 

 

poruchy

 

 

v mieste

 

 

 

a reakcie

 

 

podania

 

 

 

v mieste

 

 

infúzie

 

 

 

podania

 

 

 

 

 

 

Pozri časť 4.4.

 

 

 

 

 

 

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9Predávkovanie

Tak ako pri akomkoľvek predávkovaní majú sa v prípade potreby použiť všeobecné podporné prostriedky. V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie, ako sú uvedené v časti 4.8.

Počas klinických štúdií bola neúmyselne podaná úvodná nasycovacia dávka 400 mg anidulafungínu. Neboli hlásené žiadne klinické reakcie. V štúdii s desiatimi zdravými jedincami, ktorým bola podaná úvodná nasycovacia dávka 260 mg a po nej 130 mg denne, sa nepozorovala dávku limitujúca toxicita; u 3 z 10 jedincov sa zaznamenalo prechodné asymptomatické zvýšenie transamináz (≤ 3-násobok hornej hranice normálnych hodnôt).

ECALTA sa nedá odstrániť dialýzou.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antimykotiká na systémové použitie, iné antimykotiká na systémové použitie, ATC kód: JO2AX06

Mechanizmus účinku

Anidulafungín je polosyntetický echinokandín, lipopeptid syntetizovaný z fermentačného produktu

Aspergillus nidulans.

Anidulafungín selektívne inhibuje 1,3-β-D-glukán syntetázu, enzým prítomný v bunkách húb, nie však v bunkách cicavcov. Výsledkom je potlačenie tvorby 1,3-β-D-glukánu, základnej zložky bunkovej steny húb. Anidulafungín vykazoval fungicídny účinok na druhy Candida a pôsobil tiež v oblastiach

s aktívnym bunkovým rastom hýf Aspergillus fumigatus.

Účinok in vitro

Anidulafungín preukázal in-vitro účinok na C. albicans, C. glabrata, C. parapsilosis, C. krusei a C. tropicalis. Klinická relevancia týchto zistení je uvedená v časti „Klinická účinnosť a bezpečnosť“.

Izoláty s mutáciami v aktívnych oblastiach cieľového génu boli spojené s klinickým zlyhaním alebo náhlymi infekciami. Väčšina klinických prípadov zahŕňala liečbu kaspofungínom. V experimentoch na zvieratách však tieto mutácie preukazujú skríženú rezistenciu na všetky tri echinokandíny, a preto sú takéto izoláty klasifikované ako odolné voči echinokandínom, až kým sa nezískajú ďalšie klinické skúsenosti s anidulafungínom.

In vitro aktivita anidulafungínu proti druhom Candida nie je jednotná. Zvlášť pre C. parapsilosis sú minimálne inhibičné koncentrácie anidulafungínu vyššie ako pri ostatných druhoch Candida. Na testovanie citlivosti druhov Candida na anidulafungín bola stanovená štandardizovaná technika ako aj príslušné hraničné hodnoty na interpretáciu Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST).

Tabuľka 2. Hraničné hodnoty EUCAST

Druhy Candida

Hraničná hodnota minimálnej

 

inhibičnej koncentrácie (mg/l)

 

≤C (citlivé)

>R (rezistentné)

Candida albicans

0,03

0,03

Candida glabrata

0,06

0,06

Candida tropicalis

0,06

0,06

Candida krusei

0,06

0,06

Candida parapsilosis1

0,002

Iné druhy Candida2

Nedostatok dôkazov

1 C. parapsilosis prechováva vnútornú alteráciu v cieľovom géne, ktorá je pravdepodobným mechanizmom pre vyššie minimálne inhibičné koncentrácie ako pre iné druhy kvasiniek rodu Candida. V klinických štúdiách sa výsledky u C. parapsilosis pre anidulafungín štatisticky neodlišovali od ostatných druhov kvasiniek, avšak použitie echinokandínov u kandidémie vyvolanej C. parapsilosis nemôže byť odporúčané za terapiu prvej voľby.

2 Výbor EUCAST nestanovil pre anidulafungín hraničné hodnoty bez určenia druhu.

Účinok in vivo

Parenterálne podávaný anidulafungín bol účinný proti druhom Candida u imunokompetentných aj imunokompromitovaných modeloch myší a králikov. Liečba anidulafungínom predlžovala prežívanie a tiež znižovala orgánovú záťaž druhmi Candida, keď sa hodnotila v intervale medzi 24 až

96 hodinami od poslednej dávky.

Experimentálne infekcie zahŕňali diseminovanú infekciu C. albicans u neutropenických králikov, ezofágovú/orofaryngálnu infekciu u neutropenických králikov s C. albicans rezistentnou na flukonazol a diseminovanú infekciu C. glabrata rezistentnou na flukonazol u neutropenických myší.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Kandidémia a iné formy invazívnej kandidózy

Bezpečnosť a účinnosť anidulafungínu sa hodnotila v pivotnej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, mnohonárodnej štúdii 3. fázy primárne u pacientov bez neutropénie s kandidémiou a u limitovaného počtu pacientov s kandidovou infekciou hlbokých tkanív alebo s ochorením spojeným s tvorbou abscesov. Pacienti s kandidovou endokarditídou, osteomyelitídou alebo meningitídou, alebo pacienti s infekciou vyvolanou C. krusei, boli zo štúdie vylúčení. Pacienti po randomizácii dostávali buď anidulafungín (200 mg intravenóznu úvodnú nasycovaciu dávku

s následnými dávkami 100 mg intravenózne denne) alebo flukonazol (800 mg intravenóznu úvodnú nasycovaciu dávku s následnými dávkami 400 mg intravenózne denne) a boli stratifikovaní podľa hodnôt skóre APACHE II (≤ 20 a > 20) a podľa prítomnosti alebo neprítomnosti neutropénie. Liečba sa podávala minimálne 14 a nie viac ako 42 dní. Po minimálne 10 dňoch intravenóznej liečby mali pacienti v oboch ramenách štúdie povolenú zmenu liečby na perorálnu formu flukonazolu pod podmienkou, že boli schopní tolerovať perorálnu liečbu, boli aspoň 24 hodín afebrilní a posledné hemokultúry boli negatívne na prítomnosť druhov Candida.

Pacienti, ktorí v štúdii dostali aspoň jednu dávku skúšaného lieku a tí, ktorí pred zaradením do štúdie mali z miesta za normálnych okolností sterilného pozitívnu kultiváciu na druhy Candida, tvorili modifikovanú populáciu určenú na liečbu (modified intent-to-treat, MITT). V analýze primárnej účinnosti, celkovej odpovede v populáciách MITT na konci intravenóznej liečby, sa anidulafungín porovnával s flukonazolom podľa preddefinovaného dvojfázového štatistického porovnania (porovnaním noninferiority a po nej superiority). Úspešná celková odpoveď si vyžadovala klinické zlepšenie a mikrobiologickú eradikáciu. Pacienti boli sledovaní ešte šesť týždňov po ukončení celej liečby.

Dvestopäťdesiatšesť pacientov vo veku od 16 do 91 rokov bolo randomizovaných na liečbu

a dostávalo aspoň jednu dávku skúšaného lieku. Najčastejšie druhy izolované pri vstupnom vyšetrení boli C. albicans (63,8% anidulafungín, 59,3% flukonazol), ďalej C. glabrata (15,7%, 25,4%),

C. parapsilosis (10,2%, 13,6%) a C. tropicalis (11,8%, 9,3%) – pričom z posledných 3 menovaných druhov bolo jednotlivo 20, 13 a 15 izolátov v skupine s anidulafungínom. Väčšina pacientov mala Apache II skóre ≤ 20 a len veľmi málo bolo neutropenických.

Údaje o účinnosti, celkovej a v rôznych podskupinách, sú uvedené v Tabuľke č. 3.

Tabuľka 3. Celková úspešnosť v MITT populácii: primárne and sekundárne ciele sledovania

 

Anidulafungín

Flukonazol

Rozdiel medzi

 

 

 

skupinami a

 

 

 

(95 % CI)

Koniec IV liečby (1º cieľ sledovania)

96/127 (75,6 %)

71/118 (60,2 %)

15,42 (3,9, 27,0)

Len kandidémia

88/116 (75,9 %)

63/103 (61,2 %)

14,7 (2,5, 26,9)

Iné sterilné miestab

8/11 (72,7 %)

8/15 (53,3 %)

-

Peritoneálna tekutina/IAc absces

 

Iné

 

 

 

 

 

C. albicansd

60/74 (81,1 %)

38/61 (62,3 %)

-

Druhy non-albicansd

32/45 (71,1 %)

27/45 (60,0 %)

-

 

 

 

 

Apache II skóre ≤ 20

82/101 (81,2 %)

60/98 (61,2 %)

-

Apache II skóre > 20

14/26 (53,8 %)

11/20 (55,0 %)

-

 

 

 

 

Bez neutropénie

94/124 (75,8 %)

69/114 (60,5 %)

-

(CPN, bunky/mm3 > 500)

 

 

 

S neutropéniou

-

(CPN, bunky/mm3 ≤ 500)

 

 

 

Pri ostatných cieľoch sledovania

 

 

 

Na konci celkovej liečby

94/127 (74,0 %)

67/118 (56,8 %)

17,24 (2,9, 31,6)e

Kontrolné vyšetrenie po 2 týždňoch

82/127 (64,6 %)

58/118 (49,2 %)

15,41 (0,4, 30,4)e

Kontrolné vyšetrenie po 6 týždňoch

71/127 (55,9 %)

52/118 (44,1 %)

11,84 (-3,4, 27,0)e

aVypočítané ako anidulafungín mínus flukonazol

bS alebo bez súčasnej kandidémie

cIntraabdominálny

dÚdaje predstavujúce pacientov s jedným patogénom pri vstupnom vyšetrení

e98,3% intervaly spoľahlivosti, upravené následne pre viacnásobné porovnávania sekundárnych časových intervalov.

Mortality v oboch ramenách, anidulafungínovom a flukonazolovom, sú uvedené v Tabuľke č. 4:

 

Tabuľka 4. Mortalita

 

 

 

 

Anidulafungín

Flukonazol

 

Celková mortalita počas štúdie

29/127 (22,8 %)

37/118 (31,4 %)

 

Mortalita počas skúšanej liečby

10/127 (7,9 %)

17/118

(14,4 %)

 

Mortalita prisudzovaná kandidovej

2/127 (1,6 %)

5/118

(4,2 %)

 

infekcii

 

 

 

Ďalšie údaje u pacientov s neutropéniou

 

 

 

Účinnosť anidulafungínu (200 mg intravenózna nasycovacia dávka nasledovaná 100 mg intravenóznou dávkou raz denne) u dospelých pacientov s neutropéniou (definovanou podľa absolútneho počtu neutrofilov ≤ 500 buniek/mm3, bielych krviniek ≤ 500 buniek/mm3 alebo klasifikovaná skúšajúcim lekárom/investigátorom ako neutropénia pri vstupe do štúdie)

s mikrobiologicky potvrdenou invazívnou kandidózou bola hodnotená v analýze súhrnných údajov

z 5 prospektívnych štúdií (1 porovnávacia s kaspofungínom a 4 otvorené bez porovnávania). Pacienti boli liečení najmenej 14 dní. U klinicky stabilizovaných pacientov bola povolená zmena liečby na perorálne podávané azoly po uplynutí najmenej 5 až 10 dní liečby anidulafungínom. Do analýzy bolo zahrnutých celkom 46 pacientov. Väčšina pacientov mala iba kandidémiu (84,8 %; 39 zo 46). Najčastejšie patogény izolované na začiatku liečby boli C. tropicalis (34,8 %; 16 zo 46), C. krusei (19,6 %; 9 zo 46), C. parapsilosis (17,4 %; 8 zo 46), C. albicans (15,2 %; 7 zo 46) a C. glabrata (15,2 %; 7 zo 46). Miera úspešnej celkovej odpovede na konci intravenóznej liečby (primárny cieľ) bola 26/46 (56,5 %) a pri ukončení celej liečby 24/46 (52,2 %). Úmrtnosť z akýchkoľvek príčin až do skončenia štúdie (následná návšteva po 6 týždňoch) bola 21/46 (45,7 %).

Účinnosť anidulafungínu u dospelých pacientov s neutropéniou (definovanou podľa absolútneho počtu neutrofilov ≤ 500 buniek/mm3 na začiatku liečby) s invazívnou kandidózou bola hodnotená

v prospektívnej dvojito zaslepenej randomizovanej kontrolovanej štúdii. Pacienti spĺňajúci podmienky na vstup do štúdie dostávali buď anidulafungín (200 mg intravenózna nasycovacia dávka nasledovaná 100 mg intravenóznou dávkou raz denne) alebo kaspofungín (70 mg intravenózna nasycovacia dávka nasledovaná 50 mg intravenóznou dávkou raz denne) (randomizácia 2:1). Pacienti boli liečení najmenej 14 dní. U klinicky stabilizovaných pacientov bola povolená zmena liečby na perorálne podávané azoly po uplynutí najmenej 10 dní liečby v štúdii. Do štúdie bolo zaradených celkom 14 pacientov s neutropéniou (11 anidulafungín, 3 kaspofungín) s mikrobiologicky potvrdenou invazívnou kandidózou (populácia MITT). Väčšina pacientov mala iba kandidémiu. Najčastejšie patogény izolované na začiatku liečby boli C. tropicalis (4 anidulafungín, 0 kaspofungín), C. parapsilosis (2 anidulafungín, 1 kaspofungín), C. krusei (2 anidulafungín, 1 kaspofungín) a C. ciferrii (2 anidulafungín, 0 kaspofungín). Miera úspešnej celkovej odpovede na konci intravenóznej liečby (primárny cieľ) bola 8/11 (72,7 %) pre anidulafungín a 3/3 (100,0 %) pre kaspofungín (rozdiel -27,3, 95 % CI -80,9, 40,3); miera úspešnej celkovej odpovede pri ukončení celej liečby bola 8/11 (72,7 %) pre anidulafungín a 3/3 (100,0 %) pre kaspofungín (rozdiel -27,3, 95 % CI -80,9, 40,3). Úmrtnosť

z akýchkoľvek príčin bola po 6 týždňoch od ukončenia liečby anidulafungínom (populácia MITT) 4/11 (36,4 %) a kaspofungínom 2/3 (66,7 %).

Pacienti s mikrobiologicky potvrdenou invazívnou kandidózou (populácia MITT) a neutropéniou boli identifikovaní prostredníctvom analýzy súhrnných údajov zo 4 prospektívnych, otvorených, neporovnávacích štúdií s podobným dizajnom. Účinnosť anidulafungínu (200 mg intravenózna nasycovacia dávka nasledovaná 100 mg intravenóznou dávkou raz denne) bola hodnotená u 35 dospelých pacientov s neutropéniou definovanou podľa absolútneho počtu neutrofilov ≤ 500 buniek/mm3 alebo bielych krviniek ≤ 500 buniek/mm3 u 22 pacientov alebo klasifikovanou lekárom/investigátorom podľa východzích hodnôt u 13 pacientov pri vstupe do štúdie. Všetci pacienti boli liečení najmenej 14 dní. U klinicky stabilizovaných pacientov bola povolená zmena liečby na perorálne podávané azoly po uplynutí najmenej 5 až 10 dní liečby anidulafungínom. Väčšina pacientov (85,7 %) mala iba kandidémiu. Najčastejšie patogény izolované na začiatku liečby boli C. tropicalis (12 pacientov), C. albicans (7 pacientov), C. glabrata (7 pacientov), C. krusei (7 pacientov) a C. parapsilosis (6 pacientov). Miera úspešnej celkovej odpovede na konci intravenóznej liečby (primárny cieľ) bola 18/35 (51,4 %) a 16/35 (45,7 %) pri ukončení celej liečby. Úmrtnosť

z akýchkoľvek príčin do 28. dňa bola 10/35 (28,6 %).

Miera úspešnej celkovej odpovede na konci intravenóznej liečby ako aj pri ukončení celej liečby bola u 13 pacientov s neutropéniou zhodnotená skúšajúcim lekárom 7/13 (53,8 %) oproti výsledkom na začiatku liečby.

Ďalšie údaje u pacientov s infekciami hlbokých tkanív

Účinnosť anidulafungínu (200 mg intravenózna nasycovacia dávka nasledovaná 100 mg intravenóznou dávkou raz denne) u dospelých pacientov s mikrobiologicky potvrdenou kandidózou hlbokých tkanív bola hodnotená v analýze súhrnných údajov z 5 prospektívnych štúdií (1 porovnávacia štúdia a 4 otvorené štúdie). Pacienti boli liečení najmenej 14 dní. V 4 otvorených štúdiách bola povolená zmena liečby na perorálne podávané azoly po uplynutí najmenej 5 až 10 dní liečby anidulafungínom. Do analýzy bolo zahrnutých celkom 129 pacientov. Dvadsaťjeden pacientov (16,3 %) malo súčasne kandidémiu. Priemerné skóre APACHE II bolo 14,9 (rozsah 2 - 44). Medzi najčastejšie miesta infekcie patrila brušná dutina (54,3 %; 70 zo 129), pečeň a žlčové cesty (7,0%; 9 zo 129), pleurálna dutina (5,4 %; 7 zo 129) a obličky (3,1 %; 4 zo 129). Najčastejšie patogény izolované z miesta infekcie v hlbokých tkanivách na začiatku liečby boli C. albicans (64,3 %; 83 zo 129), C. glabrata (31,0 %; 40 zo 129), C. tropicalis (11,6 %; 15 zo 129) a C. krusei (5,4 %; 7 zo 129). Mieru úspešnej celkovej odpovede na konci intravenóznej liečby (primárny cieľ) a pri ukončení celej liečby a úmrtnosť z akýchkoľvek príčin po 6 týždňoch od ukončenia liečby uvádza Tabuľka 5.

Tabuľka 5. Miera úspešnej celkovej odpovedea a úmrtnosť z akýchkoľvek príčin u pacientov s kandidózou hlbokých tkanív - analýza súhrnných údajov

 

Populácia MITT

 

n/N (%)

Úspešná celková odpoveď pri EOIVTb

 

Celkom

102/129 (79,1)

Brušná dutina

51/70 (72,9)

Pečeň a žlčové cesty

7/9 (77,8)

Pleurálna dutina

6/7 (85,7)

Obličky

3/4 (75,0)

Úspešná celková odpoveď pri EOTb

94/129 (72,9)

Úmrtnosť z akýchkoľvek príčin

40/129 (31,0)

aÚspešná celková odpoveď bola definovaná ako klinicky aj mikrobiologicky úspešná liečba.

bEOIVT (End of Intravenous Treatment), ukončenie intravenóznej liečby; EOT (End of All Treatment), ukončenie celej liečby.

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Všeobecné farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetika anidulafungínu bola charakterizovaná u zdravých jedincov, v osobitných skupinách a u pacientov. Pri systémovej expozícii sa pozorovala nízka interindividuálna variabilita (koeficient variácie ~25 %). Rovnovážny stav sa dosiahol počas prvého dňa po úvodnej nasycovacej dávke (dvojnásobok dennej udržiavacej dávky).

Distribúcia

Farmakokinetika anidulafungínu je charakterizovaná rýchlym distribučným polčasom (0,5 - 1 hodina) a distribučným objemom 30 - 50 l, čo je podobné celkovému telesnému objemu. Anidulafungín sa významne viaže (> 99 %) na ľudské plazmatické bielkoviny. U ľudí sa nevykonali žiadne špecifické štúdie zamerané na distribúciu anidulafungínu v tkanivách. Preto nie sú k dispozícií žiadne informácie o prieniku anidulafungínu do cerebrospinálnej tekutiny a/alebo cez hematoencefalickú bariéru.

Biotransformácia

Metabolizovanie anidulafungínu pečeňou sa nepozorovalo. Anidulafungín nie je klinicky významným substrátom, induktorom alebo inhibítorom izoenzýmov cytochrómu P450. Klinicky významný vplyv anidulafungínu na metabolizmus liekov metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450 je nepravdepodobný.

Anidulafungín podlieha pomalej chemickej degradácii pri fyziologickej teplote a pH na bielkovinu

s otvoreným kruhom, ktorá nemá antimykotické účinky. Polčas degradácie anidulafungínu in vitro pri fyziologických podmienkach je približne 24 hodín. In vivo podlieha látka s otvoreným kruhom postupnej premene na bielkovinové degradanty a je eliminovaná hlavne biliárnou exkréciou.

Eliminácia

Klírens anidulafungínu je asi 1 l/h. Anidulafungín má prevládajúci eliminačný polčas približne 24 hodín, ktorý charakterizuje väčšinu profilu závislosti koncentrácie od času a terminálny polčas 40-50 hodín, ktorý charakterizuje terminálnu eliminačnú fázu profilu.

V klinickej štúdii s jednorazovou dávkou bol zdravým jedincom podaný rádioaktívne (14C) označený anidulafungín (~88 mg). Približne 30 % z podanej rádioaktívnej dávky sa v priebehu 9 dní vylúčilo stolicou, z čoho menej ako 10 % bol liek v nezmenenej forme. Menej ako 1 % z podanej rádioaktívnej dávky sa vylúčilo močom, čo svedčí o zanedbateľnom renálnom klírense. Koncentrácie anidulafungínu klesli pod najnižšiu detegovateľnú hranicu 6 dní po podaní dávky. Zanedbateľné množstvá rádioaktívneho žiarenia pochádzajúceho z podaného lieku sa zistili v krvi, moči a stolici

8 týždňov po podaní dávky.

Linearita

Anidulafungín sa vyznačuje lineárnou farmakokinetikou v širokom rozmedzí jednorazovej dennej dávky (15 - 130 mg).

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s mykotickými infekciami

Na základe výsledkov populačných farmakokinetických analýz je farmakokinetika anidulafungínu

u pacientov s mykotickými infekciami podobná farmakokinetike pozorovanej u zdravých jedincov. Pri režime s dennou dávkou 200 mg/100 mg a pri rýchlosti infúzie 1,1 mg/min môžu Cmax a minimálna koncentrácia (“trough concentration”, Cmin) dosiahnuť v rovnovážnom stave približne 7 mg/l a 3 mg/l s priemernou hodnotou plochy pod krivkou (AUC) v rovnovážnom stave približne 110 mg.h/l.

Hmotnosť

Hoci v populačnej farmakokinetickej analýze bola hmotnosť identifikovaná ako zdroj variability klírensu, má hmotnosť len malý klinický význam pre farmakokinetiku anidulafungínu.

Pohlavie

Plazmatické koncentrácie anidulafungínu u zdravých mužov a žien boli podobné. V klinických štúdiách, kde sa pacientom podávali viacnásobné dávky, bol klírens lieku u mužov o niečo rýchlejší (približne o 22 %).

Starší pacienti

Populačná farmakokinetická analýza ukázala, že stredná hodnota klírensu sa mierne odlišovala medzi skupinou starších pacientov (pacienti ≥ 65, stredná hodnota CL = 1,07 l/h) a skupinou mladších pacientov (pacienti < 65, stredná hodnota CL = 1,22 l/h), avšak rozsah klírensu bol podobný.

Etnická príslušnosť

Farmakokinetika anidulafungínu bola u belochov, černochov, ázijcov a hispáncov podobná.

HIV pozitivita

Na základe pozitivity HIV sa nevyžadujú úpravy dávok, bez ohľadu na súčasnú antiretrovírusovú liečbu.

Hepatálna insuficiencia

Anidulafungín nie je metabolizovaný pečeňou. Farmakokinetika anidulafungínu sa študovala u jedincov s klasifikáciou hepatálnej insuficiencie triedy A, B alebo C podľa Childa-Pugha. Koncentrácie anidulafungínu sa u jedincov s ktorýmkoľvek stupňom hepatálnej insuficiencie

nezvýšili. Hoci sa u pacientov s klasifikáciou hepatálnej insuficiencie triedy C podľa Childa-Pugha pozoroval mierny pokles AUC, tento pokles bol v rámci populačného rozmedzia zodpovedajúceho zdravým jedincom.

Renálna insuficiencia

Anidulafungín má zanedbateľný renálny klírens (< 1 %). V klinickej štúdii s jedincami s ľahkou, stredne ťažkou, ťažkou alebo terminálnou (závislou na dialýze) renálnou insuficienciou, bola farmakokinetika anidulafungínu podobná farmakokinetike pozorovanej u jedincov s normálnou funkciou obličiek. Anidulafungín sa nedá odstrániť dialýzou a môže sa podávať bez ohľadu na načasovaníe hemodialýzy.

Pediatrická populácia

Farmakokinetika anidulafungínu po minimálne 5 denných dávkach sa skúmala

u 24 imunokompromitovaných detských (2 až 11-ročných) a dospievajúcich (12 až 17-ročných) pacientov s neutropéniou. Rovnovážny stav sa dosiahol prvý deň po úvodnej nasycovacej dávke (dvojnásobok udržiavacej dávky) a rovnovážne Cmax a AUCss rástli spôsobom priamo úmerným dávke. Systémová expozícia po dennej udržiavacej dávke 0,75 mg/kg/deň a 1,5 mg/kg/deň u tejto populácie, bola porovnateľná s expozíciou pozorovanou u dospelých po podaní 50 mg/deň a 100 mg/deň. Oba režimy títo pacienti dobre tolerovali.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

V 3-mesačných štúdiách sa u potkanov a opíc pozorovali pri dávkach 4- až 6-násobne vyšších, ako je predpokladaná klinická terapeutická expozícia, znaky toxicity pečene vrátane zvýšených hladín enzýmov a morfologických zmien. In vitro a in vivo štúdie genotoxicity s anidulafungínom nepriniesli žiadne dôkazy o genotoxickom potenciáli. Dlhodobé štúdie na zvieratách na vyhodnotenie karcinogénneho potenciálu anidulafungínu sa nevykonali.

Podávanie anidulafungínu potkanom nenaznačilo akékoľvek účinky na reprodukciu vrátane samčej aj samičej fertility.

Anidulafungín prechádzal placentárnou bariérou potkanov a detegoval sa v plazme plodu.

Uskutočnili sa štúdie embryofetálneho vývoja s dávkami 0,2- až 2-násobnými (potkany) a 1- až 4-násobnými (králiky), ako je navrhovaná terapeutická udržiavacia dávka 100 mg/deň. U potkanov pri najvyššej skúšanej dávke anidulafungín neviedol k žiadnej vývojovej toxicite súvisiacej s liekom. Vplyv na vývoj pozorovaný u králikov (mierne znížená hmotnosť plodu) sa vyskytol len pri najvyššej skúšanej dávke, dávke, ktorá zároveň viedla k toxicite u matky.

Koncentrácia anidulafungínu v mozgu u neinfikovaných dospelých a novorodených potkanov po jednorazovej dávke bola nízka (pomer v mozgu oproti plazme bol približne 0,2). Koncentrácie

v mozgu sa však zvýšili u neinfikovaných novorodených potkanov po piatich denných dávkach (pomer v mozgu oproti plazme bol približne 0,7). V štúdiách s viacnásobnými dávkami u králikov

s diseminovanou kandidózou a u myší s kandidovou infekciou CNS bolo preukázané, že anidulafungín znížil mykotickú infekciu v mozgu.

Potkany dostávali anidulafungín v troch dávkovacích hladinách a anestéziu do jednej hodiny od podania anidulafungínu s použitím kombinácie ketamínu a xylazínu. U potkanov v skupine

s vysokými dávkami sa objavili reakcie spojené s podávaním infúzie exacerbované anestéziou.

U niektorých potkanov v skupine so strednou úrovňou dávky sa objavili podobné reakcie, ale len po podaní anestézie. U zvierat s nízkymi dávkami sa nepozorovali žiadne nežiaduce reakcie bez ohľadu na to, či bola alebo nebola anestézia podaná, a tiež sa nepozorovali žiadne reakcie spojené s podaním infúzie v skupine potkanov so strednou úrovňou dávky, ktorým anestézia nebola podaná.

6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1Zoznam pomocných látok

fruktóza manitol polysorbát 80 kyselina vínna

hydroxid sodný (na úpravu pH) kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)

6.2Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi alebo elektrolytmi, okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3Čas použiteľnosti

3 roky

Povolené sú odchýlky až do 25 °C počas 96 hodín a potom sa prášok môže opäť uchovávať v chladničke.

Rekonštituovaný roztok:

Rekonštituovaný roztok sa môže uchovávať pri teplote až do 25 °C maximálne 24 hodín.

Potvrdená chemická a fyzikálna stabilita pre použiteľnosť rekonštituovaného roztoku je 24 hodín pri 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa pri dodržaní správnych aseptických postupov môže rekonštituovaný roztok použiť do 24 hodín, ak sa uchováva pri 25 °C.

Infúzny roztok:

Infúzny roztok sa môže uchovávať pri 25 °C 48 hodín alebo sa môže uchovávať zmrazený aspoň 72 hodín.

Potvrdená chemická a fyzikálna stabilita pre použiteľnosť infúzneho roztoku je 48 hodín pri 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa pri dodržaní správnych aseptických postupov môže infúzny roztok použiť do 48 hodín od jeho prípravy, ak sa uchováva pri 25 °C.

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 °C - 8 °C).

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a rozpustení lieku pozri v časti 6.3.

6.5Druh obalu a obsah balenia

30 ml injekčná liekovka zo skla typu 1 s elastomérovou zátkou (butylová guma s inertnou polymérovou vrstvou na povrchu, ktorý prichádza do kontaktu s liekom a lubrikantom na vonkajšom povrchu kvôli lepšej manipulovateľnosti) a hliníkovým krytom s odklápacím viečkom.

Balenie obsahuje 1 injekčnú liekovku.

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nie sú zvláštne požiadavky na likvidáciu.

ECALTA sa musí rekonštituovať s vodou na injekciu a následne riediť LEN izotonickým infúznym roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9%) alebo infúznym roztokom glukózy 50 mg/ml (5%). Kompatibilita rekonštituovanej ECALTY s intravenóznymi substanciami, aditívami alebo inými liekmi, ako sú izotonický infúzny roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9%) alebo infúzny roztok glukózy 50 mg/ml (5%), nebola potvrdená.

Rekonštitúcia

Asepticky rekonštituujte každú injekčnú liekovku s 30 ml vody na injekciu na dosiahnutie koncentrácie 3,33 mg/ml. Rekonštitúcia môže trvať až 5 minút. Ak sa po ďalšom riedení zistí prítomnosť pevných čiastočiek alebo zmena farby, roztok sa má vyhodiť.

Riedenie a infúzia

Asepticky preneste obsah rekonštituovanej injekčnej liekovky do intravenózneho vaku (alebo fľaše) obsahujúceho buď izotonický infúzny roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9%) alebo infúzny roztok glukózy 50 mg/ml (5%) tak, aby sa dosiahla koncentrácia anidulafungínu 0,77 mg/ml. V tabuľke nižšie sú uvedené objemy potrebné na jednotlivé dávky.

Požiadavky na riedenie na podávanie ECALTY

Dávka

Počet

Celkový

Objem

Celkový

Rýchlosť

Minimálne

 

injekčných

objem po

infúzieA

objem

infúzie

trvanie

 

liekoviek

rekonštitúcii

 

infúzieB

 

infúzie

 

s práškom

 

 

 

 

 

100 mg

30 ml

100 ml

130 ml

1,4 ml/min

90 min

200 mg

60 ml

200 ml

260 ml

1,4 ml/min

180 min

ABuď izotonický infúzny roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0.9%), alebo infúzny roztok glukózy 50 mg/ml (5%).

BKoncentrácia infúzneho roztoku je 0,77 mg/ml.

Rýchlosť infúzie nesmie prekročiť 1,1 mg/min (zodpovedá 1,4 ml/min, keď sa rekonštituuje a riedi podľa pokynov) (pozri časti 4.2, 4.4 a 4.8).

Parenterálne lieky sa majú pred podaním vizuálne skontrolovať na prítomnosť pevných čiastočiek alebo zmenu farby, akonáhle to roztok a obal umožňujú. Ak sa zistí prítomnosť pevných čiastočiek alebo zmena farby, roztok vyhoďte.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7.DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Limited

Ramsgate Road, Sandwich

Kent, CT13 9NJ, Veľká Británia.

8.REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/07/416/002

9.DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. september 2007

Dátum posledného predĺženia: 23. august 2012

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu/.

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis