Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Envarsus (tacrolimus) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - L04AD02

Updated on site: 06-Oct-2017

Názov liekuEnvarsus
Kód ATC klasifikácieL04AD02
Látkatacrolimus
VýrobcaChiesi Farmaceutici S.p.A.

1.NÁZOV LIEKU

Envarsus 0,75 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Envarsus 1 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Envarsus 4 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

2.KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Envarsus 0,75 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 0,75 mg takrolimu (ako monohydrát). Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 41,7 mg laktózy (ako monohydrát).

Envarsus 1 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 1 mg takrolimu (ako monohydrát).

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 41,7 mg laktózy (ako monohydrát).

Envarsus 4 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 4 mg takrolimu (ako monohydrát).

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá tableta obsahuje 104 mg laktózy (ako monohydrát).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Tableta s predĺženým uvoľňovaním.

0,75 mg:

Oválna biela až takmer biela neobalená tableta s vyrazeným nápisom „0.75“ na jednej strane a „TCS“ na druhej strane.

1 mg:

Oválna biela až takmer biela neobalená tableta s vyrazeným nápisom „1“ na jednej strane a „TCS“ na druhej strane.

4 mg:

Oválna biela až takmer biela neobalená tableta s vyrazeným nápisom „4“ na jednej strane a „TCS“ na druhej strane.

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

Prevencia rejekcie transplantátu u dospelých príjemcov alogénneho štepu obličky alebo pečene.

Liečba rejekcie alogénneho štepu rezistentnej voči liečbe inými imunosupresívnymi liekmi u dospelých pacientov.

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Envarsus je perorálna forma takrolimu, ktorá sa podáva raz denne. Liečba Envarsusom si vyžaduje starostlivé sledovanie primerane kvalifikovaným a vybaveným personálom. Výdaj tohto lieku je

viazaný na lekársky predpis a zmeny v imunosupresívnej liečbe majú iniciovať lekári, ktorí majú skúsenosti s imunosupresívnou terapiou a manažmentom pacientov s transplantátom.

Nevedomý, neúmyselný alebo nekontrolovaný prechod z foriem takrolimu s okamžitým alebo predĺženým uvoľňovaním nie je bezpečný. Môže to viesť k rejekcii štepu alebo k zvýšenému výskytu nežiaducich reakcií vrátane nedostatočnej alebo nadmernej imunosupresie v dôsledku klinicky významných rozdielov v systémovej expozícii takrolimu. Pacienti majú dostávať na udržiavaciu liečbu jednu formu takrolimu so zodpovedajúcim denným dávkovacím režimom; zmeny formy alebo režimu sa majú uskutočniť len pod starostlivým dohľadom špecialistu na transplantácie (pozri časť 4.4 a 4.8). Po prechode na akúkoľvek inú formu sa musí vykonávať terapeutické sledovanie lieku, ako aj úpravy dávky, aby sa zabezpečilo zachovanie systémovej expozície takrolimu.

Dávkovanie

Odporúčané počiatočné dávky, ktoré sú uvedené ďalej, slúžia len na usmernenie. Envarsus sa bežne podáva spolu s ďalšími imunosupresívnymi liekmi v počiatočnom období po operácii. Dávka sa môže meniť v závislosti od zvoleného imunosupresívneho režimu.

Dávkovanie Envarsusu má byť založené najmä na klinickom posúdení rejekcie a znášanlivosti u každého pacienta individuálne spolu so sledovaním hladiny lieku v krvi (pozri ďalej Terapeutické sledovanie lieku). Ak sú klinické príznaky rejekcie zjavné, treba zvážiť zmenu imunosupresívneho režimu.

Keďže takrolimus je látka s nízkym klírensom, úprava dávkového režimu Envarsusu môže trvať niekoľko dní, kým sa dosiahne rovnovážny stav.

Na supresiu rejekcie štepu sa musí zachovať imunosupresia; preto sa nemôže poskytnúť žiadny limit pre trvanie perorálnej liečby.

Dávky Envarsusu v období po transplantácii sú zvyčajne znížené. Zmeny v stave pacienta po transplantácii môžu zmeniť farmakokinetiku takrolimu a môžu si vyžadovať ďalšie úpravy dávky.

Zabudnutá dávka sa má užiť čo najskôr v ten istý deň. Na ďalší deň sa nemá užívať dvojnásobná dávka.

Prevencia rejekcie obličkového transplantátu

Liečba Envarsusom sa má začať dávkou 0,17 mg/kg/deň podávanou raz denne ráno. Podávanie lieku sa má začať do 24 hodín po skončení operácie.

Prevencia rejekcie pečeňového transplantátu

Liečba Envarsusom sa má začať dávkou 0,11 - 0,13 mg/kg/deň podávanou raz denne ráno. Podávanie lieku sa má začať do 24 hodín po skončení operácie.

Prechod pacientov liečených Prografom alebo Advagrafom na Envarsus – pacienti s alogénnym transplantátom

Pacienti s alogénnym transplantátom, ktorí dostávali na udržiavaciu liečbu Prograf (s okamžitým uvoľňovaním) v dávkovaní dvakrát denne alebo Advagraf (raz denne), ktorí musia prejsť na Envarsus podávaný raz denne, majú prejsť na celkovú dennú dávku v pomere 1:0,7 (mg:mg) a udržiavacia dávka Envarsusu má byť preto o 30 % nižšia ako dávka Prografu alebo Advagrafu. Envarsus sa má podávať ráno.

Prechod pacientov liečených liekmi obsahujúcimi takrolimus s okamžitým uvoľňovaním na liek

Envarsus – pacienti s alogénnym transplantátom

U stabilizovaných pacientov, ktorí prešli z liekov obsahujúcich takrolimus s okamžitým uvoľňovaním

(dvakrát denne) na Envarsus (raz denne) s celkovou dennou dávkou v pomere 1:0,7 (mg:mg), priemerná systémová expozícia takrolimu (AUC0-24) bola podobná ako v prípade takrolimu s okamžitým uvoľňovaním. Vzťah medzi minimálnou hladinou takrolimu (C24) a systémovou expozíciou (AUC0-24) pre Envarsus je podobný ako v prípade takrolimu s okamžitým uvoľňovaním.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie skúmajúce prechod pacientov z lieku Advagraf na liek Envarsus; údaje od zdravých dobrovoľníkov by však mohli naznačovať, že je aplikovateľná rovnaká miera prechodu ako pri prechode z lieku Prograf na liek Envarsus.

Pri prechode z liekov s okamžitým uvoľňovaním obsahujúcich takrolimus (napr. Prograf kapsuly) alebo z lieku Advagraf kapsuly s predĺženým uvoľňovaním na liek Envarsus je potrebné zmerať minimálnu hladinu pred prechodom a do dvoch týždňov po prechode. Je potrebná úprava dávky, aby sa zabezpečilo, že po prechode sa zachová podobná systémová expozícia. Treba poznamenať, že pacienti čiernej rasy budú možno potrebovať vyššiu dávku na dosiahnutie cieľovej minimálnej hladiny.

Prechod z cyklosporínu na takrolimus

Pri prechode pacientov z liečby na báze cyklosporínu na liečbu na báze takrolimu je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.4 a 4.5). Kombinované podávanie cyklosporínu a takrolimu sa neodporúča. Liečba Envarsusom sa má začať po posúdení koncentrácie cyklosporínu v krvi a klinického stavu pacienta. Ak je hladina cyklosporínu v krvi zvýšená, dávkovanie treba oddialiť. V praxi sa liečba na báze takrolimu začína 12 až 24 hodín po vysadení cyklosporínu. Sledovanie hladiny cyklosporínu v krvi má po prechode pokračovať, keďže klírens cyklosporínu by mohol byť ovplyvnený.

Liečba rejekcie alogénneho štepu

Na kontrolu epizód rejekcie boli použité zvýšené dávky takrolimu, doplňujúca liečba kortikosteroidmi a zavedenie krátkych kúr zahŕňajúcich mono/polyklonálne protilátky. Ak sa zaznamenajú príznaky toxicity, napríklad závažné nežiaduce reakcie (pozri časť 4.8), možno bude potrebné znížiť dávku

Envarsusu.

Liečba rejekcie alogénneho štepu po transplantácii obličky alebo pečene

Pokiaľ ide o prechod z iných imunosupresív na Envarsus podávaný raz denne, liečba sa má začať počiatočnou perorálnou dávkou, ktorá sa odporúča po transplantácii obličky a pečene alebo na prevenciu rejekcie transplantátu.

Terapeutické sledovanie lieku

Dávkovanie má byť založené najmä na klinickom posúdení rejekcie a znášanlivosti u každého pacienta individuálne spolu so sledovaním minimálnej hladiny takrolimu v celej krvi.

Ako pomôcka na optimalizáciu dávkovania je k dispozícii niekoľko imunologických testov na stanovenie koncentrácií takrolimu v celej krvi. Porovnania koncentrácií z publikovanej literatúry s jednotlivými hodnotami v klinickej praxi sa majú vykonávať starostlivo, pričom sú potrebné poznatky o použitých testovacích metódach. V súčasnej klinickej praxi sa sledujú celkové hladiny v krvi pomocou imunologických metód. Vzťah medzi minimálnou hladinou takrolimu a systémovou expozíciou (AUC0-24) dobre koreluje a je podobný ako medzi formou s okamžitým uvoľňovaním a Envarsusom.

V období po transplantácii sa majú sledovať minimálne hladiny takrolimu v krvi. Minimálne hladiny takrolimu v krvi sa majú stanoviť približne 24 hodín po podaní dávky Envarsusu, tesne pred podaním

ďalšej dávky. Po prechode z liekov obsahujúcich takrolimus sa majú pozorne sledovať tiež minimálne hladiny takrolimu v krvi, ako aj úpravy dávky, zmeny imunosupresívneho režimu alebo súbežné podávanie látok, ktoré môžu zmeniť koncentráciu takrolimu v celej krvi (pozri časť 4.5). Frekvencia sledovania hladín v krvi má byť založená na klinických potrebách. Keďže takrolimus je látka s nízkym klírensom, nasledujúca úprava dávkového režimu pre Envarsus môže trvať niekoľko dní, kým sa dosiahne cieľový rovnovážny stav.

Údaje z klinických štúdií naznačujú, že väčšina pacientov môže byť úspešne manažovaná, ak sa minimálna hladina takrolimu v krvi udrží na hodnote nižšej ako 20 ng/ml. Pri interpretácii celkových hladín v krvi je potrebné vziať do úvahy klinický stav pacienta. V klinickej praxi sú minimálne celkové hladiny v krvi u pacientov s obličkovým transplantátom v období krátko po transplantácii zvyčajne v rozsahu 5-20 ng/ml a 5-15 ng/ml počas následnej udržiavacej liečby.

Špeciálne populácie

Porucha funkcie pečene

U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene bude možno potrebné znížiť dávku, aby sa zachovala minimálna hladina takrolimu v krvi v odporúčanom cieľovom rozsahu.

Porucha funkcie obličiek

Keďže farmakokinetika takrolimu nie je ovplyvnená funkciou obličiek (pozri časť 5.2), nie je potrebná úprava dávky. Vzhľadom na nefrotoxický potenciál takrolimu sa však odporúča pozorné sledovanie funkcie obličiek (vrátane sériových koncentrácií kreatinínu v sére, výpočtu klírensu kreatinínu a sledovania množstva vylúčeného moču).

Rasa

Pacienti čiernej rasy môžu v porovnaní s belochmi potrebovať vyššie dávky takrolimu na dosiahnutie podobných minimálnych hladín. V klinických štúdiách pacienti prešli z Prografu podávaného dvakrát denne na Envarsus s pomerom 1:0,85(mg:mg).

Pohlavie

Nie sú k dispozícii žiadne dôkazy, že ženy potrebujú na dosiahnutie podobnej minimálnej hladiny iné dávky ako muži.

Starší pacienti (> 65 rokov)

V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne údaje, z ktorých by vyplývalo, že dávka u starších pacientov sa má upraviť.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Envarsusu u detí vo veku mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Envarsus je perorálna forma takrolimu podávaná raz denne. Odporúča sa, aby sa perorálna denná dávka Envarsusu podávala raz denne.

Pacientov treba poučiť, aby neprehltli vysušovadlo. Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť tekutinou (najlepšie vodou) ihneď po vybratí z blistra. Envarsus sa má zvyčajne užívať nalačno, aby sa dosiahla maximálna absorpcia (pozri časť 5.2).

Envarsus nie je zameniteľný s inými existujúcimi liekmi obsahujúcimi takrolimus (s okamžitým uvoľňovaním alebo s predĺženým uvoľňovaním) na základe rovnakej dávky.

4.3Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na iné makrolidy.

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri užití takrolimu sa vyskytli chyby v medikácii vrátane nevedomého, neúmyselného alebo nekontrolovaného nahradenia foriem takrolimu s okamžitým alebo predĺženým uvoľňovaním. Viedlo to k závažným nežiaducim reakciám vrátane rejekcie štepu alebo iných nežiaducich reakcií, čo mohlo byť zapríčinené buď nedostatočnou alebo nadmernou expozíciou takrolimu. Pacienti majú dostávať na udržiavaciu liečbu jednu formu takrolimu so zodpovedajúcim denným dávkovým režimom; zmeny formy alebo režimu sa majú uskutočniť iba pod pozorným dohľadom špecialistu na transplantácie (pozri časť 4.4 a 4.8).

Pokiaľ ide o liečbu rejekcie alogénneho štepu rezistentnú voči liečbe inými imunosupresívnymi liekmi u dospelých pacientov, doteraz nie sú k dispozícii klinické štúdie skúmajúce formu Envarsusu

s predĺženým uvoľňovaním.

Pokiaľ ide o prevenciu rejekcie transplantátu u dospelých príjemcov alogénneho štepu srdca, pľúc, pankreasu alebo čreva, doteraz nie sú k dispozícii klinické údaje pre Envarsus.

Počas obdobia krátko po transplantácii sa majú rutinne sledovať nasledujúce parametre: krvný tlak, EKG, neurologický a vizuálny stav, hladina glukózy v krvi nalačno, elektrolyty (najmä draslík), testy na sledovanie funkcie pečene a obličiek, hematologické parametre, koagulačné hodnoty a hladina proteínov v plazme. Ak sa pozorujú klinicky relevantné zmeny, treba zvážiť úpravu imunosupresívneho režimu.

Keď sa s takrolimom kombinujú látky, ktoré môžu vytvárať interakcie (pozri časť 4.5), najmä silné inhibítory CYP3A4 (napríklad telaprevir, boceprevir, ritonavir, ketokonazol, vorikonazol, itrakonazol, telitromycín alebo klaritromycín) alebo induktory CYP3A4 (napríklad rifampicín alebo rifabutín), je potrebné sledovať hladinu takrolimu v krvi, aby sa podľa potreby upravila dávka takrolimu na zachovanie podobnej expozície takrolimu.

Pri užívaní Envarsusu sa treba vyhnúť užívaniu rastlinných prípravkov obsahujúcich ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) vzhľadom na riziko interakcií, ktoré vedú k zníženiu koncentrácie lieku v krvi, ako aj terapeutického účinku takrolimu (pozri časť 4.5).

Kombinovanému podávaniu cyklosporínu s takrolimom sa treba vyhnúť a pri podávaní takrolimu pacientom, ktorí predtým užívali cyklosporín, je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.2 a 4.5).

Treba sa vyhnúť vysokému príjmu draslíka alebo diuretikám šetriacim draslík (pozri časť 4.5).

Určité kombinácie takrolimu s látkami, o ktorých je známe, že majú nefrotoxický alebo neurotoxický

účinok, môžu zvýšiť riziko týchto účinkov (pozri časť 4.5).

Imunosupresíva môžu ovplyvniť reakciu na vakcináciu a vakcinácia počas liečby takrolimom môže byť menej účinná. Treba sa vyhnúť použitiu živých oslabených vakcín.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

U pacientov liečených takrolimom bola hlásená gastrointestinálna perforácia. Keďže gastrointestinálna perforácia je z lekárskeho hľadiska dôležitá udalosť, ktorá môže viesť k život ohrozujúcemu alebo závažnému stavu, ihneď ako sa vyskytnú podozrivé symptómy alebo príznaky, treba zvážiť primeranú

liečbu.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

U pacientov liečených takrolimom sa v zriedkavých prípadoch pozorovala ventrikulárna hypertrofia alebo hypertrofia septa, čo bolo hlásené ako kardiomyopatie. Vo väčšine prípadov boli tieto udalosti reverzibilné a minimálna koncentrácia takrolimu v krvi bola oveľa vyššia ako odporúčaná maximálna hladina. K ďalším faktorom, ktoré zvyšujú riziko týchto klinických stavov, patrí existujúce ochorenie srdca, používanie kortikosteroidov, hypertenzia, dysfunkcia obličiek alebo pečene, infekcie, hromadenie tekutiny a edém. Vysokorizikoví pacienti užívajúci silné imunosupresíva musia byť preto sledovaní pomocou takých postupov ako je echokardiografia alebo EKG pred transplantáciou a po transplantácii (napr. na začiatku po 3 mesiacoch a potom po 9-12 mesiacoch). Ak vzniknú abnormality, treba zvážiť zníženie dávky Envarsusu alebo zameniť liek za iné imunosupresívum. Takrolimus môže predĺžiť interval QT, ale v súčasnosti nie sú k dispozícii jasné dôkazy, že liek spôsobuje torsades de pointes. Opatrnosť je potrebná u pacientov s diagnostikovaným vrodeným syndrómom dlhého intervalu QT alebo s podozrením na tento syndróm.

Lymfoproliferatívne poruchy a malignity

Bolo hlásené, že u pacientov liečených takrolimom vznikajú lymfoproliferatívne poruchy súvisiace s vírusom EBV (pozri časť 4.8). Kombinácia imunosupresív, napríklad antilymfocytových protilátok (napr. basiliximab, daklizumab) podávaných súbežne zvyšuje riziko lymfoproliferatívnych porúch súvisiacich s vírusom EBV. Bolo hlásené, že zvýšené riziko vzniku lymfoproliferatívnych porúch majú pacienti s negatívnym EBV-vírusovým kapsidovým antigénom (VCA). Pred začatím liečby

Envarsusom sa má preto v tejto skupine pacientov overiť EBV-VCA sérológia. Počas liečby sa

odporúča pozorné sledovanie spolu s EBV-PCR. Pozitívny výsledok EBV-PCR môže pretrvávať mesiace a sám osebe nenaznačuje lymfoproliferatívne ochorenie alebo lymfóm.

Riziko sekundárnej rakoviny nie je známe, podobne ako v prípade iných silných imunosupresívnych zlúčenín (pozri časť 4.8).

Vzhľadom na potenciálne riziko malígnych kožných zmien sa má obmedziť expozícia slnečnému svetlu a UV svetlu nosením ochranného odevu a používaním opaľovacieho krému s vysokým ochranným faktorom, podobne ako v prípade iných imunosupresívnych liekov.

Pacienti liečení imunosupresívami vrátane Envarsusu majú zvýšené riziko oportúnnych infekcií (zapríčinených baktériami, plesňami, vírusmi a prvokmi). K týmto stavom patrí nefropatia súvisiaca s vírusom BK a progresívna multifokálna leukoencefalopatia (PML) súvisiaca s vírusom JC. Tieto infekcie sú často spojené s vysokou celkovou imunosupresívnou záťažou a môžu viesť k závažným alebo smrteľným stavom, čo lekári majú vziať do úvahy pri diferenciálnej diagnostike u pacientov s imunosupresiou a zhoršujúcou sa funkciou obličiek alebo neurologickými symptómami.

Bolo hlásené, že u pacientov liečených takrolimom vzniká syndróm zadnej reverzibilnej encefalopatie (PRES). Ak sa u pacientov užívajúcich takrolimus vyskytnú symptómy naznačujúce syndróm PRES, ako je napríklad bolesť hlavy, zmena duševného stavu, záchvaty a poruchy zraku, treba vykonať rádiologické vyšetrenie (napr. MRI). Ak je diagnostikovaný syndróm PRES, odporúča sa primeraná kontrola krvného tlaku a záchvatov a okamžité vysadenie systémového takrolimu. Väčšina pacientov sa po zavedení príslušných opatrení úplne uzdraví.

Čistá aplázia červených krviniek

U pacientov liečených takrolimom boli hlásené prípady čistej aplázie červených krviniek (PRCA). Všetci pacienti udávali rizikové faktory pre PRCA, ako je napríklad infekcia zapríčinená parvovírusom B19, základné ochorenie alebo súbežná liečba liekom súvisiacim s PRCA.

Špeciálne skupiny pacientov

K dispozícii sú obmedzené skúsenosti u pacientov inej ako bielej rasy a u pacientov so zvýšeným imunologickým rizikom (napr. po opakovanej transplantácii, s dôkazom reaktivovaných protilátok na paneli, PRA).

U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene bude možno potrebné znížiť dávku (pozri časť 4.2).

Pomocné látky

Envarsus obsahuje laktózu. Tento liek nemajú užívať pacienti so zriedkavými dedičnými problémami s intoleranciou galaktózy, laponskym deficitom laktázy alebo malabsorpciou glukózy a galaktózy.

Pediatrická populácia

Envarsus sa neodporúča používať u detí vo veku mladších ako 18 rokov, vzhľadom na obmedzené údaje o bezpečnosti a/alebo účinnosti.

4.5Liekové a iné interakcie

Systémovo dostupný takrolimus sa metabolizuje v pečeni prostredníctvom CYP3A4. K dispozícii sú tiež dôkazy o gastrointestinálnom metabolizme prostredníctvom CYP3A4 v črevnej stene. Súbežné užívanie látok, o ktorých je známe, že inhibujú alebo indukujú CYP3A4, môže ovplyvniť metabolizmus takrolimu, a tak zvýšiť alebo znížiť hladinu takrolimu v krvi.

Dôrazne sa odporúča pozorne sledovať hladinu takrolimu v krvi, ako aj funkciu obličiek a ďalšie vedľajšie účinky, ak sa súbežne užívajú látky, ktoré môžu zmeniť metabolizmus CYP3A4 alebo inak ovplyvniť hladinu takrolimu v krvi, a podľa potreby vysadiť takrolimus alebo upraviť dávku, aby sa zachovala podobná expozícia takrolimu (pozri časť 4.2 a 4.4).

Inhibítory CYP3A4 potenciálne spôsobujú zvýšenú hladinu takrolimu v krvi

Klinicky sa preukázalo, že hladinu takrolimu v krvi zvyšujú nasledujúce látky:

Pozorovali sa silné interakcie s protiplesňovými liekmi, ako je napríklad ketokonazol, flukonazol, itrakonazol a vorikonazol; s makrolidovým antibiotikom erytromycínom; s inhibítormi HIV proteázy (napr. ritonavir, nelfinavir, sachinavir) alebo s inhibítormi proteázy vírusu hepatitídy C (HCV) (napr. telaprevir, boceprevir). Pri súbežnom užití týchto látok bude možno potrebné znížiť dávku takrolimu takmer u všetkých pacientov.

.

Z farmakokinetických štúdií vyplýva, že zvýšenie hladiny v krvi je hlavne výsledkom zvýšenia perorálnej biologickej dostupnosti takrolimu v dôsledku inhibície gastrointestinálneho metabolizmu. Vplyv na hepatálny klírens je menej výrazný.

Slabšie interakcie sa pozorovali pri podávaní klotrimazolu, klaritromycínu, josamycínu, nifedipínu, nikardipínu, diltiazemu, verapamilu, amiodarónu, danazolu, etinylestradiolu, omeprazolu a nefazodónu.

Preukázalo sa, že potenciálnymi inhibítormi metabolizmu takrolimu in vitro sú nasledujúce látky: brómkriptín, kortizón, dapsón, ergotamín, gestodén, lidokaín, mefenytoín, mikonazol, midazolam, nilvadipín, noretindrón, chinidín, tamoxifén a (triacetyl)oleandomycín.

Bolo hlásené, že grapefruitový džús zvyšuje hladinu takrolimu v krvi, a preto sa mu treba vyhnúť. Lansoprazol a cyklosporín môžu potenciálne inhibovať metabolizmus takrolimu sprostredkovaný enzýmom CYP3A4, a tým zvýšiť koncentráciu takrolimu v celej krvi.

Ďalšie interakcie, ktoré potenciálne spôsobujú zvýšenie hladiny takrolimu v krvi

Takrolimus sa vo veľkej miere viaže na plazmatické proteíny. Treba vziať do úvahy možné interakcie s ďalšími účinnými látkami, o ktorých je známe, že majú vysokú afinitu k plazmatickým proteínom (napr. NSAID, perorálne antikoagulanty alebo perorálne antidiabetiká).

K ďalším potenciálnym interakciám, ktoré môžu zvýšiť systémovú expozíciu takrolimu, patria prokinetické lieky (napríklad metoklopramid a cisaprid), cimetidín a hydroxid horečnato-hlinitý.

Induktory CYP3A4 potenciálne spôsobujú zníženú hladinu takrolimu v krvi

Klinicky sa preukázalo, že hladinu takrolimu v krvi znižujú nasledujúce látky:

Pozorovali sa interakcie s rifampicínom, fenytoínom a ľubovníkom bodkovaným (Hypericum perforatum), čo môže vyžadovať zvýšenie dávky takrolimu takmer u všetkých pacientov. Pozorovali sa tiež klinicky významné interakcie s fenobarbitalom. Preukázalo sa, že udržiavacie dávky kortikosteroidov znižujú hladinu takrolimu v krvi.

Vysoká dávka prednizolónu alebo metylprednizolónu podávaných na liečbu akútnej rejekcie môže zvýšiť alebo znížiť hladinu takrolimu v krvi.

Karbamazepín, metamizol a izoniazid môžu znížiť koncentrácie takrolimu.

Účinok takrolimu na metabolizmus iných liekov

Takrolimus je známy inhibítor enzýmu CYP3A4; súbežné užívanie takrolimu s liekmi, o ktorých je známe, že sú metabolizované enzýmom CYP3A4, môže preto ovplyvniť metabolizmus týchto liekov. Polčas cyklosporínu je pri súbežnom podávaní takrolimu predĺžený. Môže sa tiež vyskytnúť synergický/aditívny nefrotoxický účinok. Kombinované podávanie cyklosporínu a takrolimu sa preto neodporúča a pri podávaní takrolimu pacientom, ktorí predtým užívali cyklosporín, je potrebná obozretnosť (pozri časť 4.2 a 4.4).

Preukázalo sa, že takrolimus zvyšuje hladinu fenytoínu v krvi.

Keďže takrolimus môže znížiť klírens antikoncepcie na báze steroidov, čo vedie k zvýšenej expozícii hormónom, pri rozhodovaní o antikoncepčných opatreniach je potrebná mimoriadna obozretnosť.

K dispozícii sú obmedzené poznatky o interakciách medzi takrolimom a statínmi. Z klinických údajov vyplýva, že pri súbežnom podávaní takrolimu je farmakokinetika statínov zvyčajne nezmenená.

Údaje na zvieratách preukázali, že takrolimus by potenciálne mohol znížiť klírens a zvýšiť polčas pentobarbitalu a antipyrínu.

Ďalšie interakcie, ktoré vedú ku klinicky škodlivým účinkom

Súbežné užívanie takrolimu s liekmi, o ktorých je známe, že majú nefrotoxický alebo neurotoxický účinok, môže zvýšiť tieto účinky (napr. aminoglykozidy, inhibítory gyrázy, vankomycín, kotrimoxazol, NSAID, gancyklovir alebo acyklovir).

Po podávaní amfotericínu B a ibuprofenu spolu s takrolimom sa pozorovala zvýšená nefrotoxicita.

Keďže liečba takrolimom môže byť spojená s hyperkaliémiou alebo môže zvýšiť existujúcu hyperkaliémiu, treba sa vyhnúť vysokému príjmu draslíka alebo diuretikám šetriacim draslík (napr. amilorid, triamterén alebo spironolaktón) (pozri časť 4.4).

Imunosupresíva môžu ovplyvniť reakciu na vakcináciu a vakcinácia počas liečby takrolimom môže byť menej účinná. Treba sa vyhnúť použitiu živých oslabených vakcín (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie boli vykonané iba u dospelých.

4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Údaje o ľuďoch preukazujú, že takrolimus prechádza cez placentu. Obmedzené údaje o príjemcoch orgánových transplantátov nepreukazujú dôkaz zvýšeného rizika nežiaducich udalostí v priebehu gravidity a po nej pri liečbe takrolimom v porovnaní s inými imunosupresívnymi liekmi. Boli však hlásené prípady spontánneho abortu.

Doteraz nie sú k dispozícii žiadne iné relevantné epidemiologické údaje. Liečba takrolimom môže prísť do úvahy u gravidných žien, ak nie je k dispozícii bezpečnejšia alternatíva a keď vnímaný prínos odôvodňuje potenciálne riziko pre plod. V prípade expozície in utero sa odporúča sledovanie novorodenca na potenciálne nežiaduce udalosti súvisiace s takrolimom (najmä účinok na obličky). Existuje riziko predčasného pôrodu (<37 týždňov) (výskyt 66 zo 123 pôrodov, t. j. 53,7 %; údaje však preukázali, že väčšina novorodencov mala na svoj gestačný vek normálnu pôrodnú hmotnosť), ako aj hyperkaliémie u novorodenca (výskyt 8 zo 111 novorodencov, t. j. 7,2 %), ktorá sa však spontánne normalizuje). U potkanov a králikov takrolimus zapríčinil embryofetálnu toxicitu v dávkach, pri ktorých sa prejavuje toxicita u matiek (pozri časť 5.3).

Laktácia

Údaje o ľuďoch preukazujú, že takrolimus sa vylučuje do materského mlieka. Keďže škodlivé účinky na novorodenca sa nemôžu vylúčiť, ženy by počas liečby Envarsusom nemali dojčiť.

Fertilita

U potkanov sa pozoroval negatívny účinok takrolimu na fertilitu samcov vo forme zníženého počtu

apohyblivosti spermií (pozri časť 5.3).

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Envarsus má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Takrolimus môže zapríčiniť poruchy zraku a neurologické poruchy. Tento účinok môže byť zvýšený, ak sa Envarsus podáva spolu s alkoholom.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch takrolimu (liek Envarsus) na schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stoje.

4.8Nežiaduce účinky

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Profil nežiaducich reakcií súvisiacich s imunosupresívnymi liekmi je často ťažké stanoviť vzhľadom na základné ochorenie a súbežné užívanie viacerých liekov. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie takrolimu (vyskytujúce sa u >10 % pacientov) sú tremor, porucha funkcie obličiek, hyperglykemické stavy, diabetes mellitus, hyperkaliémia, infekcie, hypertenzia a insomnia.

Zoznam nežiaducich reakcií

Frekvencia nežiaducich reakcií je definovaná ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej kategórie frekvencie sú nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie a nákazy

Pacienti užívajúci takrolimus majú často zvýšené riziko infekcií (zapríčinených vírusmi, baktériami, plesňami a prvokmi), čo je dobre známe aj v prípade iných silných imunosupresívnych liekov. Priebeh existujúcich infekcií môže byť zhoršený. Môžu sa vyskytnúť generalizované aj lokalizované infekcie.

U pacientov liečených imunosupresívami vrátane takrolimu boli hlásené prípady nefropatie súvisiacej s vírusom BK, ako aj prípady progresívnej multifokálnej leukoencefalopatie (PML) súvisiacej s vírusom JC.

Benígne, malígne a nešpecifikované novotvary (vrátane cýst a polypov)

Pacienti užívajúci imunosupresíva majú zvýšené riziko vzniku malignít. V súvislosti s liečbou takrolimom boli hlásené benígne, ako aj malígne novotvary vrátane lymfoproliferatívnych porúch súvisiacich s vírusom EBV a kožné malignity.

Poruchy imunitného systému

U pacientov užívajúcich takrolimus sa pozorovali alergické a anafylaktoidné reakcie (pozri časť 4.4).

Trieda

Frekvencia nežiaducich reakcií

 

 

 

 

orgánových

 

 

 

 

 

 

 

systémov

 

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi časté

Časté

 

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

 

 

 

 

 

zriedkavé

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy krvi a

 

anémia,

 

koagulo-

Trombocyto-

 

čistá aplázia

lymfatického

 

trombocytopénia,

patie,

penická

 

červených

systému

 

leukopénia,

 

pancytopénia,

purpura,

 

krviniek,

 

 

abnormálne

 

neutropénia,

hypoprotrom-

 

agranulo-

 

 

výsledky

testov

abnormálne

binémia

 

cytóza,

 

 

červených

 

výsledky

 

 

hemolytická

 

 

krviniek,

 

testov

 

 

anémia

 

 

leukocytóza

 

koagulácie a

 

 

 

 

 

 

 

krvácania

 

 

 

Poruchy

 

 

 

 

hirzutizmus

 

 

endokrinného

 

 

 

 

 

 

 

systému

 

 

 

 

 

 

 

Trieda

Frekvencia nežiaducich reakcií

 

 

 

 

orgánových

 

 

 

 

 

 

systémov

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

 

 

 

 

zriedkavé

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

diabetes

anorexia,

dehydratácia,

 

 

 

metabolizmu a

mellitus,

metabolické

hypoglykémia,

 

 

 

výživy

hyperglyke-

acidózy, iné

hypoproteiné-

 

 

 

 

mické stavy,

abnormality

mia, hyperfos-

 

 

 

 

hyper-

elektrolytov,

fatémia

 

 

 

 

kaliémia

hyponatriémia,

 

 

 

 

 

 

hromadenie

 

 

 

 

 

 

tekutiny,

 

 

 

 

 

 

hyperurikémia,

 

 

 

 

 

 

hypomagneziémia,

 

 

 

 

 

 

hypokaliémia,

 

 

 

 

 

 

hypokalciémia,

 

 

 

 

 

 

znížená chuť do

 

 

 

 

 

 

jedla,

 

 

 

 

 

 

hypercholesterolé-

 

 

 

 

 

 

mia,

 

 

 

 

 

 

hyperlipidémia,

 

 

 

 

 

 

hypertriglyceri-

 

 

 

 

 

 

démia, hypofos-

 

 

 

 

 

 

fatémia

 

 

 

 

Psychické

insomnia

zmätenosť a

psychotická

 

 

 

poruchy

 

dezorientácia,

porucha

 

 

 

 

 

depresia,

 

 

 

 

 

 

symptómy úzkosti,

 

 

 

 

 

 

halucinácie,

 

 

 

 

 

 

duševné poruchy,

 

 

 

 

 

 

depresívna nálada,

 

 

 

 

 

 

poruchy nálady,

 

 

 

 

 

 

nočné mory

 

 

 

 

Poruchy

bolesť hlavy,

záchvaty, poruchy

encefalopatia,

hypertónia

myasténia

 

nervového

tremor

vedomia, periférne

hemorágie

 

 

 

systému

 

neuropatie,

centrálneho

 

 

 

 

 

závraty, parestézie

nervového

 

 

 

 

 

a dyzestézie,

systému

 

 

 

 

 

porucha písania

a cerebrovas-

 

 

 

 

 

 

kulárne

 

 

 

 

 

 

príhody,

 

 

 

 

 

 

kóma,

 

 

 

 

 

 

abnormality

 

 

 

 

 

 

v reči

 

 

 

 

 

 

a používaní

 

 

 

 

 

 

jazyka,

 

 

 

 

 

 

paralýza a

 

 

 

 

 

 

paréza,

 

 

 

 

 

 

amnézia

 

 

 

Poruchy oka

 

poruchy oka,

katarakta

slepota

 

 

 

 

zahmlené videnie,

 

 

 

 

 

 

fotofóbia

 

 

 

 

Poruchy ucha a

 

tinnitus

hypoakúzia

neurosenzori-

porucha

 

labyrintu

 

 

 

cká hluchota

sluchu

 

Trieda

Frekvencia nežiaducich reakcií

 

 

 

 

orgánových

 

 

 

 

 

 

systémov

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

 

 

 

 

zriedkavé

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy srdca a

 

ischemické

zlyhávanie

perikardiálna

abnormálny

 

srdcovej činnosti

 

poruchy

srdca,

efúzia

echokardio-

 

 

 

koronárnych

ventrikulárne

 

gram

 

 

 

artérií, tachykardia

arytmie a

 

 

 

 

 

 

zástava srdca,

 

 

 

 

 

 

supraventriku

 

 

 

 

 

 

lárne arytmie,

 

 

 

 

 

 

kardiomyopa-

 

 

 

 

 

 

tie,

 

 

 

 

 

 

abnormálne

 

 

 

 

 

 

výsledky

 

 

 

 

 

 

EKG

 

 

 

 

 

 

vyšetrenia,

 

 

 

 

 

 

ventrikulárna

 

 

 

 

 

 

hypertrofia,

 

 

 

 

 

 

palpitácie,

 

 

 

 

 

 

abnormálne

 

 

 

 

 

 

výsledky

 

 

 

 

 

 

tepovej

 

 

 

 

 

 

frekvencie a

 

 

 

 

 

 

pulzu

 

 

 

Poruchy ciev

hypertenzia

tromboembolické

trombóza

 

 

 

 

 

a ischemické

hlbokých žíl v

 

 

 

 

 

udalosti, cievne

končatine,

 

 

 

 

 

hypotenzívne

šok, infarkt

 

 

 

 

 

poruchy,

 

 

 

 

 

 

hemorágia,

 

 

 

 

 

 

poruchy

 

 

 

 

 

 

periférnych ciev

 

 

 

 

Poruchy dýchacej

 

poruchy pľúcneho

zlyhávanie

syndróm

 

 

sústavy, hrudníka

 

parenchýmu,

dýchania,

akútnej

 

 

a mediastína

 

dyspnoe, pleurálna

poruchy

respiračnej

 

 

 

 

efúzia, kašeľ,

dýchacieho

tiesne

 

 

 

 

faryngitída,

traktu, astma

 

 

 

 

 

nazálna kongescia

 

 

 

 

 

 

a zápaly

 

 

 

 

Trieda

Frekvencia nežiaducich reakcií

 

 

 

 

orgánových

 

 

 

 

 

 

systémov

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

 

 

 

 

zriedkavé

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

hnačka,

gastrointestinálne

akútna a

pankreatická

 

 

gastrointestinálne

nauzea

príznaky a

chronická

pseudocysta,

 

 

ho traktu

 

symptómy,

pankreatitída,

subileus

 

 

 

 

vracanie,

peritonitída,

 

 

 

 

 

gastrointestinálna

zvýšená

 

 

 

 

 

a abdominálna

hladina

 

 

 

 

 

bolesť,

amylázy v

 

 

 

 

 

gastrointestinálne

krvi,

 

 

 

 

 

zápalové stavy,

paralytický

 

 

 

 

 

gastrointestinálne

ileus, choroba

 

 

 

 

 

hemorágie,

gastroezofá-

 

 

 

 

 

gastrointestinálna

gového

 

 

 

 

 

ulcerácia a

refluxu,

 

 

 

 

 

perforácia, ascites,

porucha

 

 

 

 

 

stomatitída a

vyprázdňova-

 

 

 

 

 

ulcerácia,

nia žalúdka

 

 

 

 

 

konstipácia,

 

 

 

 

 

 

dyspeptické

 

 

 

 

 

 

príznaky a

 

 

 

 

 

 

symptómy,

 

 

 

 

 

 

flatulencia,

 

 

 

 

 

 

nadúvanie a

 

 

 

 

 

 

distenzia, riedka

 

 

 

 

 

 

stolica

 

 

 

 

Poruchy pečene

abnormálne

poruchy

 

venookluzí-

zlyhávanie

 

a žlčových ciest

testy na

žlčovodov,

 

vne

pečene

 

 

funkciu

hepatocelulárne

 

ochorenie

 

 

 

pečene

poškodenie a

 

pečene,

 

 

 

 

hepatitída,

 

trombóza

 

 

 

 

cholestáza a

 

pečeňových

 

 

 

 

žltačka

 

artérií

 

 

Poruchy kože

 

vyrážka, pruritus,

dermatitída,

toxická

Stevensov-

 

a podkožného

 

alopécia, akné,

fotosenzitivita

epidermálna

Johnsonov

 

tkaniva

 

zvýšené potenie

 

nekrolýza

syndróm

 

 

 

 

 

(Lyellov

 

 

 

 

 

 

syndróm)

 

 

Poruchy

 

artralgia, bolesť

poruchy

 

 

 

kostrovej a

 

chrbta, svalové

kĺbov

 

 

 

svalovej sústavy a

 

kŕče, bolesť v

 

 

 

 

spojivového

 

končatine

 

 

 

 

tkaniva

 

 

 

 

 

 

Poruchy obličiek

porucha

zlyhávanie

hemolytický

 

nefropatia,

 

a močových ciest

funkcie

obličiek, akútne

uremický

 

hemoragická

 

 

obličiek

zlyhávanie

syndróm,

 

cystitída

 

 

 

obličiek, toxická

anúria

 

 

 

 

 

nefropatia, renálna

 

 

 

 

 

 

tubulárna nekróza,

 

 

 

 

 

 

urinárne

 

 

 

 

 

 

abnormality,

 

 

 

 

 

 

oligúria,

 

 

 

 

 

 

symptómy

 

 

 

 

 

 

močového

 

 

 

 

 

 

mechúra a

 

 

 

 

 

 

močovodov

 

 

 

 

Trieda

Frekvencia nežiaducich reakcií

 

 

 

 

orgánových

 

 

 

 

 

 

systémov

 

 

 

 

 

 

 

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Veľmi

Neznáme

 

 

 

 

 

zriedkavé

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy

 

 

dysmenorea a

 

 

 

reprodukčného

 

 

uterinné

 

 

 

systému a

 

 

krvácanie

 

 

 

prsníkov

 

 

 

 

 

 

Celkové poruchy

 

febrilné poruchy,

zníženie

pád, vred,

zvýšené

 

a reakcie v mieste

 

bolesť a

hmotnosti,

tieseň v

množstvo

 

podania

 

diskomfort,

ochorenie

hrudníku,

tukového

 

 

 

astenické stavy,

podobné

znížená

tkaniva

 

 

 

edém, porucha

chrípke,

pohyblivosť,

 

 

 

 

vnímania telesnej

zvýšená

smäd

 

 

 

 

teploty, zvýšená

hladina

 

 

 

 

 

hladina alkalickej

laktátdehy-

 

 

 

 

 

fosfatázy v krvi,

drogenázy v

 

 

 

 

 

zvýšenie

krvi,

 

 

 

 

 

hmotnosti

nervozita,

 

 

 

 

 

 

abnormálne

 

 

 

 

 

 

pocity,

 

 

 

 

 

 

zlyhávanie

 

 

 

 

 

 

viacerých

 

 

 

 

 

 

orgánov,

 

 

 

 

 

 

pocit tlaku v

 

 

 

 

 

 

hrudníku,

 

 

 

 

 

 

teplotná

 

 

 

 

 

 

neznášanli-

 

 

 

 

 

 

vosť

 

 

 

Úrazy, otravy a

 

primárna

 

 

 

 

komplikácie

 

dysfunkcia štepu

 

 

 

 

liečebného

 

 

 

 

 

 

postupu

 

 

 

 

 

 

Pri použití takrolimu sa pozorovali chyby v medikácii vrátane nevedomého, neúmyselného alebo nekontrolovaného nahradenia foriem takrolimu s okamžitým alebo predĺženým uvoľňovaním. Bolo hlásených niekoľko súvisiacich prípadov rejekcie transplantátu.

V klinických štúdiách, ktorých sa zúčastnili pacienti s transplantáciou obličky užívajúci Envarsus, najčastejšie nežiaduce reakcie (pozorovali sa najmenej u 2 % pacientov) boli tremor, diabetes mellitus, zvýšená hladina kreatinínu v krvi, infekcia močových ciest, hypertenzia, infekcia zapríčinená vírusom BK, porucha funkcie obličiek, hnačka, toxicita rôznych látok a toxická nefropatia, pričom je známe, že všetky tieto reakcie sa vyskytujú v príslušnej populácii pacientov pri imunosupresívnej liečbe.

Celkovo sa zdá, že nie je významný rozdiel medzi Envarsusom podávaným raz denne a kapsulami takrolimu s okamžitým uvoľňovaním (Prograf), pokiaľ ide o vzorec nežiaducich udalostí, v prípade ktorých je podozrenie, že sú zapríčinené skúmaným liekom.

K najčastejším nežiaducim reakciám (vyskytujú sa najmenej u 2 % pacientov) v klinických štúdiách, ktorých sa zúčastnili pacienti s transplantáciou pečene užívajúci Envarsus, patril tremor, bolesť hlavy, únava, hyperkaliémia, hypertenzia, zlyhávanie obličiek, zvýšená hladina kreatinínu v krvi, závraty, hepatitída C, svalové spazmy, infekcia tinea, leukopénia, sínusitída a URTI, pričom je známe, že všetky tieto reakcie sa vyskytujú v príslušnej populácii pacientov liečených imunosupresívom. Pokiaľ ide o vzorec podozrivých nežiaducich reakcií lieku, zdá sa, že medzi Envarsusom podávaným raz denne a kapsulami takrolimu s okamžitým uvoľňovaním (Prograf) nie je významný rozdiel, podobne ako v prípade príjemcov obličkového transplantátu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9Predávkovanie

Skúsenosti s predávkovaním sú obmedzené. Pri užívaní takrolimu bolo hlásených niekoľko prípadov náhodného predávkovania. K symptómom patril tremor, bolesť hlavy, nauzea a vracanie, infekcie, urtikária, letargia a zvýšená hladina dusíka z močoviny v krvi, sérového kreatinínu a hladiny alanínaminotransferázy.

K dispozícii nie je žiadne konkrétne antidotum pre liečbu takrolimom. V prípade predávkovania sa majú zaviesť celkové podporné opatrenia a symptomatická liečba.

Na základe vysokej molekulovej hmotnosti, slabej rozpustnosti vo vode a rozsiahlej väzby na erytrocyty a plazmatické proteíny sa predpokladá, že takrolimus sa neodstráni dialýzou. U niektorých pacientov s veľmi vysokou plazmatickou hladinou bola pri znížení toxických koncentrácií účinná hemofiltrácia alebo diafiltrácia. V prípadoch perorálnej intoxikácie môže pomôcť výplach žalúdka a/alebo použitie adsorbentov (napríklad aktívneho uhlia), ak sa použijú krátko po príjme lieku.

Treba však poznamenať, že pokiaľ ide o predávkovanie Envarsusu, k dispozícii nie sú žiadne priame skúsenosti.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Imunosupresíva, kalcineurínové inhibítory, ATC kód: L04AD02

Mechanizmus účinku

Zdá sa, že účinky takrolimu sú na molekulárnej úrovni sprostredkované väzbou na cytozólový proteín (FKBP12), ktorý je zodpovedný za vnútrobunkovú akumuláciu zlúčeniny. Komplex FKBP12- takrolimus sa špecificky a kompetitívne viaže na kalcineurín, ktorý inhibuje, čo vedie k inhibícii dráh transdukcie signálu pre bunky T závislej od vápnika, čo bráni transkripcii samostatného súboru cytokínových génov.

Farmakodynamické účinky

Takrolimus je veľmi silný imunosupresívny liek s preukázaným účinkom v experimentoch in vitro aj in vivo.

Takrolimus inhibuje najmä vytváranie cytotoxických lymfocytov, ktoré sú väčšinou zodpovedné za rejekciu štepu. Takrolimus suprimuje aktiváciu buniek T a proliferáciu buniek B závislých od pomocných buniek T, ako aj vytváranie lymfokínov (napríklad interleukínov-2, -3 a γ -interferónu) a expresiu receptora pre interleukín-2.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Výsledky z klinických skúšaní s Envarsusom, takrolimom podávaným raz denne

Transplantácia obličky

Účinnosť a bezpečnosť liekov Envarsus a Prograf v kombinácii s mykofenolátom mofetilom (MMF), kortikosteroidmi a antagonistom receptora IL-2, čo je štandardná starostlivosť, sa porovnávali v jednej randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii s dvomi skupinami užívajúcimi placebo u 543 príjemcov obličkového transplantátu de novo.

Percento pacientov, ktorí mali jednu alebo viac epizód klinicky podozrivej a liečenej rejekcie počas

štúdie trvajúcej 360 dní, bolo 13,8 % pre skupinu užívajúcu liek Envarsus (N=268) a 15,6 % pre skupinu užívajúcu liek Prograf (N=275). Miera udalostí centrálne čítanej akútnej rejekcie potvrdenej biopsiou (BPAR) počas štúdie trvajúcej 360 dní bola 13,1 % v skupine užívajúcej liek Envarsus (N=268) a 13,5 % v skupine užívajúcej liek Prograf (N=275). Miera zlyhania účinnosti na základe zloženého parametra úmrtia, straty štepu, centrálne čítanej BPAR a straty do sledovania bola 18,3 % v skupine užívajúcej liek Envarsus a 19,6 % v skupine užívajúcej liek Prograf. Rozdiel v liečbe (Envarsus-Prograf) bol -1,35 % (95 % interval spoľahlivosti [-7,94 %, 5,27 %]). Smrteľné nežiaduce

udalosti počas liečby sa vyskytli u 1,8 % pacientov užívajúcich liek Envarsus a u 2,5 % pacientov užívajúcich liek Prograf.

Účinnosť a bezpečnosť liekov Envarsus a Prograf, ktoré sa podávali v kombinácii s mykofenolátom mofetilom (MMF) alebo mykofenolátom sodným (MPS) a kortikosteroidmi, sa porovnávali u 324 stabilných príjemcov transplantátu obličky. Miera udalostí pre lokálne interpretovanú akútnu rejekciu potvrdenú biopsiou (BPAR) počas štúdie, ktorá trvala 360 dní, bola 1,2 % v skupine užívajúcej Envarsus (N=162) po prechode z Prografu v dávkovom pomere 1:0,7 mg:mg a 1,2 % v skupine, ktorá dostávala udržiavaciu liečbu Prografom (N=162). Miera zlyhania účinnosti zistená na základe zloženého parametra úmrtia, straty štepu, lokálne interpretovanej BPAR a straty do sledovania bola 2,5 % v skupine užívajúcej Envarsus aj v skupine užívajúcej Prograf. Rozdiel v liečbe (Envarsus - Prograf) bol 0 % (95 % interval spoľahlivosti [-4,21 %, 4,21 %]). Miera neúspešnosti liečby na základe rovnakého zloženého parametra s centrálne interpretovanou BPAR bola 1,9 % v skupine užívajúcej Envarsus a 3,7 % v skupine užívajúcej Prograf (95 % interval spoľahlivosti[-6,51 %, 2,31 %]). Smrteľné nežiaduce udalosti, ktoré sa pozorovali počas liečby, sa vyskytli u 1,2 % pacientov užívajúcich Envarsus a u 0,6 % pacientov užívajúcich Prograf.

Transplantácia pečene

Farmakokinetika, účinnosť a bezpečnosť lieku Envarsus a takrolimu, kapsuly s okamžitým uvoľňovaním, v kombinácii s kortikosteroidmi sa porovnávali u 117 príjemcov pečeňového transplantátu, z ktorých 88 bolo liečených liekom Envarsus. V štúdii skúmajúcej pacientov s pečeňovým transplantátom de novo bolo 29 subjektov liečených liekom Envarsus. Miera udalostí akútnej rejekcie potvrdenej biopsiou v období štúdie trvajúcej 360 dní v skupine užívajúcej liek

Envarsus a v skupine užívajúcej takrolimus s okamžitým uvoľňovaním sa výrazne neodlišovala. Celkový výskyt smrteľných nežiaducich udalostí počas liečby v kombinovanej skupine pacientov s pečeňovým transplantátom de novo a stabilizovaných pacientov s pečeňovým transplantátom v skupine užívajúcej liek Envarsus a v skupine užívajúcej takrolimus s okamžitým uvoľňovaním sa výrazne neodlišoval.

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Perorálna biologická dostupnosť lieku Envarsus sa znížila, keď sa liek podával po jedle; miera absorpcie sa znížila o 55 % a maximálna plazmatická koncentrácia sa znížila o 22 %, keď sa liek podával ihneď po jedle s vysokým obsahom tuku. Liek Envarsus sa má preto užívať zvyčajne nalačno, aby sa dosiahla maximálna absorpcia. Preukázalo sa, že takrolimus sa u človeka môže absorbovať cez gastrointestinálny trakt. Dostupný takrolimus sa zvyčajne rýchlo absorbuje. Envarsus je forma takrolimu s predĺženým uvoľňovaním, čo vedie k rozšírenému profilu perorálnej absorpcie s priemerným časom do maximálnej koncentrácie v krvi (Cmax) v rovnovážnom stave približne 6 hodín (tmax).

Absorpcia je variabilná a priemerná perorálna biologická dostupnosť takrolimu je v rozsahu

20 % - 25 % (individuálny rozsah u dospelých pacientov je 6 % - 43 %). Perorálna biologická dostupnosť je u pacientov s transplantátom obličky približne o 40 % vyššia v prípade Envarsusu v porovnaní s rovnakou dávkou formy takrolimu s okamžitým uvoľňovaním (Prograf).

V prípade Envarsusu sa pozorovali vyššie hodnoty Cpriem. (~50 %), znížený výkyv maximum - minimum (Cmax/Cmin) a dlhší čas Tmax v porovnaní s formou takrolimu s okamžitým uvoľňovaním

(Prograf) a takrolimom podávaným raz denne (Advagraf). Priemerné hodnoty Cmax, percentuálny stupeň výkyvov a percentuálny stupeň kolísania boli významne nižšie pri podávaní tabliet Envarsusu.

Medzi AUC a minimálnymi hladinami v celej krvi v rovnovážnom stave pre Envarsus je silná korelácia. Sledovanie minimálnych hladín v celej krvi preto poskytuje dobrý odhad systémovej expozície.

Z výsledkov testu in vitro vyplýva, že in vivo sa nepozoruje riziko dávkového dumpingu v súvislosti s príjmom alkoholu.

Distribúcia

Distribúcia takrolimu u človeka po intravenóznej infúzii sa môže opísať ako dvojfázová.

V systémovom obehu sa takrolimus silno viaže na erytrocyty, čo vedie k približnému distribučnému pomeru celej krvi/plazmatických koncentrácií 20:1. V plazme sa takrolimus viaže vo veľkej miere (>

98,8 %) na plazmatické proteíny, najmä na sérový albumín a α-1-kyslý glykoproteín.

Takrolimus sa extenzívne distribuuje v tele. Distribučný objem v rovnovážnom stave na základe plazmatických koncentrácií je približne 1 300 l (u zdravých subjektov). Zodpovedajúce údaje na základe celej krvi boli v priemere 47,6 l.

Biotransformácia

Takrolimus sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, najmä prostredníctvom cytochrómu P450-3A4. Takrolimus je vo veľkej miere metabolizovaný tiež v črevnej stene. Identifikovalo sa niekoľko metabolitov. Preukázalo sa, že len jeden z nich má imunosupresívny účinok in vitro podobný účinku takrolimu. Ďalšie metabolity majú len slabý alebo žiadny imunosupresívny účinok. V systémovom obehu je prítomný len jeden z neaktívnych metabolitov v nízkej koncentrácii. Metabolity preto neprispievajú k farmakologickému účinku takrolimu.

Eliminácia

Takrolimus je látka s nízkym klírensom. U zdravých subjektov bol priemerný celkový telesný klírens odhadnutý z koncentrácií v celej krvi 2,25 l/h. U dospelých pacientov s transplantátom obličky, pečene a srdca sa pozorovali hodnoty 4,1 l/h, 6,7 l/h a 3,9 l/h. Predpokladá sa, že za vyššiu mieru klírensu pozorovanú po transplantácii sú zodpovedné také faktory, ako je napríklad nízky hematokrit a hladina proteínov, čo vedie k zvýšeniu nenaviazanej frakcie takrolimu alebo zvýšenému metabolizmu indukovanému kortikosteroidmi.

Polčas takrolimu je dlhý a variabilný. U zdravých subjektov je priemerný polčas v celej krvi približne 30 hodín.

Po intravenóznom a perorálnom podaní takrolimu označeného rádioaktívnym uhlíkom 14C sa väčšina rádioaktivity vylúčila v stolici. Približne 2 % rádioaktivity sa vylúčilo v moči. Menej ako 1 % nezmeneného takrolimu sa zistilo v moči a stolici, z čoho vyplýva, že takrolimus sa pred vylúčením takmer úplne metabolizuje: hlavnou cestou eliminácie je žlč.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Hlavné postihnuté orgány v štúdiách toxicity na potkanoch a paviánoch boli obličky a pankreas. U potkanov takrolimus zapríčinil toxický účinok na nervový systém a oči. U králikov sa pozoroval reverzibilný kardiotoxický účinok po intravenóznom podaní takrolimu.

U potkanov a králikov sa pozorovala embryofetálna toxicita, ktorá sa obmedzila na dávky, ktoré zapríčinili výraznú toxicitu u matiek. U potkanov sa pri použití toxických dávok pozorovala porucha reprodukčnej funkcie u samíc vrátane pôrodu a u potomstva sa pozorovala znížená pôrodná hmotnosť, životaschopnosť a rast.

U potkanov sa pozoroval negatívny účinok takrolimu na fertilitu samcov vo forme zníženého počtu a pohyblivosti spermií.

6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1Zoznam pomocných látok

Hypromelóza

Monohydrát laktózy

Makrogol 6000

Poloxamér 188

Stearan horečnatý

Kyselina tartarová (E334)

Butylovaný hydroxytoluén (E321)

Dimetikón 350

6.2Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3Čas použiteľnosti

30 mesiacov.

Po otvorení obalu z hliníkovej fólie: 45 dní.

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale z hliníkovej fólie na ochranu pred svetlom.

6.5Druh obalu a obsah balenia

PVC blistre obsahujúce 10 tabliet s predĺženým uvoľňovaním. 3 blistre sú zabalené spolu v obale z hliníkovej fólie obsahujúcom vysušovadlo.

Veľkosti balenia: 30, 60 a 90 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Chiesi Farmaceutici S.p.A.

Via Palermo, 26/A

43122 Parma

Taliansko

8.REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

0,75mg

1mg

4mg

EU/1/14/935/001

EU/1/14/935/004

EU/1/14/935/007

EU/1/14/935/002

EU/1/14/935/005

EU/1/14/935/008

EU/1/14/935/003

EU/1/14/935/006

EU/1/14/935/009

9.DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 18.07.2014

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis