Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Ipreziv (azilsartan medoxomil) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - C09CA09

Updated on site: 08-Oct-2017

Názov liekuIpreziv
Kód ATC klasifikácieC09CA09
Látkaazilsartan medoxomil
VýrobcaTakeda Pharma A/S

Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduce reakcie, nájdete v časti 4.8.

1. NÁZOV LIEKU

Ipreziv 20 mg tablety

2.

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

registrácie

Každá tableta obsahuje 20 mg azilsartanu medoxomilu (ako draslík).

 

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

 

3.

LIEKOVÁ FORMA

 

Tableta.

 

 

ťou

Biele až takmer biele okrúhle tablety s priemerom 6,0 mm s vyrazeným nápisom „ASL“ na jednej

strane a „20“ na druhej strane.

 

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

platnos

4.2

Dávkovanie a spôsob podávania

4.1

Terapeutické indikácie

 

Ipreziv je indikovaný na liečbu primárnej hy

ertenzie u dospelých.

Dávkovanie

 

 

č

 

Odporúčaná počiatočná dávka je 40 mg raz denne. U pacientov, ktorých tlak krvi nie je dostatočne

 

ukon

 

kontrolovaný nižšou dávkou, saenoumôže dávka zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne.

Takmer maximálny antihypertenzívny účinok je zjavný po 2 týždňoch, maximálny účinok sa dosiahne o 4 týždne.

Ak tlak krvisnie je dostatočne kontrolovaný samotným Iprezivom, ďalšie zníženie tlaku krvi sa dá dosiahnuť, ak a Ipreziv podáva súbežne spolu s inými antihypertenzívami, vrátane diuretík (napr. Liekchlórtalidónu a hydrochlorotiazidu) a blokátorov vápnikových kanálov (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osob tné populácie

Starší ľudia (65 rokov a viac)

U starších pacientov nie je potrebná úprava počiatočného dávkovania Iprezivu (pozri časť 5.2), aj keď u veľmi starých pacientov (≥ 75 rokov), u ktorých hrozí riziko hypotenzie, je možné zvážiť dávku 20 mg lieku ako počiatočnú dávku.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s hypertenziou so závážnou poruchou funkcie obličiek a terminálnym štádiom choroby obličiek je potrebná opatrnosť, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov

(pozri časti 4.4 a 5.2).

Hemodialýzou sa neodstráni azilsartan zo systémovej cirkulácie.

U pacientov s malou alebo stredne závažnou poruchou obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).

Keďže sú len obmedzené skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov s malou alebo registrácie

strednou poruchou pečene, odporúča sa prísne sledovanie a ako počiatočné dávkovanie treba zváž ť 20 mg (pozri časť 5.2).

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s možnou depléciou intravaskulárneho objemu alebo depléciou soli (napr. pacienti, ktorí zvracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa Ipreziv má užívať pod prí nym lekárskym dohľadom a ako počiatočné dávkovanie sa odporúča zvážiť 20 mg (pozri časť 4.4).

Zlyhanie srdca

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou s kongestívnym zlyhaním srdca, pretože neexistujú

skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časť 4.4).

ou

Pacienti s čiernou farbou pleti

 

 

 

ť

 

platnos

 

U pacientov s čiernou farbou pleti (černochov) nie je potrebná úprava dávkovania, aj keď boli v

porovnaní s ľuďmi s inou farbou pleti pozorované me

šie z

íženia tlaku krvi (pozri časť 5.1). Toto vo

všeobecnosti platí pre iných antagonistov receptora

gio e

zínu II (AT1) a pre inhibítory enzýmu

konvertujúceho angiotenzín. V dôsledku toho môže byť na začiatku liečby liekom Ipreziv a pri

súbežnej liečbe potrebná častejšia kontrola krvného tl ku u pacientov s čiernou farbou pleti

(černochov).

 

enou

 

 

 

 

Pediatrická populácia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

U detí a adolescentov vo veku 0 až < 18 r kov nebola určená bezpečnosť a účinnosť Iprezivu.

Nie sú dostupné žiadne údaje.

 

 

 

 

 

Spôsob podávania

č

 

 

 

 

 

ukon

 

 

 

 

 

Ipreziv sa užíva perorál e a môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindi ácie

 

 

 

 

 

 

 

s

 

 

 

 

 

 

- Precitliveno ť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

 

 

Liek

 

 

 

 

 

 

 

- Súbežné používanie Ipreziv s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov

s d ab t s mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Aktivovaný renín-angiotenzín-aldosterónový systém

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín- aldosterónového systému (napr. u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stenózou renálnej artérie), bola liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, napr. inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistov receptora angiotenzínu II, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek. Pri Iprezive sa nedá vylúčiť možnosť výskytu podobných účinkov.

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou so závažnou poruchou funkcie obličiek, kongestívnym zlyhaním srdca alebo stenózou renálnej tepny, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Nadmerný pokles krvného tlaku by u pacientov s ischemickou kardiomyopatiou alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením mohol viesť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.

Duálna inhibícia systému renín– angiotenzín– aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho

zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov, ktoríregistráciev n dávnej minulosti podstúpili transplantáciu obličky.

receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom

odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov diabetickou nefropatiou.

Transplantácia obličky

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u

tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).

ou

 

 

ť

Hypotenzia u pacientov s depléciou intravaskulárnehoplatnosobjemu a/alebo depléciou soli

U pacientov s výraznou depléciou intravaskulárneho objemu a/alebo depléciou soli (napr. u pacientov, ktorí vracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa môže po začatí liečby liekom Ipreziv vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Pred podáv ním Iprezivu je treba skorigovať hypovolémiu alebo treba liečbu začať pod prísnym lekárskym dohľadom ako počiatočné dávkovanie sa odporúča

týchto pacientov neodporú ča. enou

zvážiť 20 mg.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldost ro izmom vo všeobecnosti nebudú reagovať na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa podávanie Iprezivu u

Hyperkaliémia

Na základe skúsenosti s užívaním iných liečiv, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, súčasné žívanie Iprezivu spolu s diuretikami šetriacimi draslík, doplnkami draslíka,

náhradami olí obsahujúcimi draslík alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr.

s

ukon

heparín), môže u hypertenzných pacientov viesť k zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.5). U starších

Liekpacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetických pacientov a/alebo u pacientov s nými chorobami je zvýšené riziko výskytu hyperkaliémie, ktorá môže byť fatálna. U týchto pacientov je vhodné sledovanie hladiny draslíka.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).

Gravidita

Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistmi receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistmi receptora

angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Lítium

Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II sa neodporúča súčasné užívanie lítia a

Iprezivu (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúča sa súčasné užívanie registrácie

Lítium

Počas súčasného užívania lítia a inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín boli zistené reverzibilné zvýšenia koncentrácií a toxicity lítia v sére. Podobný účinok sa môže vyskytnúť pri

antagonistoch receptora angiotenzínu II. Kvôli nedostatku skúsenosti so súčasným užívaním

azilsartanu medoxomilu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak je táto kombinácia nu ná, odporúča sa prísne sledovanie hladiny lítia v sére.

Opatrnosť potrebná pri súčasnom užívaní

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny

acetylsalicylovej (> 3 g/deň) a neselektívnych NSAID

Keď sa antagonisti angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID (t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2,

kyselinou acetylsalicylovou (> 3 g/deň) a neselektívnymi NSAID), môže dôjsť k oslabeniu

 

 

 

ou

 

 

ť

antihypertenzívneho účinku. Súbežné užívanie antagonist v angiotenzínu II a NSAID môže viesť k

zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie a zvýše

iu hladiny draslíka v sére. Preto sa na začiatku

liečby odporúča adekvátna hydratácia a sledovanie re

ál ej funkcie.

 

platnos

 

Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhr dy soli obsahujúce draslík a iné látky, ktoré môžu

zvýšiť hladinu draslíka

 

 

 

Súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liečiv (napr. heparínu) môže zvýšiť hladinu draslíka. Odporúča sa prísne sledovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Ďalšie informácie

enou

 

 

č

Údaje z klinických skúša í ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

kombinovanýmukonpoužitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou fre venciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapiis(pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

LiekV štúdiách azilsartanu medoxomilu alebo azilsartanu podávaného spolu s amlodipínom, antacidami, chlórtalidónom, digoxínom, flukonazolom, glyburidom, ketokonazolom, metformínom a warfarínom n boli pr ukázané žiadne klinicky významné interakcie.

Azilsartan medoxomil sa rýchlo hydrolyzuje na aktívnu zložku azilsartan esterázami v tráviacom trakte a/alebo pri absorpcii liečiva (pozri časť 5.2). Štúdie in vitro ukázali, že interakcie založené na inhibícii esterázy sú nepravdepodobné.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití Iprezivu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinkuregistrácieinhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu počas prvého trimestra gravidity nie sú preukázané, napriek tomu, malé

o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liekov môžu existovať podobné riziká.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné,

pacientky, ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa

platnos

 

tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, ťoligohydramnión,ou

retardácia osifikácie

lebky) neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu úči kom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek ebky.

Novorodenci, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

neodporúča a vhodnejšie ječpoužívaťenoualternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia, ajmä po as dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Laktácia

Keďže nie sú dostupné žiadne i formácie ohľadom používania Iprezivu počas dojčenia, Ipreziv sa

Fertilita

preukázali, že azilsartanukonnemá účinok na samčiu ani samičiu fertilitu u potkanov (pozri časť 5.3).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch Iprezivu na ľudskú fertilitu. Predklinické štúdie

4.7 Ovplyvnenies schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

LiekNa základe farmakodynamických vlastností možno očakávať, že azilsartan medoxomil bude mať zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak, keď užívate akékoľvek antihypertenzívum, je potrebné si uvedmiť, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.

4.8Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách u pacientov liečených po dobu 56 týždňov sa vyhodnotila bezpečnosť Iprezivu s dávkovaním 20, 40 alebo 80 mg. V týchto klinických štúdiách boli nežiaduce účinky spojené s liečbou liekom Ipreziv väčšinou mierne alebo stredne závažné s celkovým výskytom podobným ako pri placebe. Najčastejším nežiaducim účinkom bol závrat. Výskyt nežiaducich účinkov lieku Ipreziv sa nelíšil v závislosti od pohlavia, veku ani rasy.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov

a preferovaných podmienok, zistené na základe zozbieraných údajov z (s dávkovaniami 40 a 80 mg).

Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa frekvencií na základe nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100, < 1/10); menej časté (≥ 1/1000, < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10000, < 1/1000);

veľmi zriedkavé (< 1/10000) vrátane izolovaných hlásení. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. V jednej štúdii Iprezivu s dávkovaním 20 mg s kontrolnou skupinou s placebom sa zistili nežiaduce účinky s podobnou frekvenciou výskytu ako pri dávkovaní 40 a 80 mg.

Trieda orgánových systémov

Frekvencia

Nežiaduci účinok

 

Poruchy nervového systému

Časté

 

Závrat

 

 

Poruchy ciev

Menej časté

Hypotenzia

 

 

Poruchy gastrointestinálneho

Časté

 

Diarea

 

 

traktu

Menej časté

Nauzea

 

 

Poruchy kože a podkožného

Menej časté

Vyrážka, svrbenie

 

tkaniva

Zriedkavé

 

Angioedém

 

 

Poruchy kostrového svalstva

Menej časté

Svalové kŕče

 

 

a spojivových tkanív

 

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v

Menej časté

Únava

registrácie

mieste podania

 

 

 

 

 

Periférny edém

Laboratórne a funkčné

Časté

 

Zvýšenie kreatinínfosfokinázy

 

vyšetrenia

 

 

v krviťou

 

 

 

Menej časté

Zvýšená hladina kreatinínu

 

 

 

v krvi

 

 

 

 

 

Zvýšená hladina kyseliny

 

 

 

močovej v krvi / Hyperurikémia

 

 

platnos

 

 

Popis vybraných nežiaducich reakcií

 

 

 

Keď sa Ipreziv podával spolu s chlórtalidónom, zvýšili sa frekvencie výskytu kreatinínu v krvi a

hypotenzie z menej častých na časté.

 

 

 

 

Keď sa Ipreziv podával spolu s amlodipínom, zvýšila sa frekvencia výskytu periférneho edému z

menej častej na častú, ale bola nižšiaenouako pri samotnom amlodipíne.

 

 

č

 

 

 

 

 

Laboratórne a fun čné vyšetrenia

 

 

 

 

 

Kreatinín v sére

 

Po liečbe liekom Ipreziv bol výskyt zvýšenia hladiny kreatinínu v sére podobný ako u placeba v

 

ukon

randomizovaných placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách. Súčasné podávanie

s

 

Iprezivu spolu s diuretikami, ako je chlórtalidón, viedlo k vyššiemu výskytu zvýšenia hladiny

kr at nínu, toto pozorovanie je konzistentné s inými antagonistami receptora angiotenzínu II a

Lieknh bítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín. Zvýšenie kreatinínu v sére počas súčasného podávania Iprezivu spolu s diuretikami bolo spojené s väčšími zníženiami tlaku krvi v porovnaní

s podávaním len jedného liečiva. Mnoho z týchto zvýšení bolo prechodných alebo neprogresívnych počas obdobia, keď dobrovoľníci pokračovali v liečbe. Po ukončení liečby bola väčšina zvýšení, ktoré sa počas liečby nevyriešili, reverzibilná. Hladiny kreatinínu väčšiny dobrovoľníkov sa vrátili na hodnoty základnej úrovne alebo do jej blízkosti.

Kyselina močová

Malé priemerné zvýšenie kyseliny močovej v sére bolo pozorované pri Iprezive (10,8 µmol/l) v porovnaní s placebom (4.3 µmol/l).

Hemoglobín a hematokrit

V placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách sa zistilo malé zníženia množstva hemoglobínu, resp. hematokritu (priemerné zníženia približne 3 g/l, resp. 1 percento objemu). Tento

účinok bol zistený aj u iných inhibítorov renín-angiotenzín-aldosterónového systému.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

funkcie.

registrácie

4.9 Predávkovanie

 

Symptómy

Na základe farmakologických poznatkov sú pravdepodobnými hlavnými prejavmi predávkovania symptomatická hypotenzia a závrat. Počas kontrolovaných klinických štúdií na zdravých dobrovoľníkoch sa podávali raz denne dávky až 320 mg Iprezivu po dobu 7 dní a boli dobre tolerované.

Liečba

Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, má sa začať podporná liečba a eba sledovať vitálne

Azilsartan sa neodstráni dialýzou.

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, samotné

ATC kód: C09CA09

 

platnos

 

Mechanizmus účinku a farmakody amický účinok

 

Azilsartan medoxomil je perorál

aktívny prekurzor, ktorý sa rýchlo konvertuje na aktívnu zložku,

azilsartan, ktorý selektívne čantagonizujeenouúčinky angiotenzínu II blokovaním jeho väzby na receptor

AT vo viacerých tkanivách (pozri časť 5.2). Angiotenzín II je hlavná presorická látka renín-

angiotenzínového systému, medzi ktorého účinky patria vazokonstrikcia, stimulácia syntézy a uvoľňovanie aldosterónu, stimuláciu srdca a renálna reabsorpcia sodíka.

1ukon

Blokáda receptora AT1 potláča negatívnu regulačnú spätnú väzbu angiotenzínu II na sekréciu renínu, ale výslednésnárasty aktivity plazmového renínu a cirkulačné hladiny angiotenzínu II neprekonávajú antihypertenzívny účinok azilsartanu.

LiekEs nc álna hypertenzia

V s dmich dvojitých slepých kontrolovaných štúdiách sa vyhodnotilo spolu 5 941 pacientov (3 672 dostalo Ipreziv, 801 dostalo placebo a 1 468 dostalo aktívny komparátor). 51 % pacientov boli muži, 26 % malo vek aspoň 65 rokov (5 % ≥ 75 rokov); 67 % bolo belochov a 19 % bolo černochov.

Ipreziv sa porovnával s placebom a aktívnymi komparátormi v dvoch 6-týždňových randomizovaných, dvojito zaslepých štúdiách. Zníženie krvného tlaku v porovnaní s placebom pomocou 24-hodinovej strednej hodnoty krvného tlaku pri ambulantnom sledovaní krvného tlaku (ABPM) a klinickom meraní krvného tlaku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke pre obe štúdie. Ipreziv s dávkovaním 80 mg navyše viedol k významne väčším zníženiam SBP ako pri najvyššom schválenom dávkovaní olmesartanu medoxomilu a valsartanu.

 

Placebo

Ipreziv

Ipreziv

Ipreziv

OLM-M

Valsartan

 

 

20 mg

40 mg#

80 mg#

40 mg#

320 mg#

Primárny koncový bod:

24-hod. stredná hodnota SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej

úrovne (BL) po 6. týždeň (mm Hg)

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1.4

 

-12.2 *

-13.5 *

 

-14.6 *

 

-12.6

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-0.3

 

-

-13.4 *

 

-14.5 *

 

-12.0

 

-10.2

 

Hlavný sekundárny koncový bod:

 

 

 

 

 

 

 

 

Klinické SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6.

týždeň (mm Hg) (LOCF)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-2,1

 

-14,3 *

-14,5 *

 

-17,6 *

 

-14,9

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1,8

 

-

-16,4 *†

 

-16,7 *†

 

-13,2

 

-11,3

 

OLM-M = olmesartan medoxomil, LS = výpo et „least squares“, LOCF = posledné

ledovanie

 

* Významný rozdiel vs. Placebo na hladine 0,05 v rámci krokovej analýzy

 

 

 

 

† Významný rozdiel vs. komparátor(y) na hladine významnosti 0,05 v rámci k okovej analýzy

# Maximálne dávkovanie dosiahnuté v štúdii 2. Dávky boli v 2. týždni nútene titrované od 20 do

40 mg a od 40 do 80 mg pri Iprezive, a od 20 do 40 mg a od 160 do 320 mgregistráciepri olmesartane

medoxomile a valsartane

 

 

najča ťtejšieounežiaduce účinky závrat, bolesť

V týchto dvoch štúdiách patril medzi klinicky dôležité

hlavy a dyslipidémia. Pri Iprezive, olmesartane medoxomile a val artane bol pozorovaný závrat

s mierou výskytu 3,0 %, 3,3 % a 1,8 %, bolesť hlavy s 4,8%, 5,5% a 7,6% a dyslipidémia s 3,5%,

2,4% a 1,1%.

 

 

 

platnos

 

 

 

 

porovnaní s ramiprilom (8,2 %).

 

 

 

 

 

V aktívnych štúdiách s komparátormi s valsartanom alebo ramiprilom, bol účinok počas dlhodobej

liečby zníženia krvného tlaku s Iprezivom zachovaný. Ipreziv mal nižší výskyt kašľa (1,2 %) v

Antihypertenzívny účinok Ipreziv

sa prejavil v prvých 2 týždňoch podávania lieku, úplný účinok sa

prejavil do 4 týždňov. Účinok Ipr zivu a zníženie krvného tlaku sa udržal aj počas 24-hodinového

intervalu podávania. Pomery SBP a DBP od sedla po vrchol boli pri placebe približne 80 % alebo

vyššie.

enou

 

č

Po náhlom prerušení liečby liekom Ipreziv po 6 mesiacoch liečby nebol pozorovaný opätovný nárast hypertenzie.

Medzi staršími a mladšími pacientmi neboli z hľadiska bezpečnosti a účinnosti pozorované žiadne

 

ukon

rozdiely, ale u niektorých starších jednotlivcov nemožno vylúčiť väčšiu citlivosť na účinky zníženia

s

 

tlaku v rvi (pozri časť 4.2). Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II a inhibítoroch

Liekang ot nzín konvertujúceho enzýmu bol u pacientov s čiernou farbou pleti nižší antihypertenzívny úč nok (obvykle ide o populácius nízkym množstvom renínu).

Súčasné podávanie Iprezivu 40 a 80 mg spolu s blokátorom vápnikových kanálov (amlodipínom) alebo tiazidovými diuretikami (chlórtalidónom) viedlo v porovnaní s inými samostatne podávanými antihypertenzívami k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi. Pri súčasnom podávaní Iprezivu spolu s diuretikami došlo v porovnaní so samotným podávaním Iprezivu k častejšiemu výskytu vedľajších účinkov závislých od dávkovy, okrem iného závratu, hypotenzie a zvýšenia hladiny kreatinínu v sére, zatiaľ čo v porovnaní so samotným podávaním diuretík došlo k menej častejšiemu výskytu hypokalémie.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky Iprezivu na mortalitu, kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľových orgánov.

Vplyv na srdcovú repolarizáciu

Dôkladná štúdia QT/QTc bola vykonaná na posúdenie potenciálu Iprezivu na predĺženie intervalu QT/QTc u zdravých dobrovoľníkov. Pri dávkovaní 320 mg Iprezivu sa nevyskytovalo predĺženie

QT/QTc.

Pediatrická populácia

Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdii pre Ipreziv s ohľadom na všetky vekové podskupiny detí s hyperteziou (pozri časť 4.2, informácie o pediatrickom použití).

Ďalšie informácie

registrácie

 

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokáto a receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u paci ntov diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele

a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie,

 

 

ou

 

ť

akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľad m na podobné farmakodynamické

vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibít ry ACE a blokátory receptorov

angiotenzínu II.

platnos

 

 

 

 

 

enou

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otest

va ie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov a

giotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

 

č

 

chronickým ochorením obliči k, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie

bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo

 

sukon

 

 

numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine

placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné

nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Liek

 

 

 

Po perorálnom podaní a/alebo počas vstrebávania sa azilsartan medoxomil v tráviacom trakte rýchlo hydrolyzuje na aktívnu formu azilsartan. Na základe štúdií in vitro, karboxymetylénbutenolidáza sa pod ľa na hydrolýze v čreve a pečeni. Okrem toho sa plazmové esterázy podieľajú na hydrolýze azilsartanu medoxomilu na azilsartan.

Absorpcia

Odhadovaná absolútna perorálna biologická dostupnosť azilsartanu medoxomilu je na základe plazmatických hladín azilsartanu približne 60 %. Po perorálnom podaní azilsartanu medoxomilu sa maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) azilsartanu dosiahnu do 1,5 až 3 hodín. Jedlo nemá vplyv na biologickú dostupnosť azilsartanu (pozri časť 4.2).

Distribúcia

Distribučný objem azilsartanu je približne 16 litrov. Azilsartan je silne viazaný na plazmatické proteíny (> 99 %), najmä na sérový albumín. Pri plazmatických koncentráciách azilsartanu výrazne nad rozsah dosiahnutý pri odporúčanom dávkovaní je väzba na proteíny konštantná.

Biotransformácia

Azilsartan sa metabolizuje na dva hlavné metabolity. Hlavný metabolit v plazme sa vytvára pomocou

O-dealkylácie a označuje sa metabolit M-II a vedľajší metabolit sa vytvára pomocou dekarboxylácie a označuje sa metabolit M-I. Systémové expozície hlavného a vedľajšieho metabolitu boli u ľudí približne 50 % a z toho menej ako 1 % bol azilsartan. M-I a M-II neprispievajú k farmakologickej

aktivite Iprezivu. Hlavným enzýmom zodpovedným za metabolizmus azilsartanu je CYP2C9. Elimináciaregistrácie rozmedzí 20 mg až 320 mg po jednorazovom alebo opakovanom podaní.

Po perorálnej dávke azilsartanu medoxomilu značeného 14C sa v stolici našlo približne 55 % rádioaktivity, v moči to bolo približne 42 %, 15 % dávky sa vylúčilo v moči ako azilsa tan.

Eliminačný polčas azilsartanu je približne 11 hodín a renálny klírens je približne 2,3 ml/min. Hladiny rovnovážneho stavu azilsartanu sa dosahujú do 5 dní a pri dávkovaní raz denne nedochádza k jeho akumulácii v plazme.

Linearita/nelinearita

Proporcionalita dávky v expozícii bola pre azilsartan v dávke azilsartanu medoxomilu anovená v

Charakteristiky osobitných skupín pacientov

ou

ť

 

Pediatrická populácia

U detí do 18 rokov neboli vykonané žiadne štúdieplatnosfarmakokinetických vlastností azilsartanu.

Starší pacienti

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mladými pacientmi (vekový

 

enou

rozsah 18-45 rokov) a staršími pacientmi (vekový rozsah 65-85 rokov).

Porucha funkcie obličiek

 

 

U pacientov s miernou, stredne závaž

a závažnou poruchou funkcie obličiek bola celková

 

č

 

expozícia azilsartanu (AUC) zvýš ná o +30 %, +25 % a +95 %. U dialyzovaných pacientov v

terminálnom štádiu ochorenia obličiek nebol pozorovaný žiadny nárast (+5 %). U pacientov s vážnou poruchou obličiek alebo v terminálnom štádiu ochorenia obličiek neexistujú klinické skúsenosti (pozri

časť 4.2). Hemodialýz u sa azilsartan neodstráni zo systémovej cirkulácie.

Porucha funkcie pečene

Podávanie Ipreziv po dobu až 5 dní dobrovoľníkom s miernou (škála Child-Pugh A) alebo stredne

 

ukon

závažnou (škála Child-Pugh B) poruchou funkcie pečene viedlo k nepatrnému zvýšeniu expozície

s

 

azilsartanom (AUC zvýšené 1,3 až 1,6-násobne (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkou poruchou

funkc pečene sa nevykonali štúdie Iprezivu.

Pohlavie

 

LiekFarmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mužmi a ženami. Nie je potrebná

úprava dávkovania v závislosti od pohlavia.

Rasa

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi černochmi a belochmi. Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od rasy.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Azilsartan medoxomil a M-II, hlavný ľudský metabolit boli skúmané v predklinických štúdiách bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, mutagenity a karcinogénneho potenciálu.

V štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní spôsobili dávky vytvárajúce expozíciu porovnateľnú s klinickým terapeutickým rozsahom zhoršenie parametrov červených krviniek, zmeny v obličkách a v renálnej hemodynamike, ako aj zvýšenie hladiny draslíka v sére u normotenzných zvierat. Tieto

účinky, ktorým sa predchádzalo perorálnym podaním fyziologického roztoku, nemajú klinický význam v liečbe hypertenzie.

U potkanov a psov bola pozorovaná zvýšená aktivita renínu v plazme a hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, ktoré patria k účinkom triedy inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu a iných antagonistov receptora angiotenzínu II, nemajú klinický význam.

Azilsartan a M-II prechádyajú cez placentu a našli sa v plodoch gravidných samíc potkanov, vylučovali sa do mlieka laktujúcich potkanov. V štúdiách reprodukčnej toxicity sa nenašli žiadne účinky na samčiu alebo samičiu fertilitu. Neexistuje žiadny dôkaz o teratogénnom účinku, ale štúdie

na zvieratách poukázali na potenciálne riziko postnatálneho vývoja potomkov, ako je nižšia telesná

 

 

 

 

 

 

 

registrácie

hmotnosť, mierne oneskorenie vo fyzickom vývoji (oneskorené prerezávanie rezákov, oddelenie

ušníc, otvorenie očí) a vyššia mortalita.

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Azilsartan a M-II v štúdiách in vitro nepreukázali mutagenitu významnú klastogénnu aktivitu a u

potkanov a myší nie sú žiadne dôkazy o karcinogénnom p tenciáli.

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

 

 

6.1

Zoznam pomocných látok

platnos

 

 

Manitol (E 421)

 

 

 

 

 

 

Kyselina fumarová (E 297)

 

 

 

 

Hydroxid sodný

 

 

 

 

 

 

Hydroxypropylcelulóza (E 463)

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

Sodná soľ kroskarmelózy

č

 

 

 

 

 

 

 

 

Celulóza, mikrokryštalická (E 460)

 

 

 

Magnéziumstearát (E 572)

 

 

 

 

 

6.2

Inkompatibility

 

 

 

 

 

 

s

ukon

 

 

 

 

Neapli ovateľné.

 

 

 

 

 

6.3

Čas použiteľnosti

 

 

 

 

 

Liek3 roky.

 

 

 

 

 

 

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatule obsahujúce hliníkové blistre s integrovaným sikatívom.

8. REGISTRAČNÉ

ČÍSLO(-A)
ťou platnos
Takeda Pharma A/S Dybendal Alle 10 2630 Taastrup Dánsko

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súladeregistrácienárodnými požiadavkami.
Žiadne zvláštne požiadavky.
Veľkosti balenia:
Jeden blister obsahuje 14 tabliet alebo 15 tabliet. 14, 28, 30, 56, 90 alebo 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

EU/1/11/735/001 14 tabliet

 

EU/1/11/735/002 28 tabliet

 

EU/1/11/735/012 30 tabliet

 

EU/1/11/735/003 56 tabliet

 

EU/1/11/735/013 90 tabliet

 

EU/1/11/735/004 98 tabliet

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

 

 

 

 

enou

7. decembra 2011

č

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

 

 

ukon

 

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky

 

s

 

 

 

http://www.ema.europa.eu.

 

Liek

 

 

 

 

Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduce reakcie, nájdete v časti 4.8.

1. NÁZOV LIEKU

Ipreziv 40 mg tablety

enou Odporúčaná počiatočnáukondávka je 40 mg raz denne. U pacientov,ktorých tlak krvi nie je dostatočne

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

 

registrácie

Každá tableta obsahuje 40 mg azilsartanu medoxomilu (ako draslík).

 

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

 

 

3.

LIEKOVÁ FORMA

 

 

 

Tableta.

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

Biele až takmer biele okrúhle tablety s priemerom 7,6 mm s vyrazeným nápisom „ASL“ na jednej

strane a „40“ na druhej strane.

ť

 

 

 

 

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

platnos

 

 

4.1

Terapeutické indikácie

 

 

 

 

 

Ipreziv je indikovaný na liečbu primárnej hy ertenzie u dospelých.

 

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

 

 

 

Dávkovanie

č

 

 

 

 

 

 

 

 

kontrolovaný nižšou dávk , sa môže dávka zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne.

Takmer maximálny antihypertenzívny účinok je zjavný po 2 týždňoch, maximálny účinok sa dosiahne o 4 týždne.

Ak tlak krvisnie je dostatočne kontrolovaný samotným Iprezivom, ďalšie zníženie tlaku krvi sa dá

Liekdosiahnuť, ak sa Ipreziv podáva súbežne spolu s inými antihypertenzívami, vrátane diuretík (napr. chlórtalidónu a hydrochlorotiazidu) a blokátorov vápnikových kanálov (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osobitné populácie

Starší ľudia (65 rokov a viac)

U starších pacientov nie je potrebná úprava počiatočného dávkovania Iprezivu (pozri časť 5.2), aj keď u veľmi starých pacientov (≥ 75 rokov), u ktorých hrozí riziko hypotenzie, je možné zvážiťdávku 20 mg lieku ako počiatočnú dávku.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s hypertenziou so závážnou poruchou funkcie obličiek a terminálnym štádiom choroby obličiek je potrebná opatrnosť, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Hemodialýzou sa neodstráni azilsartan zo systémovej cirkulácie.

U pacientov s malou alebo stredne závažnou poruchou obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).

Keďže sú len obmedzené skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov s malou alebo registrácie

strednou poruchou pečene, odporúča sa prísne sledovanie a ako počiatočné dávkovanie treba zváž ť 20 mg (pozri časť 5.2).

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s možnou depléciou intravaskulárneho objemu alebo depléciou soli (napr. pacienti, ktorí zvracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa Ipreziv má užívať pod prí nym lekárskym dohľadom a ako počiatočné dávkovanie sa odporúča zvážiť 20 mg (pozri časť 4.4).

Zlyhanie srdca

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou s kongestívnym zlyhaním srdca, pretože neexistujú

skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časť 4.4).

ou

Pacienti s čiernou farbou pleti

 

 

 

ť

 

platnos

 

U pacientov s čiernou farbou pleti (černochov) nie je potrebná úprava dávkovania, aj keď boli v

porovnaní s ľuďmi s inou farbou pleti pozorované me

šie z

íženia tlaku krvi (pozri časť 5.1). Toto vo

všeobecnosti platí pre iných antagonistov receptora

gio e

zínu II (AT1) a pre inhibítory enzýmu

konvertujúceho angiotenzín. V dôsledku toho môže byť na začiatku liečby liekom Ipreziv a pri

súbežnej liečbe potrebná častejšia kontrola krvného tl ku u pacientov s čiernou farbou pleti

(černochov).

 

enou

 

 

 

 

Pediatrická populácia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

U detí a adolescentov vo veku 0 až < 18 r kov nebola určená bezpečnosť a účinnosť Iprezivu.

Nie sú dostupné žiadne údaje.

 

 

 

 

 

Spôsob podávania

č

 

 

 

 

ukon

 

 

 

 

 

Ipreziv sa užíva perorál e a môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindi ácie

 

 

 

 

 

 

s

 

 

 

 

 

 

- Precitliveno ť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Liek- Súbežné používanie Ipreziv s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s d ab t s mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5. a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Aktivovaný renín-angiotenzín-aldosterónový systém

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín- aldosterónového systému (napr. u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stenózou renálnej artérie), bola liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, napr. inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistov receptora angiotenzínu II, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek. Pri Iprezive sa nedá vylúčiť možnosť výskytu podobných účinkov.

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou so závažnou poruchou funkcie obličiek, kongestívnym zlyhaním srdca alebo stenózou renálnej tepny, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Nadmerný pokles krvného tlaku by u pacientov s ischemickou kardiomyopatiou alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením mohol viesť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.

Duálna inhibícia systému renín– angiotenzín– aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho

zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov, ktoríregistráciev n dávnej minulosti podstúpili transplantáciu obličky.

receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom

odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov diabetickou nefropatiou.

Transplantácia obličky

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene a preto sa jeho užívanie u

tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).

ou

 

 

ť

Hypotenzia u pacientov s depléciou intravaskulárnehoplatnosobjemu a/alebo depléciou soli

U pacientov s výraznou depléciou intravaskulárneho objemu a/alebo depléciou soli (napr. u pacientov, ktorí vracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa môže po začatí liečby liekom Ipreziv vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Pred podáv ním Iprezivu je treba skorigovať hypovolémiu alebo treba liečbu začať pod prísnym lekárskym dohľadom ako počiatočné dávkovanie sa odporúča

týchto pacientov neodporú ča. enou

zvážiť 20 mg.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldost ro izmom vo všeobecnosti nebudú reagovať na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa podávanie Iprezivu u

Hyperkaliémia

Na základe skúsenosti s užívaním iných liečiv, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, súčasné žívanie Iprezivu spolu s diuretikami šetriacimi draslík, doplnkami draslíka,

náhradami olí obsahujúcimi draslík alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr.

s

ukon

heparín), môže u hypertenzných pacientov viesť k zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.5). U starších

Liekpacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetických pacientov a/alebo u pacientov s nými chorobami je zvýšené riziko výskytu hyperkaliémie, ktorá môže byť fatálna. U týchto pacientov je vhodné sledovanie hladiny draslíka.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).

Gravidita

Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistmi receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistmi receptora

angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Lítium

Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II sa neodporúča súčasné užívanie lítia a

Iprezivu (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúča sa súčasné užívanie

Lítium

registrácie

 

Počas súčasného užívania lítia a inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín boli zistené

reverzibilné zvýšeniay koncentrácií a toxicity lítia v sére. Podobný účinok sa môže vyskytnúť pr antagonistoch receptora angiotenzínu II. Kvôli nedostatku skúsenosti so súčasným užívaním azilsartanu medoxomilu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak je táto kombinácia nu ná, odporúča sa prísne sledovanie hladiny lítia v sére.

Opatrnosť potrebná pri súčasnom užívaní

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej (> 3 g/deň) a neselektívnych NSAID

Keď sa antagonisti angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID (t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2,

kyselinou acetylsalicylovou (> 3 g/deň) a neselektívnymi NSAID), môže dôjsť k oslabeniu

 

 

 

ou

 

 

ť

antihypertenzívneho účinku. Súbežné užívanie antagonist v angiotenzínu II a NSAID môže viesť k

zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie a zvýše

iu hladiny draslíka v sére. Preto sa na začiatku

liečby odporúča adekvátna hydratácia a sledovanie re

ál ej funkcie.

 

platnos

 

Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhr dy soli obsahujúce draslík a iné látky, ktoré môžu

zvýšiť hladinu draslíka

 

 

 

Súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liečiv (napr. heparínu) môže zvýšiť hladinu draslíka. Odporúča sa prísne sledovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Ďalšie informácie

enou

 

 

č

Údaje z klinických skúša í ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

kombinovanýmukonpoužitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou fre venciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapiis(pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

LiekV štúdiách azilsartanu medoxomilu alebo azilsartanu podávaného spolu s amlodipínom, antacidami, chlórtalidónom, digoxínom, flukonazolom, glyburidom, ketokonazolom, metformínom a warfarínom n boli pr ukázané žiadne klinicky významné interakcie.

Azilsartan medoxomil sa rýchlo hydrolyzuje na aktívnu zložku azilsartan esterázami v tráviacom trakte a/alebo pri absorpcii liečiva (pozri časť 5.2). Štúdie in vitro ukázali, že interakcie založené na inhibícii esterázy sú nepravdepodobné.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití Iprezivu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinkuregistrácieinhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu počas prvého trimestra gravidity nie sú preukázané, napriek tomu, malé

o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liekov môžu existovať podobné riziká.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné,

pacientky, ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa

platnos

 

tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, ťoligohydramnión,ou

retardácia osifikácie

lebky) neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu úči kom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek ebky.

Novorodenci, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

neodporúča a vhodnejšie ječpoužívaťenoualternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia, ajmä po as dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Laktácia

Keďže nie sú dostupné žiadne i formácie ohľadom používania Iprezivu počas dojčenia, Ipreziv sa

Fertilita

preukázali, že azilsartanukonnemá účinok na samčiu ani samičiu fertilitu u potkanov (pozri časť 5.3).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch Iprezivu na ľudskú fertilitu. Predklinické štúdie

4.7 Ovplyvnenies schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

LiekNa základe farmakodynamických vlastností možno očakávať, že azilsartan medoxomil bude mať zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak, keď užívate akékoľvek antihypertenzívum, je potrebné si uvedomiť, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.

4.8Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách u pacientov liečených po dobu 56 týždňov sa vyhodnotila bezpečnosť Iprezivu s dávkovaním 20, 40 alebo 80 mg. V týchto klinických štúdiách boli nežiaduce účinky spojené s liečbou liekom Ipreziv väčšinou mierne alebo stredne závažné s celkovým výskytom podobným ako pri placebe. Najčastejším nežiaducim účinkom bol závrat. Výskyt nežiaducich účinkov lieku Ipreziv sa nelíšil v závislosti od pohlavia, veku ani rasy.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov

a preferovaných podmienok, zistené na základe zozbieraných údajov z (s dávkovaniami 40 a 80 mg).

Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa frekvencií na základe nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100, < 1/10); menej časté (≥ 1/1000, < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10000, < 1/1000);

veľmi zriedkavé (< 1/10000) vrátane izolovaných hlásení. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. V jednej štúdii Iprezivu s dávkovaním 20 mg s kontrolnou skupinou s placebom sa zistili nežiaduce účinky s podobnou frekvenciou výskytu ako pri dávkovaní 40 a 80 mg.

Trieda orgánových systémov

Frekvencia

Nežiaduci účinok

 

Poruchy nervového systému

Časté

 

Závrat

 

 

Poruchy ciev

Menej časté

Hypotenzia

 

 

Poruchy gastrointestinálneho

Časté

 

Diarea

 

 

traktu

Menej časté

Nauzea

 

 

Poruchy kože a podkožného

Menej časté

Vyrážka, svrbenie

 

tkaniva

Zriedkavé

 

Angioedém

 

 

Poruchy kostrového svalstva

Menej časté

Svalové kŕče

 

 

a spojivových tkanív

 

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v

Menej časté

Únava

registrácie

mieste podania

 

 

 

 

 

Periférny edém

Laboratórne a funkčné

Časté

 

Zvýšenie kreatinínfosfokinázy

 

vyšetrenia

 

 

v krviťou

 

 

 

Menej časté

Zvýšená hladina kreatinínu

 

 

 

v krvi

 

 

 

 

 

Zvýšená hladina kyseliny

 

 

 

močovej v krvi / Hyperurikémia

 

 

platnos

 

 

Popis vybraných nežiaducich reakcií

 

 

 

Keď sa Ipreziv podával spolu s chlórtalidónom, zvýšili sa frekvencie výskytu kreatinínu v krvi a

hypotenzie z menej častých na časté.

 

 

 

 

Keď sa Ipreziv podával spolu s amlodipínom, zvýšila sa frekvencia výskytu periférneho edému z

menej častej na častú, ale bola nižšiaenouako pri samotnom amlodipíne.

 

 

č

 

 

 

 

 

Laboratórne a fun čné vyšetrenia

 

 

 

 

 

Kreatinín v sére

 

Po liečbe liekom Ipreziv bol výskyt zvýšenia hladiny kreatinínu v sére podobný ako u placeba v

 

ukon

randomizovaných placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách. Súčasné podávanie

s

 

Iprezivu spolu s diuretikami, ako je chlórtalidón, viedlo k vyššiemu výskytu zvýšenia hladiny

kr at nínu, toto pozorovanie je konzistentné s inými antagonistami receptora angiotenzínu II a

Lieknh bítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín. Zvýšenie kreatinínu v sére počas súčasného podávania Iprezivu spolu s diuretikami bolo spojené s väčšími zníženiami tlaku krvi v porovnaní

s podávaním len jedného liečiva. Mnoho z týchto zvýšení bolo prechodných alebo neprogresívnych počas obdobia, keď dobrovoľníci pokračovali v liečbe. Po ukončení liečby bola väčšina zvýšení, ktoré sa počas liečby nevyriešili, reverzibilná. Hladiny kreatinínu väčšiny dobrovoľníkov sa vrátili na hodnoty základnej úrovne alebo do jej blízkosti.

Kyselina močová

Malé priemerné zvýšenie kyseliny močovej v sére bolo pozorované pri Iprezive (10,8 µmol/l) v porovnaní s placebom (4.3 µmol/l).

Hemoglobín a hematokrit

V placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách sa zistilo malé zníženia množstva hemoglobínu, resp. hematokritu (priemerné zníženia približne 3 g/l, resp. 1 percento objemu). Tento

účinok bol zistený aj u iných inhibítorov renín-angiotenzín-aldosterónového systému.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

funkcie.

registrácie

4.9 Predávkovanie

 

Symptómy

Na základe farmakologických poznatkov sú pravdepodobnými hlavnými prejavmi predávkovania symptomatická hypotenzia a závrat. Počas kontrolovaných klinických štúdií na zdravých dobrovoľníkoch sa podávali raz denne dávky až 320 mg Iprezivu po dobu 7 dní a boli dobre tolerované.

Liečba

Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, má sa začať podporná liečba a eba sledovať vitálne

Azilsartan sa neodstráni dialýzou.

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, samotné

ATC kód: C09CA09

 

platnos

 

Mechanizmus účinku a farmakody amický účinok

 

Azilsartan medoxomil je perorál

aktívny prekurzor, ktorý sa rýchlo konvertuje na aktívnu zložku,

azilsartan, ktorý selektívne čantagonizujeenouúčinky angiotenzínu II blokovaním jeho väzby na receptor

AT vo viacerých tkanivách (pozri časť 5.2). Angiotenzín II je hlavná presorická látka renín-

angiotenzínového systému, medzi ktorého účinky patria vazokonstrikcia, stimulácia syntézy a uvoľňovanie aldosterónu, stimuláciu srdca a renálna reabsorpcia sodíka.

1ukon

Blokáda receptora AT1 potláča negatívnu regulačnú spätnú väzbu angiotenzínu II na sekréciu renínu, ale výslednésnárasty aktivity plazmového renínu a cirkulačné hladiny angiotenzínu II neprekonávajú antihypertenzívny účinok azilsartanu.

LiekEs nc álna hypertenzia

V s dmich dvojitých slepých kontrolovaných štúdiách sa vyhodnotilo spolu 5 941 pacientov (3 672 dostalo Ipreziv, 801 dostalo placebo a 1 468 dostalo aktívny komparátor). 51 % pacientov boli muži, 26 % malo vek aspoň 65 rokov (5 % ≥ 75 rokov); 67 % bolo belochov a 19 % bolo černochov.

Ipreziv sa porovnával s placebom a aktívnymi komparátormi v dvoch 6-týždňových randomizovaných, dvojito zaslepých štúdiách. Zníženie krvného tlaku v porovnaní s placebom pomocou 24-hodinovej strednej hodnoty krvného tlaku pri ambulantnom sledovaní krvného tlaku (ABPM) a klinickom meraní krvného tlaku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke pre obe štúdie. Ipreziv s dávkovaním 80 mg navyše viedol k významne väčším zníženiam SBP ako pri najvyššom schválenom dávkovaní olmesartanu medoxomilu a valsartanu.

 

Placebo

Ipreziv

Ipreziv

Ipreziv

OLM-M

Valsartan

 

 

20 mg

40 mg#

80 mg#

40 mg#

320 mg#

Primárny koncový bod:

24-hod. stredná hodnota SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6. týždeň (mm Hg)

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1.4

 

-12.2 *

-13.5 *

 

-14.6 *

 

-12.6

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-0.3

 

-

-13.4 *

 

-14.5 *

 

-12.0

 

-10.2

 

Hlavný sekundárny koncový bod:

 

 

 

 

 

 

 

 

Klinické SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6.

týždeň (mm Hg) (LOCF)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-2,1

 

-14,3 *

-14,5 *

 

-17,6 *

 

-14,9

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1,8

 

-

-16,4 *†

 

-16,7 *†

 

-13,2

 

-11,3

 

OLM-M = olmesartan medoxomil, LS = výpo et „least squares“, LOCF = posledné

ledovanie

 

* Významný rozdiel vs. Placebo na hladine 0,05 v rámci krokovej analýzy

 

 

 

 

† Významný rozdiel vs. komparátor(y) na hladine významnosti 0,05 v rámci k okovej analýzy

# Maximálne dávkovanie dosiahnuté v štúdii 2. Dávky boli v 2. týždni nútene titrované od 20 do

40 mg a od 40 do 80 mg pri Iprezive, a od 20 do 40 mg a od 160 do 320 mgregistráciepri olmesartane

medoxomile a valsartane

 

 

najča ťtejšieounežiaduce účinky závrat, bolesť

V týchto dvoch štúdiách patril medzi klinicky dôležité

hlavy a dyslipidémia. Pri Iprezive, olmesartane medoxomile a val artane bol pozorovaný závrat

s mierou výskytu 3,0 %, 3,3 % a 1,8 %, bolesť hlavy s 4,8%, 5,5% a 7,6% a dyslipidémia s 3,5%,

2,4% a 1,1%.

 

 

 

platnos

 

 

 

 

porovnaní s ramiprilom (8,2 %).

 

 

 

 

 

V aktívnych štúdiách s komparátormi s valsartanom alebo ramiprilom, bol účinok počas dlhodobej

liečby zníženia krvného tlaku s Iprezivom zachovaný. Ipreziv mal nižší výskyt kašľa (1,2 %) v

Antihypertenzívny účinok Ipreziv

sa prejavil v prvých 2 týždňoch podávania lieku, úplný účinok sa

prejavil do 4 týždňov. Účinok Ipr zivu a zníženie krvného tlaku sa udržal aj počas 24-hodinového

intervalu podávania. Pomery SBP a DBP od sedla po vrchol boli pri placebe približne 80 % alebo

vyššie.

enou

 

č

Po náhlom prerušení liečby liekom Ipreziv po 6 mesiacoch liečby nebol pozorovaný opätovný nárast hypertenzie.

Medzi staršími a mladšími pacientmi neboli z hľadiska bezpečnosti a účinnosti pozorované žiadne

 

ukon

rozdiely, ale u niektorých starších jednotlivcov nemožno vylúčiť väčšiu citlivosť na účinky zníženia

s

 

tlaku v rvi (pozri časť 4.2). Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II a inhibítoroch

Liekang ot nzín konvertujúceho enzýmu bol u pacientov s čiernou farbou pleti nižší antihypertenzívny úč nok (obvykle ide o populáciu s nízkym množstvom renínu).

Súčasné podávanie Iprezivu 40 a 80 mg spolu s blokátorom vápnikových kanálov (amlodipínom) alebo tiazidovými diuretikami (chlórtalidónom) viedlo v porovnaní s inými samostatne podávanými antihypertenzívami k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi. Pri súčasnom podávaní Iprezivu spolu s diuretikami došlo v porovnaní so samotným podávaním Iprezivu k častejšiemu výskytu vedľajších účinkov závislých od dávky, okrem iného závratu, hypotenzie a zvýšenia hladiny kreatinínu v sére, zatiaľ čo v porovnaní so samotným podávaním diuretík došlo k menej častejšiemu výskytu hypokalémie.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky Iprezivu na mortalitu, kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľových orgánov.

Vplyv na srdcovú repolarizáciu

Dôkladná štúdia QT/QTc bola vykonaná na posúdenie potenciálu Iprezivu na predĺženie intervalu QT/QTc u zdravých dobrovoľníkov. Pri dávkovaní 320 mg Iprezivu sa nevyskytovalo predĺženie

QT/QTc.

Pediatrická populácia

Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdii pre Ipreziv s ohľadom na všetky vekové podskupiny detí s hyperteziou (pozri časť 4.2, informácie o pediatrickom použití).

Ďalšie informácie

registrácie

 

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokáto a receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u paci ntov diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele

a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie,

 

 

ou

 

ť

akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické

vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibít ry ACE a blokátory receptorov

angiotenzínu II.

platnos

 

 

 

enou

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otest

vanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov a

giotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

chronickým ochorením obliči k, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie

bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo

numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnejč

príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine

placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné

nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

 

ukon

 

Po perorálnomspodaní a/alebo počas vstrebávania sa azilsartan medoxomil v tráviacom trakte rýchlo

Liekhydrolyzuje na aktívnu formu azilsartan. Na základe štúdií in vitro, karboxymetylénbutenolidáza sa pod ľa na hydrolýze v čreve a pečeni. Okrem toho sa plazmové esterázy podieľajú na hydrolýze azilsartanu medoxomilu na azilsartan.

Absorpcia

Odhadovaná absolútna perorálna biologická dostupnosť azilsartanu medoxomilu je na základe plazmatických hladín azilsartanu približne 60 %. Po perorálnom podaní azilsartanu medoxomilu sa maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) azilsartanu dosiahnu do 1,5 až 3 hodín. Jedlo nemá vplyv na biologickú dostupnosť azilsartanu (pozri časť 4.2).

Distribúcia

Distribučný objem azilsartanu je približne 16 litrov. Azilsartan je silne viazaný na plazmatické proteíny (> 99 %), najmä na sérový albumín. Pri plazmatických koncentráciách azilsartanu výrazne nad rozsah dosiahnutý pri odporúčanom dávkovaní je väzba na proteíny konštantná.

Biotransformácia

Azilsartan sa metabolizuje na dva hlavné metabolity. Hlavný metabolit v plazme sa vytvára pomocou

O-dealkylácie a označuje sa metabolit M-II a vedľajší metabolit sa vytvára pomocou dekarboxylácie a označuje sa metabolit M-I. Systémové expozície hlavného a vedľajšieho metabolitu boli u ľudí približne 50 % a z toho menej ako 1 % bol azilsartan. M-I a M-II neprispievajú k farmakologickej

aktivite Iprezivu. Hlavným enzýmom zodpovedným za metabolizmus azilsartanu je CYP2C9. registrácie

Eliminácia

Po perorálnej dávke azilsartanu medoxomilu značeného 14C sa v stolici našlo približne 55 % rádioaktivity, v moči to bolo približne 42 %, 15 % dávky sa vylúčilo v moči ako azilsa tan.

Eliminačný polčas azilsartanu je približne 11 hodín a renálny klírens je približne 2,3 ml/min. Hladiny rovnovážneho stavu azilsartanu sa dosahujú do 5 dní a pri dávkovaní raz denne nedochádza k jeho akumulácii v plazme.

Linearita/nelinearita

Proporcionalita dávky v expozícii bola pre azilsartan v dávke azilsartanu medoxomilu stanovená v

rozmedzí 20 mg až 320 mg po jednorazovom alebo opakovanom podaní.

Charakteristiky osobitných skupín pacientov

ou

ť

 

Pediatrická populácia

U detí do 18 rokov neboli vykonané žiadne štúdieplatnosfarmakokinetických vlastností azilsartanu.

Starší pacienti

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mladými pacientmi (vekový

 

enou

rozsah 18-45 rokov) a staršími pacientmi (vekový rozsah 65-85 rokov).

Porucha funkcie obličiek

 

 

U pacientov s miernou, stredne závaž

a závažnou poruchou funkcie obličiek bola celková

 

č

 

expozícia azilsartanu (AUC) zvýš ná o +30 %, +25 % a +95 %. U dialyzovaných pacientov v

terminálnom štádiu ochorenia obličiek nebol pozorovaný žiadny nárast (+5 %). U pacientov s vážnou poruchou obličiek alebo v terminálnom štádiu ochorenia obličiek neexistujú klinické skúsenosti (pozri

časť 4.2). Hemodialýz u sa azilsartan neodstráni zo systémovej cirkulácie.

Porucha funkcie pečene

Podávanie Ipreziv po dobu až 5 dní dobrovoľníkom s miernou (škála Child-Pugh A) alebo stredne

 

ukon

závažnou (škála Child-Pugh B) poruchou funkcie pečene viedlo k nepatrnému zvýšeniu expozície

s

 

azilsartanom (AUC zvýšené 1,3 až 1,6-násobne (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkou poruchou

funkc pečene sa nevykonali štúdie Iprezivu.

Pohlavie

 

LiekFarmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mužmi a ženami. Nie je potrebná

úprava dávkovania v závislosti od pohlavia.

Rasa

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi černochmi a belochmi. Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od rasy.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Azilsartan medoxomil a M-II, hlavný ľudský metabolit boli skúmané v predklinických štúdiách bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, mutagenity a karcinogénneho potenciálu.

V štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní spôsobili dávky vytvárajúce expozíciu porovnateľnú s klinickým terapeutickým rozsahom zhoršenie parametrov červených krviniek, zmeny v obličkách a v renálnej hemodynamike, ako aj zvýšenie hladiny draslíka v sére u normotenzných zvierat. Tieto

účinky, ktorým sa predchádzalo perorálnym podaním fyziologického roztoku, nemajú klinický význam v liečbe hypertenzie.

U potkanov a psov bola pozorovaná zvýšená aktivita renínu v plazme a hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, ktoré patria k účinkom triedy inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu a iných antagonistov receptora angiotenzínu II, nemajú klinický význam.

Azilsartan a M-II prechádzajú cez placentu a našli sa v plodoch gravidných samíc potkanov, vylučovali sa do mlieka laktujúcich potkanov. V štúdiách reprodukčnej toxicity sa nenašli žiadne účinky na samčiu alebo samičiu fertilitu. Neexistuje žiadny dôkaz o teratogénnom účinku, ale štúdie

na zvieratách poukázali na potenciálne riziko postnatálneho vývoja potomkov, ako je nižšia telesná

 

 

 

 

 

 

 

registrácie

hmotnosť, mierne oneskorenie vo fyzickom vývoji (oneskorené prerezávanie rezákov, oddelenie

ušníc, otvorenie očí) a vyššia mortalita.

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Azilsartan a M-II v štúdiách in vitro nepreukázali mutagenitu významnú klastogénnu aktivitu a u

potkanov a myší nie sú žiadne dôkazy o karcinogénnom p tenciáli.

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

 

 

6.1

Zoznam pomocných látok

platnos

 

 

Manitol (E 421)

 

 

 

 

 

 

Kyselina fumarová (E 297)

 

 

 

 

Hydroxid sodný

 

 

 

 

 

 

Hydroxypropylcelulóza (E 463)

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

Sodná soľ kroskarmelózy

č

 

 

 

 

 

 

 

 

Celulóza, mikrokryštalická (E 460)

 

 

 

Magnéziumstearát (E 572)

 

 

 

 

 

6.2

Inkompatibility

 

 

 

 

 

 

s

ukon

 

 

 

 

Neapli ovateľné.

 

 

 

 

 

6.3

Čas použiteľnosti

 

 

 

 

 

Liek3 roky.

 

 

 

 

 

 

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatule obsahujúce hliníkové blistre s integrovaným sikatívom.

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO(-A)
ťou platnos
Takeda Pharma A/S Dybendal Alle 10 2630 Taastrup Dánsko
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súladeregistrácienárodnými požiadavkami.
Žiadne zvláštne požiadavky.
Veľkosti balenia:
Jeden blister obsahuje 14 tabliet alebo 15 tabliet. 14, 28, 30, 56, 90 alebo 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

EU/1/11/735/005 14 tabliet

 

EU/1/11/735/006 28 tabliet

 

EU/1/11/735/014 30 tabliet

 

EU/1/11/735/007 56 tabliet

 

EU/1/11/735/015 90 tabliet

 

EU/1/11/735/008 98 tabliet

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

 

 

 

 

enou

7. decembra 2011

č

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

 

s

ukon

 

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky

http://www.ema.europa.eu.

 

Liek

 

 

 

 

Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduce reakcie, nájdete v časti 4.8.

1. NÁZOV LIEKU

Ipreziv 80 mg tablety

2.

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

registrácie

Každá tableta obsahuje 80 mg azilsartanu medoxomilu (ako draslík).

 

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

 

3.

LIEKOVÁ FORMA

 

Tableta.

 

 

ťou

Biele až takmer biele okrúhle tablety s priemerom 9,6 mm s vyrazeným nápisom „ASL“ na jednej

strane a „80“ na druhej strane.

 

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

platnos

4.2

Dávkovanie a spôsob podávania

4.1

Terapeutické indikácie

 

Ipreziv je indikovaný na liečbu primárnej hy

ertenzie u dospelých.

Dávkovanie

 

 

č

 

Odporúčaná počiatočná dávka je 40 mg raz denne. U pacientov,ktorých tlak krvi nie je dostatočne

 

ukon

 

kontrolovaný nižšou dávkou, saenoumôže dávka zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne.

Takmer maximálny antihypertenzívny účinok je zjavný po 2 týždňoch, maximálny účinok sa dosiahne o 4 týždne.

Ak tlak krvisnie je dostatočne kontrolovaný samotným Iprezivom, ďalšie zníženie tlaku krvi sa dá dosiahnuť, ak a Ipreziv podáva súbežne spolu s inými antihypertenzívami vrátane diuretík (napr. Liekchlórtalidónu a hydrochlorotiazidu) a blokátorov vápnikových kanálov (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osob tné populácie

Starší pacienti (65 rokov a viac)

U starších pacientov nie je potrebná úprava počiatočného dávkovania Iprezivu (pozri časť 5.2), aj keď u veľmi starých pacientov (≥ 75 rokov), u ktorých hrozí riziko hypotenzie, je možné zvážiť dávku 20 mg lieku ako počiatočnú dávku..

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s hypertenziou so závážnou poruchou funkcie obličiek a terminálnym štádiom choroby obličiek je potrebná opatrnosť, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov

(pozri časti 4.4 a 5.2).

Hemodialýzou sa neodstráni azilsartan zo systémovej cirkulácie.

U pacientov s malou alebo stredne závažnou poruchou obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).

Keďže sú len obmedzené skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov s malou alebo registrácie

strednou poruchou pečene, odporúča sa prísne sledovanie a ako počiatočné dávkovanie treba zváž ť 20 mg (pozri časť 5.2).

Deplécia intravaskulárneho objemu

U pacientov s možnou depléciou intravaskulárneho objemu alebo depléciou soli (napr. pacienti, ktorí zvracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa Ipreziv má užívať pod prí nym lekárskym dohľadom a ako počiatočné dávkovanie sa odporúča zvážiť 20 mg (pozri časť 4.4).

Zlyhanie srdca

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou s kongestívnym zlyhaním srdca, pretože neexistujú

skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časť 4.4).

ou

Pacienti s čiernou farbou pleti

 

 

 

ť

 

platnos

 

U pacientov s čiernou farbou pleti (černochov) nie je potrebná úprava dávkovania, aj keď boli v

porovnaní s ľuďmi s inou farbou pleti pozorované me

šie z

íženia tlaku krvi (pozri časť 5.1). Toto vo

všeobecnosti platí pre iných antagonistov receptora

gio e

zínu II (AT1) a pre inhibítory enzýmu

konvertujúceho angiotenzín. V dôsledku toho môže byť na začiatku liečby liekom Ipreziv a pri

súbežnej liečbe potrebná častejšia kontrola krvného tl ku u pacientov s čiernou farbou pleti

(černochov).

 

enou

 

 

 

 

Pediatrická populácia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

U detí a adolescentov vo veku 0 až < 18 r kov nebola určená bezpečnosť a účinnosť Iprezivu.

Nie sú dostupné žiadne údaje.

 

 

 

 

 

Spôsob podávania

č

 

 

 

 

 

ukon

 

 

 

 

 

Ipreziv sa užíva perorál e a môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindi ácie

 

 

 

 

 

 

 

s

 

 

 

 

 

 

- Precitliveno ť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

- Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

 

 

Liek

 

 

 

 

 

 

 

- Súbežné používanie Ipreziv s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov

s d ab t s mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Aktivovaný renín-angiotenzín-aldosterónový systém

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia najmä od aktivity renín-angiotenzín- aldosterónového systému (napr. u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stenózou renálnej artérie), bola liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, napr. inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistov receptora angiotenzínu II, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek. Pri Iprezive sa nedá vylúčiť možnosť výskytu podobných účinkov.

Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou so závažnou poruchou funkcie obličiek, kongestívnym zlyhaním srdca alebo stenózou renálnej tepny, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Iprezivu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Nadmerný pokles krvného tlaku by u pacientov s ischemickou kardiomyopatiou alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením mohol viesť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.

Duálna inhibícia systému renín– angiotenzín– aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho

zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov

V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s užívaním Iprezivu u pacientov, ktoríregistráciev n dávnej minulosti podstúpili transplantáciu obličky.

receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom

odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov diabetickou nefropatiou.

Transplantácia obličky

Porucha funkcie pečene

Ipreziv nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u

tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).

ou

 

 

ť

Hypotenzia u pacientov s depléciou intravaskulárnehoplatnosobjemu a/alebo depléciou soli

U pacientov s výraznou depléciou intravaskulárneho objemu a/alebo depléciou soli (napr. u pacientov, ktorí vracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa môže po začatí liečby liekom Ipreziv vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Pred podáv ním Iprezivu je treba skorigovať hypovolémiu alebo treba liečbu začať pod prísnym lekárskym dohľadom ako počiatočné dávkovanie sa odporúča

zvážiť 20 mg.

týchto pacientov neodporú ča. enou

Primárny hyperaldosteronizmus

    Zoznam liekov na lekársky predpis. Kód ATC klasifikácie: "C09CA09"

  • Edarbi - C09CA09

Pacienti s primárnym hyperaldost ro izmom vo všeobecnosti nebudú reagovať na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa podávanie Iprezivu u

Hyperkaliémia

Na základe skúsenosti s užívaním iných liečiv, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, súčasné žívanie Iprezivu spolu s diuretikami šetriacimi draslík, doplnkami draslíka,

náhradami olí obsahujúcimi draslík alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr.

s

ukon

heparín), môže u hypertenzných pacientov viesť k zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.5). U starších

Liekpacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetických pacientov a/alebo u pacientov s nými chorobami je zvýšené riziko výskytu hyperkaliémie, ktorá môže byť fatálna. U týchto pacientov je vhodné sledovanie hladiny draslíka.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).

Gravidita

Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistmi receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistmi receptora

angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Lítium

Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II sa neodporúča súčasné užívanie lítia a

Iprezivu (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúča sa súčasné užívanie registrácie

Lítium

Počas súčasného užívania lítia a inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín boli zistené reverzibilné zvýšenia koncentrácií a toxicity lítia v sére. Podobný účinok sa môže vyskytnúť pri

antagonistoch receptora angiotenzínu II. Kvôli nedostatku skúsenosti so súčasným užívaním

azilsartanu medoxomilu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak je táto kombinácia nu ná, odporúča sa prísne sledovanie hladiny lítia v sére.

Opatrnosť potrebná pri súčasnom užívaní

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny

acetylsalicylovej (> 3 g/deň) a neselektívnych NSAID

Keď sa antagonisti angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID (t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2,

kyselinou acetylsalicylovou (> 3 g/deň) a neselektívnymi NSAID), môže dôjsť k oslabeniu

 

 

 

ou

 

 

ť

antihypertenzívneho účinku. Súbežné užívanie antagonist v angiotenzínu II a NSAID môže viesť k

zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie a zvýše

iu hladinydraslíka v sére. Preto sa na začiatku

liečby odporúča adekvátna hydratácia a sledovanie re

ál ej funkcie.

 

platnos

 

Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhr dy soli obsahujúce draslík a iné látky, ktoré môžu

zvýšiť hladinu draslíka

 

 

 

Súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liečiv (napr. heparínu) môže zvýšiť hladinu draslíka. Odporúča sa prísne sledovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Ďalšie informácie

enou

 

 

č

Údaje z klinických skúša í ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

kombinovanýmukonpoužitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou fre venciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapiis(pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

LiekV štúdiách azilsartanu medoxomilu alebo azilsartanu podávaného spolu s amlodipínom, antacidami, chlórtalidónom, digoxínom, flukonazolom, glyburidom, ketokonazolom, metformínom a warfarínom n boli pr ukázané žiadne klinicky významné interakcie.

Azilsartan medoxomil sa rýchlo hydrolyzuje na aktívnu zložku azilsartan esterázami v tráviacom trakte a/alebo pri absorpcii liečiva (pozri časť 5.2). Štúdie in vitro ukázali, že interakcie založené na inhibícii esterázy sú nepravdepodobné.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití Iprezivu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začaťregistráciealternatívna liečba. Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu počas prvého trimestra gravidity nie sú preukázané, napriek tomu, malé

zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje

o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liekov môžu existovať podobné riziká.

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné,

pacientky, ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má

preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, li čba antagonistami

tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, ťoligouhydramnión, retardácia osifikácie lebky) neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu úči k m antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek a lebky.

Novorodenci, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo

sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 4.4).

Laktácia

enou

platnos

 

Keďže nie sú dostupné žiadne i formácie hľadom používania Iprezivu počas dojčenia, Ipreziv sa

neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti

 

č

pre obdobie dojčenia, najmä po as dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Fertilita

ukon

 

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch Iprezivu na ľudskú fertilitu. Predklinické štúdie preukázali, že azilsartan nemá účinok na samčiu ani samičiu fertilitu u potkanov (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenies schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

LiekNa zá lade farmakodynamických vlastností možno očakávať, že azilsartan medoxomil bude mať

zan dbat ľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak, keď užívate akékoľvek ant hypertenzívum, je potrebné si uvedmiť, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách u pacientov liečených po dobu 56 týždňov sa vyhodnotila bezpečnosť Iprezivu s dávkovaním 20, 40 alebo 80 mg. V týchto klinických štúdiách boli nežiaduce účinky spojené s liečbou liekom Ipreziv väčšinou mierne alebo stredne závažné s celkovým výskytom podobným ako pri placebe. Najčastejším nežiaducim účinkom bol závrat. Výskyt nežiaducich účinkov lieku Ipreziv sa nelíšil v závislosti od pohlavia, veku ani rasy.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov

a preferovaných podmienok, zistené na základe zozbieraných údajov z (s dávkovaniami 40 a 80 mg).

Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa frekvencií na základe nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100, < 1/10); menej časté (≥ 1/1000, < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10000, < 1/1000);

veľmi zriedkavé (< 1/10000) vrátane izolovaných hlásení. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. V jednej štúdii Iprezivu s dávkovaním 20 mg s kontrolnou skupinou s placebom sa zistili nežiaduce účinky s podobnou frekvenciou výskytu ako pri dávkovaní 40 a 80 mg.

Trieda orgánových systémov

Frekvencia

 

Nežiaduci účinok

Poruchy nervového systému

Časté

Závrat

 

 

Poruchy ciev

Menej časté

Hypotenzia

 

 

Poruchy gastrointestinálneho

Časté

Diarea

 

 

traktu

Menej časté

Nauzea

 

 

Poruchy kože a podkožného

Menej časté

Vyrážka, svrbenie

 

tkaniva

Zriedkavé

Angioedém

 

 

Poruchy kostrového svalstva

Menej časté

Svalové kŕče

 

 

a spojivových tkanív

 

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v

Menej časté

Únava

 

 

mieste podania

 

Periférny edém

 

 

 

 

registrácie

Laboratórne a funkčné

Časté

Zvýšenie kreatinínfosfokinázy

 

vyšetrenia

 

v krvi

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej časté

ť

 

 

 

Zvýšená hladina kreatinínu

 

 

v krvi

 

 

 

 

 

Zvýšená hladina kyseliny

 

 

močovej v krvi / Hyperurikémia

Popis vybraných nežiaducich reakcií platnos

Keď sa Ipreziv podával spolu s chlórtalidónom, zvýšili sa frekvencie výskytu kreatinínu v krvi a hypotenzie z menej častých na časté.

Keď sa Ipreziv podával spolu s amlodipínom, zvýšila sa frekvencia výskytu periférneho edému z

menej častej na častú, ale bola nižšia ako pri samotnom amlodipíne.

 

enou

č

Laboratórne a funkčné vyšetre ia

ukon

 

Kreatinín v sére

Po liečbe liekom Ipreziv bol výskyt zvýšenia hladiny kreatinínu v sére podobný ako u placeba v randomizovanýchs placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách. Súčasné podávanie

Iprezivu polu diuretikami, ako je chlórtalidón, viedlo k vyššiemu výskytu zvýšenia hladiny Liekkreatinínu, toto pozorovanie je konzistentné s inými antagonistami receptora angiotenzínu II a nh bítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín. Zvýšenie kreatinínu v sére počas súčasného podávania Iprezivu spolu s diuretikami bolo spojené s väčšími zníženiami tlaku krvi v porovnaní

s podávaním len jedného liečiva. Mnoho z týchto zvýšení bolo prechodných alebo neprogresívnych počas obdobia, keď dobrovoľníci pokračovali v liečbe. Po ukončení liečby bola väčšina zvýšení, ktoré sa počas liečby nevyriešili, reverzibilná. Hladiny kreatinínu väčšiny dobrovoľníkov sa vrátili na hodnoty základnej úrovne alebo do jej blízkosti.

Kyselina močová

Malé priemerné zvýšenie kyseliny močovej v sére bolo pozorované pri Iprezive (10,8 µmol/l) v porovnaní s placebom (4.3 µmol/l).

Hemoglobín a hematokrit

V placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách sa zistilo malé zníženia množstva hemoglobínu, resp. hematokritu (priemerné zníženia približne 3 g/l, resp. 1 percento objemu). Tento

účinok bol zistený aj u iných inhibítorov renín-angiotenzín-aldosterónového systému.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

funkcie.

registrácie

4.9 Predávkovanie

 

Symptómy

Na základe farmakologických poznatkov sú pravdepodobnými hlavnými prejavmi predávkovania symptomatická hypotenzia a závrat. Počas kontrolovaných klinických štúdií na zdravých dobrovoľníkoch sa podávali raz denne dávky až 320 mg Iprezivu po dobu 7 dní a boli dobre tolerované.

Liečba

Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, má sa začať podporná liečba a eba sledovať vitálne

Azilsartan sa neodstráni dialýzou.

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty angiotenzínu II, samotné

ATC kód: C09CA09

 

platnos

 

Mechanizmus účinku a farmakody amický účinok

 

Azilsartan medoxomil je perorál

aktívny prekurzor, ktorý sa rýchlo konvertuje na aktívnu zložku,

azilsartan, ktorý selektívne čantagonizujeenouúčinky angiotenzínu II blokovaním jeho väzby na receptor

AT vo viacerých tkanivách (pozri časť 5.2). Angiotenzín II je hlavná presorická látka renín-

angiotenzínového systému, medzi ktorého účinky patria vazokonstrikcia, stimulácia syntézy a uvoľňovanie aldosterónu, stimuláciu srdca a renálna reabsorpcia sodíka.

1ukon

Blokáda receptora AT1 potláča negatívnu regulačnú spätnú väzbu angiotenzínu II na sekréciu renínu, ale výslednésnárasty aktivity plazmového renínu a cirkulačné hladiny angiotenzínu II neprekonávajú antihypertenzívny účinok azilsartanu.

LiekEs nc álna hypertenzia

V s dmich dvojitých slepých kontrolovaných štúdiách sa vyhodnotilo spolu 5 941 pacientov (3 672 dostalo Ipreziv, 801 dostalo placebo a 1 468 dostalo aktívny komparátor). 51 % pacientov boli muži, 26 % malo vek aspoň 65 rokov (5 % ≥ 75 rokov); 67 % bolo belochov a 19 % bolo černochov.

Ipreziv sa porovnával s placebom a aktívnymi komparátormi v dvoch 6-týždňových randomizovaných, dvojito zaslepých štúdiách. Zníženie krvného tlaku v porovnaní s placebom pomocou 24-hodinovej strednej hodnoty krvného tlaku pri ambulantnom sledovaní krvného tlaku (ABPM) a klinickom meraní krvného tlaku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke pre obe štúdie. Ipreziv s dávkovaním 80 mg navyše viedol k významne väčším zníženiam SBP ako pri najvyššom schválenom dávkovaní olmesartanu medoxomilu a valsartanu.

 

Placebo

Ipreziv

Ipreziv

Ipreziv

OLM-M

Valsartan

 

 

20 mg

40 mg#

80 mg#

40 mg#

320 mg#

Primárny koncový bod:

24-hod. stredná hodnota SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej

úrovne (BL) po 6. týždeň (mm Hg)

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1.4

 

-12.2 *

-13.5 *

 

-14.6 *

 

-12.6

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-0.3

 

-

 

-13.4 *

 

-14.5 *

 

-12.0

 

-10.2

 

Hlavný sekundárny koncový bod:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klinické SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6.

týždeň (mm Hg) (LOCF)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štúdia 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-2,1

 

-14,3 *

-14,5 *

 

-17,6 *

 

-14,9

 

-

 

Štúdia 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zmena od BL

-1,8

 

-

 

-16,4 *†

 

-16,7 *†

 

-13,2

 

-11,3

 

OLM-M = olmesartan medoxomil, LS = výpo et „least squares“, LOCF = posledné

ledovanie

 

* Významný rozdiel vs. Placebo na hladine 0,05 v rámci krokovej analýzy

 

 

 

 

† Významný rozdiel vs. komparátor(y) na hladine významnosti 0,05 v rámci k okovej analýzy

# Maximálne dávkovanie dosiahnuté v štúdii 2. Dávky boli v 2. týždni nútene titrované od 20 do

40 mg a od 40 do 80 mg pri Iprezive, a od 20 do 40 mg a od 160 do 320 mgregistráciepri olmesartane

medoxomile a valsartane

 

 

 

najča ťtejšieounežiaduce účinky závrat, bolesť

V týchto dvoch štúdiách patril medzi klinicky dôležité

hlavy a dyslipidémia. Pri Iprezive, olmesartane medoxomile a val artane bol pozorovaný závrat

s mierou výskytu 3,0 %, 3,3 % a 1,8 %, bolesť hlavy s 4,8%, 5,5% a 7,6% a dyslipidémia s 3,5%,

2,4% a 1,1%.

 

 

 

 

platnos

 

 

 

 

porovnaní s ramiprilom (8,2 %).

 

 

 

 

 

 

V aktívnych štúdiách s komparátormi s valsartanom alebo ramiprilom, bol účinok počas dlhodobej

liečby zníženia krvného tlaku s Iprezivom zachovaný. Ipreziv mal nižší výskyt kašľa (1,2 %) v

Antihypertenzívny účinok Ipreziv

sa d

stavil v prvých 2 týždňoch podávania lieku, úplný účinok sa

prejavil do 4 týždňov. Účinok Ipr zivu

a zníženie krvného tlaku sa udržal aj počas 24-hodinového

intervalu podávania. Pomery SBP a DBP od sedla po vrchol boli pri placebe približne 80 % alebo

vyššie.

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po náhlom prerušení liečby liekom Ipreziv po 6 mesiacoch liečby nebol pozorovaný opätovný nárast

hypertenzie.

 

Medzi staršími a mladšími pacientmi neboli z hľadiska bezpečnosti a účinnostipozorované žiadne

 

ukon

rozdiely, ale u niektorých starších jednotlivcov nemožno vylúčiť väčšiu citlivosť na účinky zníženia

s

 

tlaku v rvi (pozri časť 4.2). Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II a inhibítoroch

Liekang ot nzín konvertujúceho enzýmu bol u pacientov s čiernou farbou pleti nižší antihypertenzívny

úč nok (obvykle ide o populáciu s nízkym množstvom renínu).

Súčasné podávanie Iprezivu 40 a 80 mg spolu s blokátorom vápnikových kanálov (amlodipínom) alebo tiazidovými diuretikami (chlórtalidónom) viedlo v porovnaní s inými samostatne podávanými antihypertenzívami k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi. Pri súčasnom podávaní Iprezivu spolu s diuretikami došlo v porovnaní so samotným podávaním Iprezivu k častejšiemu výskytu vedľajších účinkov závislých od dávky, okrem iného závratu, hypotenzie a zvýšenia hladiny kreatinínu v sére, zatiaľ čo v porovnaní so samotným podávaním diuretík došlo k menej častejšiemu výskytu hypokalémie.

V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky Iprezivu na mortalitu, kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľových orgánov.

Vplyv na srdcovú repolarizáciu

Dôkladná štúdia QT/QTc bola vykonaná na posúdenie potenciálu Iprezivu na predĺženie intervalu QT/QTc u zdravých dobrovoľníkov. Pri dávkovaní 320 mg Iprezivu sa nevyskytovalo predĺženie

QT/QTc.

Pediatrická populácia

Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdii pre Ipreziv s ohľadom na všetky vekové podskupiny detí s hyperteziou (pozri časť 4.2, informácie o pediatrickom použití).

Ďalšie informácie

registrácie

 

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokáto a receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u paci ntov diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele

a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie,

 

 

ou

 

ť

akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľad m na podobné farmakodynamické

vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibít ry ACE a blokátory receptorov

angiotenzínu II.

platnos

 

 

 

 

 

enou

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otest

va ie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov a

giotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

 

č

 

chronickým ochorením obliči k, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie

bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo

 

sukon

 

 

numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine

placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné

nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Liek

 

 

 

Po perorálnom podaní a/alebo počas vstrebávania sa azilsartan medoxomil v tráviacom trakte rýchlo hydrolyzuje na aktívnu formu azilsartan. Na základe štúdií in vitro, karboxymetylénbutenolidáza sa pod ľa na hydrolýze v čreve a pečeni. Okrem toho sa plazmové esterázy podieľajú na hydrolýze azilsartanu medoxomilu na azilsartan.

Absorpcia

Odhadovaná absolútna perorálna biologická dostupnosť azilsartanu medoxomilu je na základe plazmatických hladín azilsartanu približne 60 %. Po perorálnom podaní azilsartanu medoxomilu sa maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) azilsartanu dosiahnu do 1,5 až 3 hodín. Jedlo nemá vplyv na biologickú dostupnosť azilsartanu (pozri časť 4.2).

Distribúcia

Distribučný objem azilsartanu je približne 16 litrov. Azilsartan je silne viazaný na plazmatické proteíny (> 99 %), najmä na sérový albumín. Pri plazmatických koncentráciách azilsartanu výrazne nad rozsah dosiahnutý pri odporúčanom dávkovaní je väzba na proteíny konštantná.

Biotransformácia

Azilsartan sa metabolizuje na dva hlavné metabolity. Hlavný metabolit v plazme sa vytvára pomocou

O-dealkylácie a označuje sa metabolit M-II a vedľajší metabolit sa vytvára pomocou dekarboxylácie a označuje sa metabolit M-I. Systémové expozície hlavného a vedľajšieho metabolitu boli u ľudí približne 50 % a z toho menej ako 1 % bol azilsartan. M-I a M-II neprispievajú k farmakologickej

aktivite Iprezivu. Hlavným enzýmom zodpovedným za metabolizmus azilsartanu je CYP2C9. registrácie

Eliminácia

Po perorálnej dávke azilsartanu medoxomilu značeného 14C sa v stolici našlo približne 55 % rádioaktivity, v moči to bolo približne 42 %, 15 % dávky sa vylúčilo v moči ako azilsa tan.

Eliminačný polčas azilsartanu je približne 11 hodín a renálny klírens je približne 2,3 ml/min. Hladiny rovnovážneho stavu azilsartanu sa dosahujú do 5 dní a pri dávkovaní raz denne nedochádza k jeho akumulácii v plazme.

Linearita/nelinearita

Proporcionalita dávky v expozícii bola pre azilsartan v dávke azilsartanu medoxomilu stanovená v

rozmedzí 20 mg až 320 mg po jednorazovom alebo opakovanom podaní.

Charakteristiky osobitných skupín pacientov

ou

ť

 

Pediatrická populácia

U detí do 18 rokov neboli vykonané žiadne štúdieplatnosfarmakokinetických vlastností azilsartanu.

Starší pacienti

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mladými pacientmi (vekový

 

enou

rozsah 18-45 rokov) a staršími pacientmi (vekový rozsah 65-85 rokov).

Porucha funkcie obličiek

 

 

U pacientov s miernou, stredne závaž

a závažnou poruchou funkcie obličiek bola celková

 

č

 

expozícia azilsartanu (AUC) zvýš ná o +30 %, +25 % a +95 %. U dialyzovaných pacientov v

terminálnom štádiu ochorenia obličiek nebol pozorovaný žiadny nárast (+5 %). U pacientov s vážnou poruchou obličiek alebo v terminálnom štádiu ochorenia obličiek neexistujú klinické skúsenosti (pozri časť 4.2). Hemodialýz u sa azilsartan neodstráni zo systémovej cirkulácie.

Porucha funkcie pečene

Podávanie Ipreziv po dobu až 5 dní dobrovoľníkom s miernou (škála Child-Pugh A) alebo stredne

 

ukon

závažnou (škála Child-Pugh B) poruchou funkcie pečene viedlo k nepatrnému zvýšeniu expozície

s

 

azilsartanom (AUC zvýšené 1,3 až 1,6-násobne (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkou poruchou

funkc pečene sa nevykonali štúdie Iprezivu.

Pohlavie

 

LiekFarmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mužmi a ženami. Nie je potrebná

úprava dávkovania v závislosti od pohlavia.

Rasa

Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi černochmi a belochmi. Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od rasy.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Azilsartan medoxomil a M-II, hlavný ľudský metabolit boli skúmané v predklinických štúdiách bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, mutagenity a karcinogénneho potenciálu.

V štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní spôsobili dávky vytvárajúce expozíciu porovnateľnú s klinickým terapeutickým rozsahom zhoršenie parametrov červených krviniek, zmeny v obličkách a v renálnej hemodynamike, ako aj zvýšenie hladiny draslíka v sére u normotenzných zvierat. Tieto

účinky, ktorým sa predchádzalo perorálnym podaním fyziologického roztoku, nemajú klinický význam v liečbe hypertenzie.

U potkanov a psov bola pozorovaná zvýšená aktivita renínu v plazme a hypertrofia/hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, ktoré patria k účinkom triedy inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu a iných antagonistov receptora angiotenzínu II, nemajú klinický význam.

Azilsartan a M-II prechádza cez placentu a našli sa v plodoch gravidných samíc potkanov, vylučovali

sa do mlieka laktujúcichcich potkanov. V štúdiách reprodukčnej toxicity sa n našli žiadne účinky na

samčiu alebo samičiu fertilitu. Neexistuje žiadny dôkaz o teratogénnom účinku, ale štúdie na

zvieratách poukázali na potenciálne riziko postnatálneho vývoja potomkov, ako je nižšia telesná

 

 

 

 

 

 

 

registrácie

hmotnosť, mierne oneskorenie vo fyzickom vývoji (oneskorené prerezávanie rezákov, oddelenie

ušníc, otvorenie očí) a vyššia mortalita.

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Azilsartan a M-II v štúdiách in vitro nepreukázali mutagenitu významnú klastogénnu aktivitu a u

potkanov a myší nie sú žiadne dôkazy o karcinogénnom p tenciáli.

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

 

 

6.1

Zoznam pomocných látok

platnos

 

 

Manitol (E 421)

 

 

 

 

 

 

Kyselina fumarová (E 297)

 

 

 

 

Hydroxid sodný

 

 

 

 

 

 

Hydroxypropylcelulóza (E 463)

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

Sodná soľ kroskarmelózy

č

 

 

 

 

 

 

 

 

Celulóza, mikrokryštalická (E 460)

 

 

 

Magnéziumstearát (E 572)

 

 

 

 

 

6.2

Inkompatibility

 

 

 

 

 

 

s

ukon

 

 

 

 

Neapli ovateľné.

 

 

 

 

 

6.3

Čas použiteľnosti

 

 

 

 

 

Liek3 roky.

 

 

 

 

 

 

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatule obsahujúce hliníkové blistre s integrovaným sikatívom.

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO(-A)
ťou platnos
Takeda Pharma A/S Dybendal Alle 10 2630 Taastrup Dánsko
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súladeregistrácienárodnými požiadavkami.
Žiadne zvláštne požiadavky.
Veľkosti balenia:
Jeden blister obsahuje 14 tabliet alebo 15 tabliet. 14, 28, 30, 56, 90 alebo 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

EU/1/11/735/016 14 tabliet

 

EU/1/11/735/009 28 tabliet

 

EU/1/11/735/017 30 tabliet

 

EU/1/11/735/010 56 tabliet

 

EU/1/11/735/018 90 tabliet

 

EU/1/11/735/011 98 tabliet

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

 

 

 

 

enou

7. decembra 2011

č

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

 

 

ukon

 

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky

 

s

 

 

 

http://www.ema.europa.eu.

 

Liek

 

 

 

 

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis