Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Sabervel (irbesartan) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - C09CA04

Updated on site: 10-Oct-2017

Názov liekuSabervel
Kód ATC klasifikácieC09CA04
Látkairbesartan
VýrobcaPharmathen S.A.
Pomocná látka so známym účinkom:
20 mg monohydrátu laktózy v jednej filmom obalenej tablete.

1. NÁZOV LIEKU

Sabervel 75 mg filmom obalené tablety.

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 75 mg irbesartanu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

 

registrácie

3.

LIEKOVÁ FORMA

 

Filmom obalené tablety.

 

Biele, konkávne, okrúhle, 7 mm dlhé filmom obalené tablety.

 

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

 

4.1

Terapeutické indikácie

 

ou

 

 

 

 

 

ť

 

platnos

 

Sabervel je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u d

pelých.

Tiež je indikovaný na liečbu ochorenia obličiek u dospelých pacientov s hypertenziou a diabetes mellitus 2. typu ako súčasť antihypertenzívneho liekového režimu (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

ľudí nad 75 rokov.

enou

Dávkovanie

 

Zvyčajná odporúčaná počiatočná a udržiavacia dávka je 150 mg raz denne, užitá s jedlom alebo bez

jedla. Sabervel v dávke 150 mg raz de e poskytuje lepšiu 24 hodinovú kontrolu krvného tlaku ako 75 mg. O začatí liečby so 75 mgčmožno uvažovať najmä u hemodialyzovaných pacientov a u starších

U pacientov nedostatoč e ko trolovaných dávkou 150 mg raz denne je možné dávku Sabervelu zvýšiť na 300 mg alebo pridať iné antihypertenzívum (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Preukázalo sa, že pridanie diuretika, a o napríklad hydrochlorotiazidu k Sabervelu má aditívny účinok (pozri časť 4.5). U pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu sa má začať dávkou 150 mg irbesartanu raz denne a

postupne a má zvyšovať na 300 mg raz denne, čo predstavuje uprednostňovanú udržiavaciu dávku pri

 

ukon

liečbe ochorení obličiek.

 

s

Renálny úžitok Sabervelu u pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu bol preukázaný v štúdiách, v

Liek

 

ktorých sa irbesartan používal súčasne s inými antihypertenzívami, ak bol potrebný na dosiahnutie

c ľových hodnôt krvného tlaku (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie obličiek: nie je potrebné upravovať dávkovanie u pacientov s porušenou funkciou obličiek. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu (pozri časť 4.4) sa má zvážiť nižšia úvodná dávka

(75 mg).

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebné upravovať dávkovanie. Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

Hyperkaliémia: ako pri terapii inými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, počas liečby so Sabervelom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, obzvlášť pri renálnom poškodení, vrátane zjavnej proteinúrie spôsobenej diabetickým ochorením obličiek a/alebo pri srdcovom zlyhaní. U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).
3
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časťregistrácie6.1). Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Súbežné používanie Sabervel s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacien ov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri ča ti 4.5 a 5.1).
Deplécia intravaskulárneho objemu: symptomatická hypotenzia, obzvlášťou po prvej dávke, sa môže vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej di retickej liečbe, reštrikcii
solí v rámci diétnej liečby, pri hnačke alebo zvracaní. Tieto stavyťsa majú korigovať pred podaním
Sabervelu.platnos
Renovaskulárna hypertenzia: zvýšené riziko ťažkej hyp te zie a renálnej insuficiencie hrozí u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo s e ózou artérie jedinej funkčnej obličky, ak sú liečení liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín- dosterónový systém. Hoci hore uvedené tvrdenie nie je dokumentované v súvislosti so Sabervelom, odobný účinok sa pri receptorových antagonistoch angiotenzínu-II dá predpokladať.
Poškodenie funkcie obličiek a transplantáciaenouobličiek: ak sa Sabervel používa u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, odp rúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Nie sú skúsenosti s podáva ím Sabervelu u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.
Hypertenzní pacienti s diabetomč2. typu a ochorením obličiek: účinky irbesartanu na výskyt renálnych a kardiovaskulárnychukonpríhod eboli rovnaké u všetkých podskupín podrobených analýze, ktorá sa uskutočnila v rámci štúdie u pacientov s pokročilým ochorením obličiek. Obzvlášť sa účinky javili ako menej priaznivé u žien a u jedincov inej ako bielej rasy (pozri časť 5.1).
Duálna inhibícias systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo a, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo
Liekaliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov r c ptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Starší pacienti: u pacientov starších ako 75 rokov je možné uvažovať o úvodnej dávke 75 mg, zvyčajne však nie je potrebné dávkovanie u starších ľudí upravovať.
Deti a dospievajúci: bezpečnosť a účinnosť Sabervelu detí vo veku od 0 do 18 rokov nebola skúmaná.
Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 4.8, 5.1 a 5.2 ale nie je možné urobiť žiadne odporúčania pri dávkovaní.
Spôsob podania
Na perorálne použitie.

Lítium: neodporúča sa kombinácia lítia so Sabervelom (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia: tak, ako pri podávaní iných vazodilatancií, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, je potrebná zvláštna opatrnosť.

Primárny aldosteronizmus: pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne neodpovedajú na antihypertenzívne lieky pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa neodporúča používať Sabervel.

Všeobecne: u pacientov, ktorých cievny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým od aktivity

populácii (pozri časť 5.1).

registrácie

renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu alebo receptorovými antagonistami angiotenzínu-II, ktoré pôsobia na tento systém, bola spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym renálnym zlyhaním. Tak, ako pri iných antihypertenzívach, prudký pokles krvného tlaku u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickým kardiovaskulárnym ochorením, môže v e ť k infarktu myokardu alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.

Tak, ako to bolo pozorované pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín, irbesartan a iné antagonisty angiotenzínu sú zrejme menej účinní pri znížení krvného tlaku u ľudí čiernej pleti než u

príslušníkov iných rás, pravdepodobne kvôli vyššej prevalencii nízko-renínovej hypertenzie v tejto

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby AIIRA nevyhnutné, u pacientokťouplánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie

Gravidita: Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRAs) sa nemajú začať podávať počas gravidity.

tento liek.

platnos

počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba AIIRAs sa má kamžite ukončiť a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).

Laktóza: tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavým dedičným ochorením galaktózovej

intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať

 

enou

č

4.5 Liekové a iné interakcie

 

ukon

 

Deti a dospievajúci: irbesartan bol skúmaný v detskej populácii vo veku 6 až 16 rokov, ale súčasné údaje sú nedostatočné, aby dokázali rozšírenie použitia u detí, kým budú dostupné ďalšie údaje (pozri časti 4.8, 5.1 a 5.2).

Diuretiká a iné antihypertenzíva: iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzné účinky irbesartanu; avšak irbesartan bol bezpečne podávaný s inými antihypertenzívami, akými sú betablokátory, dlhodobo pôsobiace blokátory kalciových kanálov a tiazidové diuretiká. Predchádzajúca liečba

vysokými dávkami diuretík môže viesť k objemovej deplécii a riziko hypotenzie sa zvyšuje v prípade

Liekúvodnej terapie Sabervelom.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Náhrady draslíka a draslík šetriace diuretiká: na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík, náhrad draslíka, substitúcia solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hladiny sérového draslíka, a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Gravidita:
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Lítium: pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo zaznamenané reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicity. Podobné účinky s irbesartanom boli doteraz veľmi zriedkavo zaznamenané. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia nevyhnutná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladiny lítia v sére.

Nesteroidové protizápalové lieky: ak sa antagonisty angiotenzínu-II zároveň podávajú s nesteroidovými protizápalovými liekmi (napr. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová

(> 3 g/deň) a neselektívne NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Ako u ACE inhibítorov, sprievodné podávanie antagonistov angiotenzínu-II a NSAIDs môže viesť k zvýšeniu rizika zhoršenia renálnych funkcií, zahrňujúcich možné akútne renálne zlyhanie a zvýšenie sérového

draslíka najmä u pacientov so slabou pre-existujúcou renálnou funkciou. Kombinácia sa musí podávať opatrne najmä v pokročilom veku. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaníregistráciea potom, po zaháj ní sprievodnej terapie, sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie renálnych funkcií.

Ďalšie informácie o interakciách irbesartanu: v klinických štúdiách nie je ovplyvnená fa makokinetika irbesartanu hydrochlorotiazidom. Irbesartan je prevažne metabolizovaný CYP2C9 a v menšom rozsahu glukuronidáciou. Neboli pozorované signifikantné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie, keď sa irbesartan podával s warfarínom metabolizovaným CYP2C9. Úč nky induktorov CYP2C9, ako je rifampicín, na farmakokinetiku irbesartanu neboli vyhodnotené. Farmakokinetika digoxínu nebola súčasným podaním irbesartanu zmenená.

Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého

ťou Použitie AIIRAs sa neodporúča počas prvéhoplatnostrimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRAs je v druhom a treťom trimestri gravidity kontraindikova é (p zri časti 4.3 a 4.4).

trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak ma é zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Kým nie sú

známe kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika Inhibítorov Receptora Angiotenzínu II

(AIIRAs), podobné riziká môžu existovať pre celú skupinu liekov. Pokiaľ je liečba AIIRA

nevyhnutná, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu

liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí,

liečba AIIRAs sa má okamžite uko čiť a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu.

 

č

Je známe, že expozícia AIIRA li be indukuje počas druhého a tretieho trimestra gravidity humánnu

ukon

fetotoxicitu (znížená re

ál a funkcia,enouoligohydramnión, retardácia lebečnej osifikácie) a neonatálnu

toxicitu (renálne zlyha

ie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Odporúča sa sonografic á kontrola renálnej funkcie a lebky, ak sa AIIRAs podávajú od druhého trimestra gravidity.

Dojčatá matiek žívajúcich AIIRAs sa majú dôsledne monitorovať na hypotenziu (pozri časť 4.3 a

4.4).

s

 

LiekLaktácia:

Pretože nie sú dostupné informácie týkajúce sa použitia Sabervelu počas dojčenia, Sabervel sa neodporúča používať a vhodnejšie je zvoliť alternatívnu liečbu s lepšie dokázaným bezpečnostným profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Nie je známe, či sa irbesartan alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u potkanov preukázali vylučovanie irbesartanu alebo jeho metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3).

Fertilita

Irbesartan nemal vplyv na fertilitu liečených potkanov a ich potomkov až do dávky navodzujúcej prvé príznaky parentálnej toxicity (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch irbesartanu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vzhľadom na jeho farmakodynamické vlastnosti je nepravdepodobné, že by ju mohol ovplyvniť. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov treba vziať do úvahy, že počas liečby sa môžu vyskytnúť závraty a únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V placebo-kontrolovaných štúdiách s hypertenziou nebol rozdiel v celkovom výskyte nežiaducich

účinkov medzi skupinami na irbesartane (56,2%) a placebe (56,5%). Ukončenie terapie vzhľadom na nejaký klinický alebo laboratórny nežiaduci účinok malo nižší výskyt u pacientov liečených irbesartanom (3,3%) ako placebom liečených pacientov (4,5%). Výskyt nežiaducich účinkov nesúvisel s dávkou (v rozmedzí odporučenej dávky), pohlavím, vekom, rasou alebo dĺžkou liečby.

U diabetických pacientov s mikroalbuminúriou a normálnou renálnou funkciou sa or os a ický závrat alebo ortostatická hypotenzia vyskytli u 0,5% pacientov (t.j. menej často) ale prevyšujúc placebo.

Nasledujúca tabuľka prezentuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v placebo-kontrolovaných štúdiách, v ktorých 1 965 hypertenzných pacientov používalo irbesartan. Údaje označené hviezdičkou

(*) sa vzťahujú na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli navyše u > 2% diabetických hypertenzných

pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou a ktoréregistrácieprevyšovali placebo.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených nižšie je defin vaná použitím nasledovných

konvencií: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100);

 

 

 

 

ou

zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000)ť. V rámci jednotlivých skupín

frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

 

 

 

platnos

 

Tiež sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené z postmarketi g vých skúseností. Nežiaduce reakcie sú

získané zo spontánnych hlásení.

 

 

Poruchy imunitného systému:

 

 

Neznáme:

 

hypersenzitívne reakcie ako sú angioedém, vyrážka, urtikária

Poruchy metabolizmu a výživy:

 

 

Neznáme:

 

hyperkaliémia

 

 

 

 

č

 

 

Poruchy nervového systému:

 

 

Časté:

 

závrat, ortostatickýenouzávrat*

 

Neznáme:

 

ukon

 

 

 

vertigo, bolesť hlavy

 

 

Poruchy ucha a labyrintu:

 

 

Neznáme:

s

tinnitus

 

 

 

 

 

 

Poruchy rdca a srdcovej činnosti:

 

 

Liek

 

tachykardia

 

 

Menej časté:

 

 

Poruchy ciev:

 

 

 

Časté:

 

ortostatická hypotenzia*

 

Menej časté:

sčervenanie pokožky

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

 

Menej časté:

kašeľ

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

 

 

Časté:

 

nauzea/vracanie

 

 

Menej časté:

hnačka, dyspepsia/pyróza

 

Neznáme:

 

porucha chuti

 

 

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest:

 

 

 

Menej časté:

žltačka

 

 

 

Neznáme:

hepatitída, abnormálna funkcia pečene

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

 

 

 

Neznáme:

leukocytoklastická vaskulitída

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

 

 

Časté:

muskuloskeletálna bolesť*

 

 

Neznáme:

artralgia, myalgia (v niektorých prípadoch spájaná so zvýšenými plazmatickými

 

hladinami kreatínkinázy), svalové kŕče

 

Poruchy obličiek a močových ciest:

 

 

 

Neznáme:

porušená funkcia obličiek zahŕňajúca prípady obličkového zlyhania

 

u rizikových pacientov (pozri časť 4.4)

registrácie

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

 

Menej časté:

sexuálna dysfunkcia

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

 

Časté:

únava

 

 

Menej časté:

bolesť na hrudníku

 

Laboratórne a_funkčné vyšetrenia:

 

 

 

Veľmi časté:

Hyperkaliémia* sa vyskytla častejšie u diabetickýchťou pacientov liečených

 

irbesartanom než placebom. U diabetických pacientov s hypertenziou s

 

mikroalbuminúriou a normálnou re áln u funkciou sa hyperkaliémia

 

(≥ 5,5 mEq/l) vyskytla u 29,4% pacie

tov v skupine na irbesartane v dávke 300

 

mg a u 22% pacientov v skupine na placebe. U diabetických pacientov s

 

hypertenziou s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou sa

 

hyperkaliémia (≥5,5 mEq/l) vyskytla u 46,3% pacientov v skupine na

Časté:

irbesartane a 26,3% pacientovplatnosv skupine na placebe.

významné zvýšenia plazmatickej kreatínkinázy boli často pozorované u

 

jedincov lieče

ých irbesartanom (1,7%). Žiadne z týchto zvýšení nebolo

 

spojené s id

tifikovateľnými klinickými muskuloskeletálnymi udalosťami. U

 

1,7% hyp rt nzných pacientov s pokročilým diabetickým ochorením obličiek

 

lieče ýchenouirbesartanom sa vyskytol pokles hemoglobínu*, ktorý nebol klinicky

 

č

 

 

 

 

výz am ý.

 

 

 

Deti a dospievajúci:ukon

V randomizovanom skúšaní 318 hypertenzívnych detí a mladistvých vo veku od 6 do 16 rokov sa vyskytli na ledujúce nežiaduce reakcie v 3 týždňovej dvojito zaslepenej fáze: bolesť hlavy (7,9%),

hypotenzia (2,2%), závrat (1,9%), kašeľ (0,9%). V 26 týždňovom otvorenom období tohto skúšania sa

 

s

najčastejšie vyskytli laboratórne abnormality ako zvýšenie kreatinínu (6,5%) a zvýšenie hodnôt CK o

2% u d ts ých príjemcov.

4.9 Predávkovanie

Liek

 

Skúsenosti u dospelých osôb vystavených dávkam až do 900 mg/deň počas 8 týždňov, neodhalili

žiadnu toxicitu. Ako najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania sa predpokladajú hypotenzia a

tachykardia a môže sa vyskytnúť aj bradykardia. O liečbe predávkovania Sabervelom nie sú dostupné

špecifické informácie. Pacient musí byť pozorne sledovaný, liečba musí byť symptomatická a podporná. Navrhované opatrenia zahŕňajú indukciu emézy a/alebo gastrickú laváž. Pri predávkovaní môže byť prospešné podanie aktívneho uhlia. Irbesartan nie je možné odstrániť hemodialýzou.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Klinická účinnosť:
Irbesartan pre svoj účinok nevyžaduje metabolickú aktiváciu.

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty Angiotenzínu-II, samotné.

ATC kód C09C A04.

Mechanizmus účinku: Irbesartan je účinný, perorálne aktívny, selektívny receptorový antagonista angiotenzínu-II (typ AT1).Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu-II sprostredkované

AT1 receptorom, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu-II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu-II (AT1) vedie k zvýšeniu hladiny renínu a angiotenzínu-II v plazme a k

zníženiu koncentrácie aldosterónu v plazme. Pri odporúčaných dávkach samotného irbesartanu nie sú významne ovplyvnené sérové hladiny draslíka. Irbesartan neinhibuje ACE registrácie(kinináza-II), enzým tvoriaci angiotenzín-II a degradujúci bradykinín na inaktívne metabolity.

Hypertenzia

Irbesartan znižuje tlak krvi s minimálnou zmenou srdcovej frekvencie. Zníž nie tlaku krvi je závislé

od dávky s tendenciou smerovať k plateau pri dávkach nad 300 mg raz denne. Dávky 150-300 mg raz

denne znižujú tlak krvi v sediacej alebo ležiacej polohe v najnižšom bode účinku (t.j. 24 hodín po

podaní) v priemere o 8-13/5-8 mm Hg (systolický/diastolický) viac ako placebo. Vrchol poklesu

krvného tlaku sa dosiahne do 3-6 hodín po užití a antihypertenzný účin k pretrváva aspoň 24 hodín.

Po 24 hodinách bola redukcia krvného tlaku pri odporúčaných

ťdávkachou60-70% maximálnej

diastolickej a systolickej odpovede. Najnižšia a priemerná

dp

veď po 24 hodinách pri dávke 150 mg

raz denne bola podobná, ako pri tej istej celkovej dávke p

danej v dvoch denných dávkach.

Evidentné zníženie krvného tlaku irbesartanom nas a

týždňov po zahájení liečby. Počas dlhodobej liečby

ntihypertenzívny účinok pretrváva. Po prerušení

liečby sa krvný tlak postupne vracia na pôvodne hodnoty. Rebound fenomén hypertenzie nebol

pozorovaný.

 

 

 

Tiazidové diuretiká majú pri liečbe irbesartanomplatnosaditívny účinok na zníženie krvného tlaku. U

pacientov nedostatočne kontrolovaných samotným irbesartanom vedie pridanie nízkej dávky

hydrochlorotiazidu (12,5 mg) raz de e k irbesartanu k ďalšej redukcii tlaku krvi v najnižšom bode

účinku o 7-10/3-6 mm Hg (systolický/diastolický) v porovnaní s placebom. Účinnosť irbesartanu nie

je ovplyvnená vekom alebočpohlavím.enouTak, ako pri iných liekoch ovplyvňujúcich renín- angiotenzínový systém, pacie ti iernej pleti s hypertenziou odpovedali na monoterapiu irbesartanom v menšej miere. Ak sa irbesartan podáva súčasne s nízkou dávkou hydrochlorotiazidu (napr. 12,5 mg

denne), antihypertenzívna dpoveď sa u pacientov čiernej pleti približuje účinku u belošských pacientov.

Irbesartan nemá klinicky významný účinok na koncentráciu kyseliny močovej v sére alebo na sekréciu

 

s

kyseliny močovejukonmočom.

Liek

 

Deti a dospievajúci

Zníž nie rvného tlaku s 0,5 mg/kg (nízkymi), 1,5 mg/kg (strednými) a 4,5 mg/kg (vysokými)

c ľovými titrovanými dávkami irbesartanu sa pozorovalo u 318 hypertenzívnych alebo rizikových

(diabetických, rodinná anamnéza hypertenzie) detí a mladistvých vo veku 6 až 16 rokov počas trojtýždňového obdobia. Na konci troch týždňov bolo priemerné zníženie z pôvodných hodnôt v primárnej účinnosti kolísavé, ustálený systolický krvný tlak (seated systolic blood pressure, SeSBP) bol 11,7 mmHg (nízka dávka), 9,3 mmHg (stredná dávka), 13,2 mmHg (vysoká dávka). Medzi týmito dávkami nie je zrejmý signifikantný rozdiel. Dosiahnutá priemerná zmena ustáleného diastolického krvného tlaku (SeDBP) bola nasledovná: 3,8 mmHg (nízka dávka), 3,2 mmHg (stredná dávka), 5,6 mmHg (vysoká dávka). Počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia boli pacienti randomizovaní buď na liečivo, alebo placebo, pacienti užívajúci placebo mali zvýšenie 2,4 a 2,0 mmHg u SeSBP a SeDBP v porovnaní s +0,1 a -0,3 mmHg zmenami u týchto všetkých dávok irbesartanu (pozri časť 4.2).

Hypertenzia a diabetes 2. typu s ochorením obličiek

Štúdia „Irbesartan Diabetic Nephropathy Trial (IDNT)" ukazuje, že irbesartan znižuje progresiu ochorenia obličiek u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou. IDNT bola dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia sledujúca morbiditu a mortalitu, ktorá porovnávala irbesartan, amlodipín a placebo. Štúdie sa zúčastnilo 1 715 hypertenzných pacientov s diabetom 2. typu, proteinúriou ≥ 900 mg/deň a hladinou kreatinínu v sére 1,0-3,0 mg/dl, u ktorých sa skúmali dlhodobé účinky (v priemere 2,6 roka) irbesartanu na progresiu ochorenia obličiek a celkovú mortalitu. Pacientom bol titrovaný irbesartan v dávke od 75 mg až po udržiavaciu dávku 300 mg, amlodipín od 2,5 mg do 10 mg alebo placebo podľa tolerancie. Pacientom zo všetkých liečených skupín boli typicky podané 2 až 4 antihypertenzíva (napr. diuretiká, betablokátory, alfablokátory), z

amlodipínovej skupine bola táto hodnota dosiahnutá u 76% a 78%. Irbesartan významne znížil

dôvodu dosiahnutia cieľových hodnôt krvného tlaku ≤ 135/85 mmHg alebo redukcie systolického tlaku o 10 mmHg, ak boli východiskové hodnoty > 160 mmHg. Cieľové hodnotyregistráciekrvného tlaku dosiahlo v placebo skupine šesťdesiat percent (60%) pacientov, zatiaľ čo v irbesartanovej a v

relatívne riziko výskytu primárneho kombinovaného koncového ukazovateľa, zdvojnásobenie hladiny

kreatinínu v sére, terminálne štádium ochorenia obličiek (ESRD) alebo celkovej mor ali y. P ibližne

33% pacientov v skupine liečenej irbesartanom dosiahlo primárny renálny komb novaný ukazovateľ v porovnaní s 39% a 41% pacientov v placebovej a amlodipínom liečenej skupine [20% redukcia

relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,024) a 23% redukcia relatívneho rizika v porovnaní s amlodipínom (p = 0,006)]. Ak boli jednotlivé komponenty primárneho koncového ukazovateľa

analyzované samostatne, nebol pozorovaný účinok na celkovú mortalitu, avšak na druhej strane bol

ťou Liečebný efekt bol posudzovaný v podskupináchplatnosrozdelených podľa pohlavia, rasy, veku, dĺžky trvania diabetu, východiskových hodnôt krvného tlaku, sér vého kreatinínu a miery exkrécie

pozorovaný pozitívny trend v znížení ESRD a významné zníženie zdvojnásobenia hladín kreatinínu v

sére.

albumínu. V ženskej a podskupine pacientov čiernej pleti, kt ré z celkovej populácie zúčastňujúcej sa

štúdie predstavovali 32% a 26%, renálny úžitok nebol zrejmý, hoci sa pri hodnotení intervalov spoľahlivosti nedal úplne vylúčiť. Čo sa týka sekundárneho koncového ukazovateľa, výskytu

fatálnych a nefatálnych kardiovaskulárnych ríhod, nebol v celej sledovanej populácii medzi troma

skupinami pozorovaný žiadny rozdiel. V irbesartanovej skupine bol však pozorovaný zvýšený výskyt

liečbe amlodipínom. V celkovejenoupopulácii sa znížil počet hospitalizácií z dôvodu srdcového zlyhania.

nefatálneho IM u žien a znížený výskyt nefatálneho IM u mužov oproti placebu. Zvýšený výskyt

nefatálneho IM a cievnej mozgovej príh dy bol pozorovaný u žien liečených irbesartanom oproti

Pre tieto zistenia u žien sa nenašlo žiad e primerané vysvetlenie.

Štúdia „Effects of Irbesartančon Microalbuminuria in Hypertensive Patients with type 2 Diabetes

a normálnou f ukonnkciou obličiek (hodnota kreatinínu v sére ≤ 1,5 mg/dl u mužov a < 1,1 mg/dl u žien). Štúdia skúmalasdlhodobé účinky (2 roky) irbesartanu na progresiu mikroalbuminúrie do klinickej

Mellitus (IRMA 2)" ukazuje, že irbesartan v dávke 300 mg odďaľuje progresiu mikroalbuminúrie do zjavnej proteinúrie. IRMA 2 bola placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená štúdia sledujúca

morbiditu, ktorej sa zúčastnilo 590 pacientov s diabetom 2. typu, mikroalbuminúriou (30-300 mg/deň)

(zjavnej) proteinúrie (miera exkrécie močového albumínu (UAER) > 300 mg/deň a zvýšenie v UAER Lieknajmenej o 30% od východiskovej hodnoty). Cieľová hodnota krvného tlaku bola ≤ 135/85 mmHg. Ďalš antihypertenzíva (s vylúčením ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II a kalc ových blokátorov dihydropyridínového typu) boli pridané podľa potreby na dosiahnutie cieľovej hodnoty krvného tlaku. Vo všetkých liečebných skupinách boli dosiahnuté podobné hodnoty krvného tlaku, v skupine liečenej irbesartanom s dávkou 300 mg dosiahlo sledovaný ukazovateľ klinickej proteinúrie menej jedincov (5,2%) ako v skupine s placebom (14,9%) alebo irbesartanom v dávke 150 mg (9,7%), čo predstavuje 70% zníženie relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,0004) v prípade vyššej dávky. Počas prvých troch mesiacov liečby nebolo pozorované sprievodné zlepšenie glomerulárnej filtrácie (GFR). Spomalenie progresie do klinickej proteinúrie bolo zjavné už v prvých troch mesiacoch a pokračovalo počas nasledujúcich 2 rokov. Regresia k normoalbuminúrii

(< 30 mg/deň) sa oveľa častejšie vyskytovala v skupine s irbesartanom 300 mg (34%), v porovnaní so skupinou s placebom (21%).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie,

akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické

placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiad ce registráciedalosti a závažné nežiaduce

vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pa ientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej l ečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových p íhod ako v skupine

udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skoupine placeba. ť

Po perorálnom užití sa irbesartan dobre absorbuje:platnosštúdie abs lútnej biologickej dostupnosti ukázali hodnoty približne 60-80%. Súčasný príjem potravy biologickú dostupnosť irbesartanu významne

neovplyvňuje. Väzba na bielkoviny plazmy je prib ižne 96% s nepatrnou väzbou na krvné elementy.

Distribučný objem je 53-93 litrov. Po perorálnom a ebo intravenóznom podaní irbesartanu značenom14C, 80-85% cirkulujúcej plazmatickej rádioaktivity možno pripočítať nezmenenému irbesartanu. Irbesartan sa metabolizuje v pečeni konjugáciou s kyselinou glukurónovou a oxidáciou. Hlavným cirkulujúcim metabolitom je irbesartan glukuronid (približne 6%). In vitro štúdie ukázali, že irbesartan je primárne oxidovaný e zým m CYP2C9 cytochrómu P450; izoenzým CYP3A4 má zanedbateľný efekt.

Farmakokinetika irbesarta ču je enouv dávkovom intervale 10 až 600 mg lineárna a úmerná dávke. Pozorovalo sa menšie ako proporcionálne zvýšenie perorálnej absorpcie v dávke nad 600 mg

157-176 a 3-3,5ukonml/min. Polčas terminálnej eliminácie irbesartanu je 11-15 hodín. Rovnovážny stav plazmatickejskoncentrácie sa dosiahne do 3 dní od začiatku dávkovania raz denne. Po opakovanom

(dvojnásobok maximálnej dporúčanej dávky); mechanizmus je neznámy. Maximum plazmatickej

koncentrácie sa dosiahne 1,5-2 hodiny po perorálnom podaní. Celkový telesný a renálny klírens je

dávkovaní raz denne sa pozoruje limitovaná plazmatická akumulácia irbesartanu (< 20%). V štúdii

Liekbola zistená u žien s hypertenziou o niečo vyššia plazmatická koncentrácia irbesartanu. V polčase a v akumulácii irbesartanu však rozdiel nebol. U žien nie je potrebná úprava dávkovania. Hodnoty AUC a

Cmax boli tiež o niečo vyššie u starších jedincov (≥65 rokov), v porovnaní s mladými subjektmi (18-40 rokov). Polčas terminálnej eliminácie sa však významne nezmenil. U starších pacientov nie je úprava dávky potrebná.

Irbesartan a jeho metabolity sú eliminované žlčou aj obličkami. Po perorálnom alebo i.v. podaní irbesartanu značeného 14C sa asi 20% rádioaktivity našlo v moči, zostatok v stolici. Menej ako 2% dávky sa vylúčili močom ako nezmenený irbesartan.

Deti a dospievajúci

Farmakokinetika irbesartanu sa hodnotila u 23 hypertenzívnych detí po podaní jednotlivej alebo viacnásobnej dennej dávky irbesartanu (2 mg/kg) až do maximálnej dennej dávky 150 mg počas štyroch týždňov. Z týchto 23 detí bolo 21 hodnotených na porovnávanie farmakokinetiky s dospelými

(dvanásť detí bolo viac ako 12 ročných, deväť detí bolo od 6 do 12 rokov). Výsledky poukazujú na to, že pomer Cmax, AUC a klírensu bol porovnateľný ako u dospelých pacientov užívajúcich 150 mg irbesartanu denne. Limitovaná akumulácia irbesartanu (18%) v plazme sa pozorovala po opakovaní jednej dennej dávky.

Poškodenie funkcie obličiek: u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo u pacientov podstupujúcich hemodialýzu nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.

Irbesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou nie sú farmakokinetické

parametre irbesartanu významne zmenené.

tubulov, zvýšenú plazmatickú koncentráciu urey a kreatinínu), ktoré sú p avdepodobneregistráciesekundárne spôsobené hypotenzným účinkom lieku vedúcim k zníženiu renálnejouperfúzie. Irbesartan indukuje

Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nebola dokázaná abnormálna systémová alebo orgánová toxicita v klinicky relevantných dávkach. V predklinických štúdiách bezpečnosti vysoké dávky irbesartanu (≥250 mg/kg/deň u po kanov a

≥100 mg/kg/deň u makakov) spôsobili pokles parametrov červenej krvnej zložky (erytrocyty,

hemoglobín, hematokrit). Veľmi vysoké dávky (≥500 mg/kg/deň) spôsobujú u potkanov a makakov

degeneratívne zmeny v obličkách (ako napríklad intersticiálnu nefritídu, dilatáciu tubulov, bazofíliu

hyperpláziu/hypertrofiu juxtaglomerulárnych buniek (u potkanov ≥90 mg/kg/deň, u makakov ≥10mg/kg/deň). Všetky tieto zmeny boli považované za výsledokťfarmakologických účinkov irbesartanu. Terapeutické dávky irbesartanu u ľudí nespôsobujú relevantnú hyperpláziu/hypertrofiu renálnych juxtaglomerulárnych buniek.

Aj napriek tomu, že v štúdiách na samcoch a samiciachplatnospotkanov irbesartan pri perorálnych dávkach spôsoboval parentálnu toxicitu (od 50 do 650 mg/kg/deň), vrátane úmrtnosti pri najvyššej dávke, fertilita a reprodukčná funkcia neboli ovplyvnené. Neboli pozorované žiadne významné vplyvy na počet žltých teliesok, implantáty alebo živé plody. Irbesartan neovplyvnil prežitie, vývoj alebo

Nie sú dôkazy o mutagenite, klastogenite alebo karci oge ite.

reprodukciu potomstva. Štúdie naenouzvieratách ukazujú, že rádioaktívne označený irbesartan je zistený u plodov potkanov a králikov. Irb sartan sa vylučuje do materského mlieka potkanov.

Štúdie na zvieratách s irbesartanomč ukázali prechodný toxický účinok (zvýšená kavitácia obličkovej panvičky, hydroureter alebo subkutánny edém) u plodov potkanov, ktoré sa zistili po narodení. U

6.

 

s

ukon

 

 

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

Liek

 

 

králikov boli abortus alebo skorá rezorpcia plodu pozorované pri dávkach spôsobujúcich signifikantnú toxicitu u matky, vrátane mortality. U potkanov a králikov nebol pozorovaný žiadny teratogénny

účinok.

Jadro tablety:

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Hypromelóza

Magnéziumstearát.

Filmotvorný povlak:

Hypromelóza

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 400
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatuľa obsahujúca 28, 56, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet v PVC/PVDC-hl níkovom/PVDC blistri.

registrácie

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovanýťouv súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pharmathen S.A.

 

enou

platnos

6, Dervenakion str.,

 

153 51 Pallini

 

 

 

Attiki, Grécko

 

 

 

Tel.: +30 210 66 65 067

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

EU/1/12/765/001

 

 

 

EU/1/12/765/002

 

 

 

EU/1/12/765/007

 

 

 

 

 

ukon

 

 

EU/1/12/765/010

 

 

 

Liek

s

 

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13. apríla 2012

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry) http://www.ema.europa.eu/

Pomocná látka so známym účinkom:
40 mg monohydrátu laktózy v jednej filmom obalenej tablete.
1. NÁZOV LIEKU
Sabervel 150 mg filmom obalené tablety.
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 150 mg irbesartanu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

 

registrácie

3.

LIEKOVÁ FORMA

 

Filmom obalené tablety.

 

Biele, konkávne, okrúhle, 9 mm dlhé filmom obalené tablety.

 

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

 

4.1

Terapeutické indikácie

 

ou

 

 

 

 

 

ť

 

platnos

 

Sabervel je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie u d

pelých.

Tiež je indikovaný na liečbu ochorenia obličiek u dospelých pacientov s hypertenziou a diabetes mellitus 2. typu ako súčasť antihypertenzívneho liekového režimu (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

ľudí nad 75 rokov.

enou

Dávkovanie

 

Zvyčajná odporúčaná počiatočná a udržiavacia dávka je 150 mg raz denne, užitá s jedlom alebo bez jedla. Sabervel v dávke 150 mg raz de e poskytuje lepšiu 24 hodinovú kontrolu krvného tlaku ako 75 mg. O začatí liečby so 75 mgčmožno uvažovať najmä u hemodialyzovaných pacientov a u starších

U pacientov nedostatoč e ko trolovaných dávkou 150 mg raz denne je možné dávku Sabervelu zvýšiť na 300 mg alebo pridať iné antihypertenzívum (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Preukázalo sa, že pridanie diuretika, a o napríklad hydrochlorotiazidu k Sabervelu má aditívny účinok (pozri časť 4.5). U pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu sa má začať dávkou 150 mg irbesartanu raz denne a

postupne a má zvyšovať na 300 mg raz denne, čo predstavuje uprednostňovanú udržiavaciu dávku pri

 

ukon

liečbe ochorení obličiek.

 

s

Renálny úžitok Sabervelu u pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu bol preukázaný v štúdiách, v

Liek

 

ktorých sa irbesartan používal súčasne s inými antihypertenzívami, ak bol potrebný na dosiahnutie

c ľových hodnôt krvného tlaku (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie obličiek: nie je potrebné upravovať dávkovanie u pacientov s porušenou funkciou obličiek. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu (pozri časť 4.4) sa má zvážiť nižšia úvodná dávka

(75 mg).

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebné upravovať dávkovanie. Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

Hyperkaliémia: ako pri terapii inými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, počas liečby so Sabervelom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, obzvlášť pri renálnom poškodení, vrátane zjavnej proteinúrie spôsobenej diabetickým ochorením obličiek a/alebo pri srdcovom zlyhaní. U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).
14
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časťregistrácie6.1). Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Súbežné používanie Sabervel s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacien ov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri ča ti 4.5 a 5.1).
Deplécia intravaskulárneho objemu: symptomatická hypotenzia, obzvlášťou po prvej dávke, sa môže vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej di retickej liečbe, reštrikcii
solí v rámci diétnej liečby, pri hnačke alebo zvracaní. Tieto stavyťsa majú korigovať pred podaním
Sabervelu.platnos
Renovaskulárna hypertenzia: zvýšené riziko ťažkej hyp te zie a renálnej insuficiencie hrozí u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo s e ózou artérie jedinej funkčnej obličky, ak sú liečení liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín- dosterónový systém. Hoci horeuvedené tvrdenie nie je dokumentované v súvislosti so Sabervelom, odobný účinok sa pri receptorových antagonistoch angiotenzínu-II dá predpokladať.
Poškodenie funkcie obličiek a transplantáciaenouobličiek: ak sa Sabervel používa u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, odp rúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Nie sú skúsenosti s podáva ím Sabervelu u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.
Hypertenzní pacienti s diabetomč2. typu a ochorením obličiek: účinky irbesartanu na výskyt renálnych a kardiovaskulárnychukonpríhod eboli rovnaké u všetkých podskupín podrobených analýze, ktorá sa uskutočnila v rámci štúdie u pacientov s pokročilým ochorením obličiek. Obzvlášť sa účinky javili ako menej priaznivé u žien a u jedincov inej ako bielej rasy (pozri časť 5.1).
Duálna inhibícias systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo a, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo Liekaliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov r c ptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Starší pacienti: u pacientov starších ako 75 rokov je možné uvažovať o úvodnej dávke 75 mg, zvyčajne však nie je potrebné dávkovanie u starších ľudí upravovať.
Deti a dospievajúci: bezpečnosť a účinnosť Sabervelu detí vo veku od 0 do 18 rokov nebola skúmaná. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 4.8, 5.1 a 5.2 ale nie je možné urobiť žiadne odporúčania pri dávkovaní.
Spôsob podania
Na perorálne použitie.

Lítium: neodporúča sa kombinácia lítia so Sabervelom (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia: tak, ako pri podávaní iných vazodilatancií, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, je potrebná zvláštna opatrnosť.

Primárny aldosteronizmus: pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne neodpovedajú na antihypertenzívne lieky pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa neodporúča používať Sabervel.

Všeobecne: u pacientov, ktorých cievny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým od aktivity

populácii (pozri časť 5.1).

registrácie

renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), liečba inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu alebo receptorovými antagonistami angiotenzínu-II, ktoré pôsobia na tento systém, bola spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym renálnym zlyhaním. Tak, ako pri iných antihypertenzívach, prudký pokles krvného tlaku u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickým kardiovaskulárnym ochorením, môže v e ť k infarktu myokardu alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.

Tak, ako to bolo pozorované pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín, irbesartan a iné antagonisty angiotenzínu sú zrejme menej účinní pri znížení krvného tlaku u ľudí čiernej pleti než u

príslušníkov iných rás, pravdepodobne kvôli vyššej prevalencii nízko-renínovej hypertenzie v tejto

Pokiaľ nie je pokračovanie liečby AIIRA nevyhnutné, u pacientokťouplánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie

Gravidita: Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRAs) sa nemajú začať podávať počas gravidity.

tento liek.

platnos

počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba AIIRAs sa má kamžite ukončiť a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).

Laktóza: tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavým dedičným ochorením galaktózovej

intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať

 

enou

č

4.5 Liekové a iné interakcie

 

ukon

 

Deti a dospievajúci: irbesartan bol skúmaný v detskej populácii vo veku 6 až 16 rokov, ale súčasné údaje sú nedostatočné, aby dokázali rozšírenie použitia u detí, kým budú dostupné ďalšie údaje (pozri časti 4.8, 5.1 a 5.2).

Diuretiká a iné antihypertenzíva: iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzné účinky irbesartanu; avšak irbesartan bol bezpečne podávaný s inými antihypertenzívami, akými sú betablokátory, dlhodobo pôsobiace blokátory kalciových kanálov a tiazidové diuretiká. Predchádzajúca liečba

vysokými dávkami diuretík môže viesť k objemovej deplécii a riziko hypotenzie sa zvyšuje v prípade

Liekúvodnej terapie Sabervelom.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Náhrady draslíka a draslík šetriace diuretiká: na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík, náhrad draslíka, substitúcia solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hladiny sérového draslíka, a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Gravidita:
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Lítium: pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo zaznamenané reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicity. Podobné účinky s irbesartanom boli doteraz veľmi zriedkavo zaznamenané. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia nevyhnutná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladiny lítia v sére.

Nesteroidové protizápalové lieky: ak sa antagonisty angiotenzínu-II zároveň podávajú s nesteroidovými protizápalovými liekmi (napr. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová

(> 3 g/deň) a neselektívne NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Ako u ACE inhibítorov, sprievodné podávanie antagonistov angiotenzínu-II a NSAIDs môže viesť k zvýšeniu rizika zhoršenia renálnych funkcií, zahrňujúcich možné akútne renálne zlyhanie a zvýšenie sérového

draslíka najmä u pacientov so slabou pre-existujúcou renálnou funkciou. Kombinácia sa musí podávať opatrne najmä v pokročilom veku. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaníregistráciea potom, po zaháj ní sprievodnej terapie, sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie renálnych funkcií.

Ďalšie informácie o interakciách irbesartanu: v klinických štúdiách nie je ovplyvnená fa makokinetika irbesartanu hydrochlorotiazidom. Irbesartan je prevažne metabolizovaný CYP2C9 a v menšom rozsahu glukuronidáciou. Neboli pozorované signifikantné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie, keď sa irbesartan podával s warfarínom metabolizovaným CYP2C9. Úč nky induktorov

CYP2C9, ako je rifampicín, na farmakokinetiku irbesartanu neboli vyhodnotené. Farmakokinetika digoxínu nebola súčasným podaním irbesartanu zmenená.

Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého

ťou Použitie AIIRAs sa neodporúča počas prvéhoplatnostrimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRAs je v druhom a treťom trimestri gravidity kontraindikova é (p zri časti 4.3 a 4.4).

trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak ma é zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Kým nie sú

známe kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika Inhibítorov Receptora Angiotenzínu II

(AIIRAs), podobné riziká môžu existovať pre celú skupinu liekov. Pokiaľ je liečba AIIRA

nevyhnutná, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu

liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí,

liečba AIIRAs sa má okamžite uko čiť a ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu.

 

č

Je známe, že expozícia AIIRA li be indukuje počas druhého a tretieho trimestra gravidity humánnu

ukon

fetotoxicitu (znížená re

ál a funkcia,enouoligohydramnión, retardácia lebečnej osifikácie) a neonatálnu

toxicitu (renálne zlyha

ie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Odporúča sa sonografic

á kontrola renálnej funkcie a lebky, ak sa AIIRAs podávajú od druhého

trimestra gravidity.

 

Dojčatá matiek žívajúcich AIIRAs sa majú dôsledne monitorovať na hypotenziu (pozri časť 4.3 a

4.4).

s

 

LiekLaktácia:

Pretože nie sú dostupné informácie týkajúce sa použitia Sabervelu počas dojčenia, Sabervel sa neodporúča používať a vhodnejšie je zvoliť alternatívnu liečbu s lepšie dokázaným bezpečnostným profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Nie je známe, či sa irbesartan alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u potkanov preukázali vylučovanie irbesartanu alebo jeho metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3).

Fertilita

Irbesartan nemal vplyv na fertilitu liečených potkanov a ich potomkov až do dávky navodzujúcej prvé príznaky parentálnej toxicity (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch irbesartanu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vzhľadom na jeho farmakodynamické vlastnosti je nepravdepodobné, že by ju mohol ovplyvniť. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov treba vziať do úvahy, že počas liečby sa môžu vyskytnúť závraty a únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V placebo-kontrolovaných štúdiách s hypertenziou nebol rozdiel v celkovom výskyte nežiaducich

účinkov medzi skupinami na irbesartane (56,2%) a placebe (56,5%). Ukončenie terapie vzhľadom na nejaký klinický alebo laboratórny nežiaduci účinok malo nižší výskyt u pacientov liečených irbesartanom (3,3%) ako placebom liečených pacientov (4,5%). Výskyt nežiaducich účinkov nesúvisel s dávkou (v rozmedzí odporučenej dávky), pohlavím, vekom, rasou alebo dĺžkou liečby.

U diabetických pacientov s mikroalbuminúriou a normálnou renálnou funkciou sa or os a ický závrat alebo ortostatická hypotenzia vyskytli u 0,5% pacientov (t.j. menej často) ale prevyšujúc placebo.

Nasledujúca tabuľka prezentuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v placebo-kontrolovaných štúdiách, v ktorých 1 965 hypertenzných pacientov používalo irbesartan. Údaje označené hviezdičkou

(*) sa vzťahujú na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli navyše u > 2% diabetických hypertenzných

pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou a ktoréregistrácieprevyšovali placebo.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených nižšie je defin vaná použitím nasledovných

konvencií: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100);

 

 

 

 

ou

zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000)ť. V rámci jednotlivých skupín

frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

 

 

 

platnos

 

Tiež sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené z postmarketi g vých skúseností. Nežiaduce reakcie sú

získané zo spontánnych hlásení.

 

 

Poruchy imunitného systému:

 

 

Neznáme:

 

hypersenzitívne reakcie ako sú angioedém, vyrážka, urtikária

Poruchy metabolizmu a výživy:

 

 

Neznáme:

 

hyperkaliémia

 

 

 

 

č

 

 

Poruchy nervového systému:

 

 

Časté:

 

závrat, ortostatickýenouzávrat*

 

Neznáme:

 

ukon

 

 

 

vertigo, bolesť hlavy

 

 

Poruchy ucha a labyrintu:

 

 

Neznáme:

s

tinnitus

 

 

 

 

 

 

Poruchy rdca a srdcovej činnosti:

 

 

Liek

 

tachykardia

 

 

Menej časté:

 

 

Poruchy ciev:

 

 

 

Časté:

 

ortostatická hypotenzia*

 

Menej časté:

sčervenanie pokožky

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

 

Menej časté:

kašeľ

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

 

 

Časté:

 

nauzea/vracanie

 

 

Menej časté:

hnačka, dyspepsia/pyróza

 

Neznáme:

 

porucha chuti

 

 

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest:

 

 

 

Menej časté:

žltačka

 

 

 

Neznáme:

hepatitída, abnormálna funkcia pečene

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

 

 

 

Neznáme:

leukocytoklastická vaskulitída

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

 

 

Časté:

muskuloskeletálna bolesť*

 

 

Neznáme:

artralgia, myalgia (v niektorých prípadoch spájaná so zvýšenými plazmatickými

 

hladinami kreatínkinázy), svalové kŕče

 

Poruchy obličiek a močových ciest:

 

 

 

Neznáme:

porušená funkcia obličiek zahŕňajúca prípady obličkového zlyhania

 

u rizikových pacientov (pozri časť 4.4)

registrácie

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

 

Menej časté:

sexuálna dysfunkcia

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

 

Časté:

únava

 

 

Menej časté:

bolesť na hrudníku

 

Laboratórne a_funkčné vyšetrenia:

 

 

 

Veľmi časté:

Hyperkaliémia* sa vyskytla častejšie u diabetickýchťou pacientov liečených

 

irbesartanom než placebom. U diabetických pacientov s hypertenziou s

 

mikroalbuminúriou a normálnou re áln u funkciou sa hyperkaliémia

 

(≥ 5,5 mEq/l) vyskytla u 29,4% pacie

tov v skupine na irbesartane v dávke 300

 

mg a u 22% pacientov v skupine na placebe. U diabetických pacientov s

 

hypertenziou s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou sa

 

hyperkaliémia (≥5,5 mEq/l) vyskytla u 46,3% pacientov v skupine na

Časté:

irbesartane a 26,3% pacientovplatnosv skupine na placebe.

významné zvýšenia plazmatickej kreatínkinázy boli často pozorované u

 

jedincov lieče

ých irbesartanom (1,7%). Žiadne z týchto zvýšení nebolo

 

spojené s id

tifikovateľnými klinickými muskuloskeletálnymi udalosťami. U

 

1,7% hyp rt nzných pacientov s pokročilým diabetickým ochorením obličiek

 

lieče ýchenouirbesartanom sa vyskytol pokles hemoglobínu*, ktorý nebol klinicky

 

č

 

 

 

 

výz am ý.

 

 

 

Deti a dospievajúci:ukon

V randomizovanom skúšaní 318 hypertenzívnych detí a mladistvých vo veku od 6 do 16 rokov sa vyskytli na ledujúce nežiaduce reakcie v 3 týždňovej dvojito zaslepenej fáze: bolesť hlavy (7,9%),

hypotenzia (2,2%), závrat (1,9%), kašeľ (0,9%). V 26 týždňovom otvorenom období tohto skúšania sa

 

s

najčastejšie vyskytli laboratórne abnormality ako zvýšenie kreatinínu (6,5%) a zvýšenie hodnôt CK o

2% u d ts ých príjemcov.

4.9 Predávkovanie

Liek

 

Skúsenosti u dospelých osôb vystavených dávkam až do 900 mg/deň počas 8 týždňov, neodhalili

žiadnu toxicitu. Ako najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania sa predpokladajú hypotenzia a

tachykardia a môže sa vyskytnúť aj bradykardia. O liečbe predávkovania Sabervelom nie sú dostupné špecifické informácie. Pacient musí byť pozorne sledovaný, liečba musí byť symptomatická a podporná. Navrhované opatrenia zahŕňajú indukciu emézy a/alebo gastrickú laváž. Pri predávkovaní môže byť prospešné podanie aktívneho uhlia. Irbesartan nie je možné odstrániť hemodialýzou.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Klinická účinnosť:
Irbesartan pre svoj účinok nevyžaduje metabolickú aktiváciu.

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty Angiotenzínu-II, samotné.

ATC kód C09C A04.

Mechanizmus účinku: Irbesartan je účinný, perorálne aktívny, selektívny receptorový antagonista angiotenzínu-II (typ AT1).Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu-II sprostredkované

AT1 receptorom, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu-II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu-II (AT1) vedie k zvýšeniu hladiny renínu a angiotenzínu-II v plazme a k

zníženiu koncentrácie aldosterónu v plazme. Pri odporúčaných dávkach samotného irbesartanu nie sú významne ovplyvnené sérové hladiny draslíka. Irbesartan neinhibuje ACE registrácie(kinináza-II), enzým tvoriaci angiotenzín-II a degradujúci bradykinín na inaktívne metabolity.

Hypertenzia

Irbesartan znižuje tlak krvi s minimálnou zmenou srdcovej frekvencie. Zníž nie tlaku krvi je závislé

od dávky s tendenciou smerovať k plateau pri dávkach nad 300 mg raz denne. Dávky 150-300 mg raz

denne znižujú tlak krvi v sediacej alebo ležiacej polohe v najnižšom bode účinku (t.j. 24 hodín po

podaní) v priemere o 8-13/5-8 mm Hg (systolický/diastolický) viac ako placebo. Vrchol poklesu

krvného tlaku sa dosiahne do 3-6 hodín po užití a antihypertenzný účin k pretrváva aspoň 24 hodín.

Po 24 hodinách bola redukcia krvného tlaku pri odporúčaných

ťdávkachou60-70% maximálnej

diastolickej a systolickej odpovede. Najnižšia a priemerná

dp

veď po 24 hodinách pri dávke 150 mg

raz denne bola podobná, ako pri tej istej celkovej dávke p

danej v dvoch denných dávkach.

Evidentné zníženie krvného tlaku irbesartanom nas a

týždňov po zahájení liečby. Počas dlhodobej liečby

ntihypertenzívny účinok pretrváva. Po prerušení

liečby sa krvný tlak postupne vracia na pôvodne hodnoty. Rebound fenomén hypertenzie nebol

pozorovaný.

 

 

 

Tiazidové diuretiká majú pri liečbe irbesartanomplatnosaditívny účinok na zníženie krvného tlaku. U

pacientov nedostatočne kontrolovaných samotným irbesartanom vedie pridanie nízkej dávky

hydrochlorotiazidu (12,5 mg) raz de e k irbesartanu k ďalšej redukcii tlaku krvi v najnižšom bode

účinku o 7-10/3-6 mm Hg (systolický/diastolický) v porovnaní s placebom. Účinnosť irbesartanu nie

je ovplyvnená vekom alebočpohlavím.enouTak, ako pri iných liekoch ovplyvňujúcich renín- angiotenzínový systém, pacie ti iernej pleti s hypertenziou odpovedali na monoterapiu irbesartanom v menšej miere. Ak sa irbesartan podáva súčasne s nízkou dávkou hydrochlorotiazidu (napr. 12,5 mg

denne), antihypertenzívna dpoveď sa u pacientov čiernej pleti približuje účinku u belošských pacientov.

Irbesartan nemá klinicky významný účinok na koncentráciu kyseliny močovej v sére alebo na sekréciu

 

s

kyseliny močovejukonmočom.

Liek

 

Deti a dospievajúci

Zníž nie rvného tlaku s 0,5 mg/kg (nízkymi), 1,5 mg/kg (strednými) a 4,5 mg/kg (vysokými)

c ľovými titrovanými dávkami irbesartanu sa pozorovalo u 318 hypertenzívnych alebo rizikových (diabetických, rodinná anamnéza hypertenzie) detí a mladistvých vo veku 6 až 16 rokov počas trojtýždňového obdobia. Na konci troch týždňov bolo priemerné zníženie z pôvodných hodnôt v primárnej účinnosti kolísavé, ustálený systolický krvný tlak (seated systolic blood pressure, SeSBP) bol 11,7 mmHg (nízka dávka), 9,3 mmHg (stredná dávka), 13,2 mmHg (vysoká dávka). Medzi týmito dávkami nie je zrejmý signifikantný rozdiel. Dosiahnutá priemerná zmena ustáleného diastolického krvného tlaku (SeDBP) bola nasledovná: 3,8 mmHg (nízka dávka), 3,2 mmHg (stredná dávka), 5,6 mmHg (vysoká dávka). Počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia boli pacienti randomizovaní buď na liečivo, alebo placebo, pacienti užívajúci placebo mali zvýšenie 2,4 a 2,0 mmHg u SeSBP a

SeDBP v porovnaní s +0,1 a -0,3 mmHg zmenami u týchto všetkých dávok irbesartanu (pozri

časť 4.2).

Hypertenzia a diabetes 2. typu s ochorením obličiek

Štúdia „Irbesartan Diabetic Nephropathy Trial (IDNT)" ukazuje, že irbesartan znižuje progresiu ochorenia obličiek u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou. IDNT bola dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia sledujúca morbiditu a mortalitu, ktorá porovnávala irbesartan, amlodipín a placebo. Štúdie sa zúčastnilo 1 715 hypertenzných pacientov s diabetom 2. typu, proteinúriou ≥ 900 mg/deň a hladinou kreatinínu v sére 1,0-3,0 mg/dl, u ktorých sa skúmali dlhodobé účinky (v priemere 2,6 roka) irbesartanu na progresiu ochorenia obličiek a celkovú mortalitu. Pacientom bol titrovaný irbesartan v dávke od 75 mg až po udržiavaciu dávku 300 mg, amlodipín od 2,5 mg do 10 mg alebo placebo podľa tolerancie. Pacientom zo všetkých liečených skupín boli typicky podané 2 až 4 antihypertenzíva (napr. diuretiká, betablokátory, alfablokátory), z

amlodipínovej skupine bola táto hodnota dosiahnutá u 76% a 78%. Irbesartan významne znížil

dôvodu dosiahnutia cieľových hodnôt krvného tlaku ≤ 135/85 mmHg alebo redukcie systolického tlaku o 10 mmHg, ak boli východiskové hodnoty > 160 mmHg. Cieľové hodnotyregistráciekrvného tlaku dosiahlo v placebo skupine šesťdesiat percent (60%) pacientov, zatiaľ čo v irbesartanovej a v

relatívne riziko výskytu primárneho kombinovaného koncového ukazovateľa, zdvojnásobenie hladiny

kreatinínu v sére, terminálne štádium ochorenia obličiek (ESRD) alebo celkovej mor ali y. P ibližne

33% pacientov v skupine liečenej irbesartanom dosiahlo primárny renálny komb novaný ukazovateľ v porovnaní s 39% a 41% pacientov v placebovej a amlodipínom liečenej skupine [20% redukcia

relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,024) a 23% redukcia relatívneho rizika v porovnaní s amlodipínom (p = 0,006)]. Ak boli jednotlivé komponenty primárneho koncového ukazovateľa

analyzované samostatne, nebol pozorovaný účinok na celkovú mortalitu, avšak na druhej strane bol

ťou Liečebný efekt bol posudzovaný v podskupináchplatnosrozdelených podľa pohlavia, rasy, veku, dĺžky trvania diabetu, východiskových hodnôt krvného tlaku, sér vého kreatinínu a miery exkrécie

pozorovaný pozitívny trend v znížení ESRD a významné zníženie zdvojnásobenia hladín kreatinínu v

sére.

albumínu. V ženskej a podskupine pacientov čiernej pleti, kt ré z celkovej populácie zúčastňujúcej sa

štúdie predstavovali 32% a 26%, renálny úžitok nebol zrejmý, hoci sa pri hodnotení intervalov spoľahlivosti nedal úplne vylúčiť. Čo sa týka sekundárneho koncového ukazovateľa, výskytu

fatálnych a nefatálnych kardiovaskulárnych ríhod, nebol v celej sledovanej populácii medzi troma

skupinami pozorovaný žiadny rozdiel. V irbesartanovej skupine bol však pozorovaný zvýšený výskyt

liečbe amlodipínom. V celkovejenoupopulácii sa znížil počet hospitalizácií z dôvodu srdcového zlyhania.

nefatálneho IM u žien a znížený výskyt nefatálneho IM u mužov oproti placebu. Zvýšený výskyt

nefatálneho IM a cievnej mozgovej príh dy bol pozorovaný u žien liečených irbesartanom oproti

Pre tieto zistenia u žien sa nenašlo žiad e primerané vysvetlenie.

Štúdia „Effects of Irbesartančon Microalbuminuria in Hypertensive Patients with type 2 Diabetes

a normálnou f ukonnkciou obličiek (hodnota kreatinínu v sére ≤ 1,5 mg/dl u mužov a < 1,1 mg/dl u žien). Štúdia skúmalasdlhodobé účinky (2 roky) irbesartanu na progresiu mikroalbuminúrie do klinickej

Mellitus (IRMA 2)" ukazuje, že irbesartan v dávke 300 mg odďaľuje progresiu mikroalbuminúrie do zjavnej proteinúrie. IRMA 2 bola placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená štúdia sledujúca

morbiditu, ktorej sa zúčastnilo 590 pacientov s diabetom 2. typu, mikroalbuminúriou (30-300 mg/deň)

(zjavnej) proteinúrie (miera exkrécie močového albumínu (UAER) > 300 mg/deň a zvýšenie v UAER Lieknajmenej o 30% od východiskovej hodnoty). Cieľová hodnota krvného tlaku bola ≤ 135/85 mmHg. Ďalš antihypertenzíva (s vylúčením ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II a kalc ových blokátorov dihydropyridínového typu) boli pridané podľa potreby na dosiahnutie cieľovej hodnoty krvného tlaku. Vo všetkých liečebných skupinách boli dosiahnuté podobné hodnoty krvného tlaku, v skupine liečenej irbesartanom s dávkou 300 mg dosiahlo sledovaný ukazovateľ klinickej proteinúrie menej jedincov (5,2%) ako v skupine s placebom (14,9%) alebo irbesartanom v dávke 150 mg (9,7%), čo predstavuje 70% zníženie relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,0004) v prípade vyššej dávky. Počas prvých troch mesiacov liečby nebolo pozorované sprievodné zlepšenie glomerulárnej filtrácie (GFR). Spomalenie progresie do klinickej proteinúrie bolo zjavné už v prvých troch mesiacoch a pokračovalo počas nasledujúcich 2 rokov. Regresia k normoalbuminúrii

(< 30 mg/deň) sa oveľa častejšie vyskytovala v skupine s irbesartanom 300 mg (34%), v porovnaní so skupinou s placebom (21%).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie,

akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické

placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiad ce registráciedalosti a závažné nežiaduce

vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pa ientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej l ečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových p íhod ako v skupine

udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skoupine placeba. ť

Po perorálnom užití sa irbesartan dobre absorbuje:platnosštúdie abs lútnej biologickej dostupnosti ukázali hodnoty približne 60-80%. Súčasný príjem potravy biologickú dostupnosť irbesartanu významne

neovplyvňuje. Väzba na bielkoviny plazmy je prib ižne 96% s nepatrnou väzbou na krvné elementy. Distribučný objem je 53-93 litrov. Po perorálnom a ebo intravenóznom podaní irbesartanu značenom14C, 80-85% cirkulujúcej plazmatickej rádioaktivity možno pripočítať nezmenenému irbesartanu. Irbesartan sa metabolizuje v pečeni konjugáciou s kyselinou glukurónovou a oxidáciou.

Farmakokinetika irbesarta ču je enouv dávkovom intervale 10 až 600 mg lineárna a úmerná dávke. Pozorovalo sa menšie ako proporcionálne zvýšenie perorálnej absorpcie v dávke nad 600 mg

Hlavným cirkulujúcim metabolitom je irbesartan glukuronid (približne 6%). In vitro štúdie ukázali, že irbesartan je primárne oxidovaný e zým m CYP2C9 cytochrómu P450; izoenzým CYP3A4 má zanedbateľný efekt.

157-176 a 3-3,5ukonml/min. Polčas terminálnej eliminácie irbesartanu je 11-15 hodín. Rovnovážny stav plazmatickejskoncentrácie sa dosiahne do 3 dní od začiatku dávkovania raz denne. Po opakovanom

(dvojnásobok maximálnej dporúčanej dávky); mechanizmus je neznámy. Maximum plazmatickej

koncentrácie sa dosiahne 1,5-2 hodiny po perorálnom podaní. Celkový telesný a renálny klírens je

dávkovaní raz denne sa pozoruje limitovaná plazmatická akumulácia irbesartanu (< 20%). V štúdii

Liekbola zistená u žien s hypertenziou o niečo vyššia plazmatická koncentrácia irbesartanu. V polčase a v akumulácii irbesartanu však rozdiel nebol. U žien nie je potrebná úprava dávkovania. Hodnoty AUC a

Cmax boli tiež o niečo vyššie u starších jedincov (≥65 rokov), v porovnaní s mladými subjektmi

(18-40 rokov). Polčas terminálnej eliminácie sa však významne nezmenil. U starších pacientov nie je úprava dávky potrebná.

Irbesartan a jeho metabolity sú eliminované žlčou aj obličkami. Po perorálnom alebo i.v. podaní irbesartanu značeného 14C sa asi 20% rádioaktivity našlo v moči, zostatok v stolici. Menej ako 2% dávky sa vylúčili močom ako nezmenený irbesartan.

Deti a dospievajúci

Farmakokinetika irbesartanu sa hodnotila u 23 hypertenzívnych detí po podaní jednotlivej alebo viacnásobnej dennej dávky irbesartanu (2 mg/kg) až do maximálnej dennej dávky 150 mg počas štyroch týždňov. Z týchto 23 detí bolo 21 hodnotených na porovnávanie farmakokinetiky s dospelými

(dvanásť detí bolo viac ako 12 ročných, deväť detí bolo od 6 do 12 rokov). Výsledky poukazujú na to, že pomer Cmax, AUC a klírensu bol porovnateľný ako u dospelých pacientov užívajúcich 150 mg irbesartanu denne. Limitovaná akumulácia irbesartanu (18%) v plazme sa pozorovala po opakovaní jednej dennej dávky.

Poškodenie funkcie obličiek: u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo u pacientov podstupujúcich hemodialýzu nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.

Irbesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou nie sú farmakokinetické

parametre irbesartanu významne zmenené.

tubulov, zvýšenú plazmatickú koncentráciu urey a kreatinínu), ktoré sú p avdepodobneregistráciesekundárne spôsobené hypotenzným účinkom lieku vedúcim k zníženiu renálnejouperfúzie. Irbesartan indukuje

Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nebola dokázaná abnormálna systémová alebo orgánová toxicita v klinicky relevantných dávkach. V predklinických štúdiách bezpečnosti vysoké dávky irbesartanu (≥250 mg/kg/deň u po kanov a

≥100 mg/kg/deň u makakov) spôsobili pokles parametrov červenej krvnej zložky (erytrocyty,

hemoglobín, hematokrit). Veľmi vysoké dávky (≥500 mg/kg/deň) spôsobujú u potkanov a makakov

degeneratívne zmeny v obličkách (ako napríklad intersticiálnu nefritídu, dilatáciu tubulov, bazofíliu

hyperpláziu/hypertrofiu juxtaglomerulárnych buniek (u potkanov ≥90 mg/kg/deň, u makakov ≥10mg/kg/deň). Všetky tieto zmeny boli považované za výsledokťfarmakologických účinkov irbesartanu. Terapeutické dávky irbesartanu u ľudí nespôsobujú relevantnú hyperpláziu/hypertrofiu renálnych juxtaglomerulárnych buniek.

Aj napriek tomu, že v štúdiách na samcoch a samiciachplatnospotkanov irbesartan pri perorálnych dávkach spôsoboval parentálnu toxicitu (od 50 do 650 mg/kg/deň), vrátane úmrtnosti pri najvyššej dávke, fertilita a reprodukčná funkcia neboli ovplyvnené. Neboli pozorované žiadne významné vplyvy na počet žltých teliesok, implantáty alebo živé plody. Irbesartan neovplyvnil prežitie, vývoj alebo

Nie sú dôkazy o mutagenite, klastogenite alebo karci oge ite.

reprodukciu potomstva. Štúdie naenouzvieratách ukazujú, že rádioaktívne označený irbesartan je zistený u plodov potkanov a králikov. Irb sartan sa vylučuje do materského mlieka potkanov.

Štúdie na zvieratách s irbesartanomč ukázali prechodný toxický účinok (zvýšená kavitácia obličkovej panvičky, hydroureter alebo subkutánny edém) u plodov potkanov, ktoré sa zistili po narodení. U

6.

 

s

ukon

 

 

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

Liek

 

 

králikov boli abortus alebo skorá rezorpcia plodu pozorované pri dávkach spôsobujúcich signifikantnú toxicitu u matky, vrátane mortality. U potkanov a králikov nebol pozorovaný žiadny teratogénny

účinok.

Jadro tablety:

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Hypromelóza

Magnéziumstearát.

Filmotvorný povlak:

Hypromelóza

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 400
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatuľa obsahujúca 28, 56, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet v PVC/PVDC-hl níkovom/PVDC blistri.

registrácie

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovanýťouv súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pharmathen S.A.

 

enou

platnos

6, Dervenakion str.,

 

153 51 Pallini

 

 

 

Attiki, Grécko

 

 

 

Tel.: +30 210 66 65 067

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

EU/1/12/765/003

 

 

 

EU/1/12/765/004

 

 

 

EU/1/12/765/008

 

 

 

 

 

ukon

 

 

EU/1/12/765/011

 

 

 

Liek

s

 

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13. apríla 2012

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry) http://www.ema.europa.eu/

1. NÁZOV LIEKU
Sabervel 300 mg filmom obalené tablety.
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg irbesartanu.

Pomocná látka so známym účinkom:

80 mg monohydrátu laktózy v jednej filmom obalenej tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.

LIEKOVÁ FORMA

registrácie

Filmom obalené tablety.

Biele, konkávne, okrúhle, 11 mm dlhé filmom obalené tablety.

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

ťou

 

 

4.1 Terapeutické indikácie

Sabervel je indikovaný na liečbu esenciálnej hyperteplatnoszie u d spelých.

Tiež je indikovaný na liečbu ochorenia obličiek u dospelých pacientov s hypertenziou a diabetes mellitus 2. typu ako súčasť antihypertenzívneho iekového režimu (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Zvyčajná odporúčaná počiatočná a udržiavacia dávka je 150 mg raz denne, užitá s jedlom alebo bez

 

č

jedla. Sabervel v dávke 150 mg raz denne poskytuje lepšiu 24 hodinovú kontrolu krvného tlaku ako 75

mg. O začatí liečby so 75 mg možnoenouuvažovať najmä u hemodialyzovaných pacientov a u starších

ukon

ľudí nad 75 rokov.

 

U pacientov nedostat čne kontrolovaných dávkou 150 mg raz denne je možné dávku Sabervelu zvýšiť na 300 mg alebo pridať iné antihypertenzívum (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Preukázalo sa, že pridanie diuretika, ako napríklad hydrochlorotiazidu k Sabervelu má aditívny účinok (pozri časť 4.5).

U pacientovshypertenziou a diabetom 2. typu sa má začať dávkou 150 mg irbesartanu raz denne a postupne a má zvyšovať na 300 mg raz denne, čo predstavuje uprednostňovanú udržiavaciu dávku pri Liekliečbe ochorení obličiek.

R nálny úžitok Sabervelu u pacientov s hypertenziou a diabetom 2. typu bol preukázaný v štúdiách, v ktorých sa irbesartan používal súčasne s inými antihypertenzívami, ak bol potrebný na dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie obličiek: nie je potrebné upravovať dávkovanie u pacientov s porušenou funkciou obličiek. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu (pozri časť 4.4) sa má zvážiť nižšia úvodná dávka

(75 mg).

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebné upravovať dávkovanie. Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

Hyperkaliémia: ako pri terapii inými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, počas liečby so Sabervelom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, obzvlášť pri renálnom poškodení, vrátane zjavnej proteinúrie spôsobenej diabetickým ochorením obličiek a/alebo pri srdcovom zlyhaní. U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).
25
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časťregistrácie6.1). Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
Súbežné používanie Sabervel s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
Deplécia intravaskulárneho objemu: symptomatická hypotenzia, bzvlášťou po prvej dávke, sa môže
vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnejť diuretickej liečbe, reštrikcii solí v rámci diétnej liečby, pri hnačke alebo zvracaní.platnosTieto tavy a majú korigovať pred podaním
Sabervelu.
Renovaskulárna hypertenzia: zvýšené riziko ťažkej hypo e zie a renálnej insuficiencie hrozí u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie ebo stenózou artérie jedinej funkčnej obličky, ak sú liečení liekmi ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-a dosterónový systém. Hoci horeuvedené tvrdenie nie je dokumentované v súvislosti so Sabervelom, odobný účinok sa pri receptorových antagonistoch angiotenzínu-II dá predpokladať.enou
Poškodenie funkcie obličiek a tra spla tácia obličiek: ak sa Sabervel používa u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Nie sú skúsenosti s podávanímč Sabervelu u pacientov po nedávnej transplantácii obličky.
Hypertenzní pacientiukons diabetom 2. typu a ochorením obličiek: účinky irbesartanu na výskyt renálnych a kardiovaskulárnych príh d neboli rovnaké u všetkých podskupín podrobených analýze, ktorá sa uskutočnila v rámci štúdie u pacientov s pokročilým ochorením obličiek. Obzvlášť sa účinky javili ako menej priaznivé žien a u jedincov inej ako bielej rasy (pozri časť 5.1).
Duálna inhibícias systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
LiekPreu ázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo al sk r nu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Na perorálne použitie.
Starší pacienti: u pacientov starších ako 75 rokov je možné uvažovať o úvodnej dávke 75 mg, zvyčajne však nie je potrebné dávkovanie u starších ľudí upravovať.
Deti a dospievajúci: bezpečnosť a účinnosť Sabervelu detí vo veku od 0 do 18 rokov nebola skúmaná. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v častiach 4.8, 5.1 a 5.2 ale nie je možné urobiť žiadne odporúčania pri dávkovaní.
Spôsob podania

Lítium: neodporúča sa kombinácia lítia so Sabervelom (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia: tak, ako pri podávaní iných vazodilatancií, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou, je potrebná zvláštna opatrnosť.

Primárny aldosteronizmus: pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne neodpovedajú na antihypertenzívne lieky pôsobiace prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa neodporúča používať Sabervel.

Všeobecne: u pacientov, ktorých cievny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým od aktivity

renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca

alebo ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie), liečba inhibítormi angiotenzín

konvertujúceho enzýmu alebo receptorovými antagonistami angiotenzínu-II, ktoré pôsobia na tento

systém, bola spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akú nym

renálnym zlyhaním. Tak, ako pri iných antihypertenzívach, prudký pokles krvného tlaku u pacientov s

ischemickou kardiopatiou alebo ischemickým kardiovaskulárnym ochorením, môže v e ť k infarktu

myokardu alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.

Tak, ako to bolo pozorované pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiot nzín, irbesartan a iné

antagonisty angiotenzínu sú zrejme menej účinní pri znížení krvného tlaku registrácieu ľudí čiernej pleti než u príslušníkov iných rás, pravdepodobne kvôli vyššej prevalencii nízkoou-renínovej hypertenzie v tejto

populácii (pozri časť 5.1).

Gravidita: Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRAs) a nemajúť začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby AIIRA nevyhnutné, u pacient k plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný profil bezpečnosti na použitie

počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí, liečba AIIRAs sa má okamžite ukončiť a ak je vhodné, začať

alternatívnu liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).

 

Laktóza: tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavým dedičným ochorením galaktózovej

 

 

platnos

intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať

tento liek.

enou

 

časti 4.8, 5.1 a 5.2).

 

Deti a dospievajúci: irbesartan bol skúmaný v detskej populácii vo veku 6 až 16 rokov, ale súčasné údaje sú nedostatočné, aby čdokázali rozšírenie použitia u detí, kým budú dostupné ďalšie údaje (pozri

4.5 Liekové aukoniné interakcie

Diuretiká a iné antihypertenzíva: iné antihypertenzíva môžu zvýšiť hypotenzné účinky irbesartanu; avšak irbesartan bol bezpečne podávaný s inými antihypertenzívami, akými sú betablokátory, dlhodobo pô obiace blokátory kalciových kanálov a tiazidové diuretiká. Predchádzajúca liečba

Liekvyso ými dávkami diuretík môže viesť k objemovej deplécii a riziko hypotenzie sa zvyšuje v prípade úvodn j t rapie Sabervelom.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Náhrady draslíka a draslík šetriace diuretiká: na základe skúseností s užívaním iných liekov ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém, súčasné podávanie draslík šetriacich diuretík, náhrad draslíka, substitúcia solí obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hladiny sérového draslíka, a preto sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Lítium: pri súčasnom podávaní lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo zaznamenané reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicity. Podobné účinky s irbesartanom boli doteraz veľmi zriedkavo zaznamenané. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia nevyhnutná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladiny lítia v sére.

Nesteroidové protizápalové lieky: ak sa antagonisty angiotenzínu-II zároveň podávajú s nesteroidovými protizápalovými liekmi (napr. selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová

(> 3 g/deň) a neselektívne NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Ako u ACE inhibítorov, sprievodné podávanie antagonistov angiotenzínu-II a NSAIDs môže viesť k zvýšeniu

rizika zhoršenia renálnych funkcií, zahrňujúcich možné akútne renálne zlyhanie a zvýšenie sérového draslíka najmä u pacientov so slabou pre-existujúcou renálnou funkciou. Kombinácia sa musí podávať opatrne najmä v pokročilom veku. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaní a potom, po zaháj ní sprievodnej terapie, sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie renálnych funkcií.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

ťou

registrácie

 

Gravidita:

 

Ďalšie informácie o interakciách irbesartanu: v klinických štúdiách nie je ovplyvnená fa makokinetika irbesartanu hydrochlorotiazidom. Irbesartan je prevažne metabolizovaný CYP2C9 a v menšom rozsahu glukuronidáciou. Neboli pozorované signifikantné farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie, keď sa irbesartan podával s warfarínom metabolizovaným CYP2C9. Účinky induktorov

CYP2C9, ako je rifampicín, na farmakokinetiku irbesartanu neboli vyhodnot né. Farmakokinetika digoxínu nebola súčasným podaním irbesartanu zmenená.

trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak maléplatnoszvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Kým nie sú známe kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika Inhibítorov Receptora Angiotenzínu II

Použitie AIIRAs sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRAs je v druhom a treťom trimestri gravidity kontraindikova é (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz týkajúci sa rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítormi počas prvého

liečba AIIRAs sa má okamžitečukončiťenoua ak je vhodné, začať alternatívnu liečbu.

(AIIRAs), podobné riziká môžu exist vať pre celú skupinu liekov. Pokiaľ je liečba AIIRA

nevyhnutná, u pacientok plánujúcich graviditu sa má zmeniť liečba na alternatívnu antihypertenzívnu

liečbu, ktorá má preukázaný profil b zpečnosti na použitie počas gravidity. Ak sa gravidita potvrdí,

Je známe, že expozícia AIIRA lie be indukuje počas druhého a tretieho trimestra gravidity humánnu fetotoxicitu (znížená re ál a funkcia, oligohydramnión, retardácia lebečnej osifikácie) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).

Odporúča sa sonografic á kontrola renálnej funkcie a lebky, ak sa AIIRAs podávajú od druhého trimestra gravidity.

Dojčatá matiek užívajúcich AIIRAs sa majú dôsledne monitorovať na hypotenziu (pozri časť 4.3 a

4.4).

s

ukon

 

 

 

Laktácia:

 

 

Pretože nie sú dostupné informácie týkajúce sa použitia Sabervelu počas dojčenia, Sabervel sa

Liekneodporúča používať a vhodnejšie je zvoliť alternatívnu liečbu s lepšie dokázaným bezpečnostným

profilom počas dojčenia, obzvlášť počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.

Nie je známe, či sa irbesartan alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u potkanov preukázali vylučovanie irbesartanu alebo jeho metabolitov do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3).

Fertilita

Irbesartan nemal vplyv na fertilitu liečených potkanov a ich potomkov až do dávky navodzujúcej prvé príznaky parentálnej toxicity (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch irbesartanu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vzhľadom na jeho farmakodynamické vlastnosti je nepravdepodobné, že by ju mohol ovplyvniť. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov treba vziať do úvahy, že počas liečby sa môžu vyskytnúť závraty a únava.

4.8 Nežiaduce účinky

V placebo-kontrolovaných štúdiách s hypertenziou nebol rozdiel v celkovomregistrácievýskyte nežiaduc ch

účinkov medzi skupinami na irbesartane (56,2%) a placebe (56,5%). Ukončenie terapie vzhľadom na nejaký klinický alebo laboratórny nežiaduci účinok malo nižší výskyt u pacientov liečených irbesartanom (3,3%) ako placebom liečených pacientov (4,5%). Výskyt nežiaducich účinkov nesúvisel s dávkou (v rozmedzí odporučenej dávky), pohlavím, vekom, rasou alebo dĺžkou l ečby.

U diabetických pacientov s mikroalbuminúriou a normálnou renálnou funkciou sa orto tatický závrat alebo ortostatická hypotenzia vyskytli u 0,5% pacientov (t.j. menej často) ale prevyšujúc placebo.

Nasledujúca tabuľka prezentuje nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v placebo-kontrolovaných štúdiách, v ktorých 1 965 hypertenzných pacientov používalo irbesartan.ouÚdaje označené hviezdičkou

(*) sa vzťahujú na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli navyše u > 2% diabetických hypertenzných pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriť u a ktoré prevyšovali placebo.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených nižšie je definovaná použitím nasledovných konvencií: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tiež sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené z postm rketingových skúseností. Nežiaduce reakcie sú získané zo spontánnych hlásení.

Poruchy imunitného systému:

enou

platnos

Neznáme:

 

hypersenzitívne reakcie ako sú angioedém, vyrážka, urtikária

Poruchy metabolizmu a výživy:

 

 

Neznáme:

 

č

 

 

hyperkaliémia

 

 

 

ukon

 

 

Poruchy nervového systému:

 

 

Časté:

 

závrat, ortostatický závrat*

Neznáme:

s

vertigo, bolesť hlavy

 

Poruchy ucha a labyrintu:

 

 

Neznáme:

 

tinnitus

 

 

Liek

 

 

 

 

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

 

M n j časté:

tachykardia

 

Poruchy ciev:

 

 

 

Časté:

 

ortostatická hypotenzia*

Menej časté:

sčervenanie pokožky

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Menej časté:

kašeľ

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

 

Časté:

 

nauzea/vracanie

 

Menej časté:

hnačka, dyspepsia/pyróza

Neznáme:

 

porucha chuti

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest:

 

 

 

Menej časté:

žltačka

 

 

 

Neznáme:

 

hepatitída, abnormálna funkcia pečene

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

 

 

 

Neznáme:

 

leukocytoklastická vaskulitída

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

 

 

Časté:

 

muskuloskeletálna bolesť*

 

 

 

Neznáme:

 

artralgia, myalgia (v niektorých prípadoch spájaná so zvýšenými plazmatickými

 

 

hladinami kreatínkinázy), svalové kŕče

 

 

Poruchy obličiek a močových ciest:

 

 

 

Neznáme:

 

porušená funkcia obličiek zahŕňajúca prípady obličkového zlyhania

 

 

u rizikových pacientov (pozri časť 4.4)

 

registrácie

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

 

 

Menej časté:

sexuálna dysfunkcia

 

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

 

ou

Časté:

 

únava

 

 

Menej časté:

bolesť na hrudníku

 

 

 

 

 

 

 

Laboratórne a_funkčné vyšetrenia:

 

ť

 

 

 

 

Veľmi časté:

Hyperkaliémia* sa vyskytla častejšie u diabetických pacientov liečených

 

 

irbesartanom než placebom. U diabetických pacientov s hypertenziou s

 

 

mikroalbuminúriou a normá nou renálnou funkciou sa hyperkaliémia

 

 

(≥ 5,5 mEq/l) vyskytla u 29,4% pacientov v skupine na irbesartane v dávke 300

 

 

mg a u 22% pacientov v sku

ine na placebe. U diabetických pacientov s

 

 

hypertenziou s chronickouplatnosrenálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou sa

 

 

hyperkaliémia (≥5,5 mEq/l) vyskytla u 46,3% pacientov v skupine na

 

 

irbesartane a 26,3% pacientov v skupine na placebe.

Časté:

 

významné zvýše ia plazmatickej kreatínkinázy boli často pozorované u

 

 

jedincov li č ných irbesartanom (1,7%). Žiadne z týchto zvýšení nebolo

 

 

spoje é senouidentifikovateľnými klinickými muskuloskeletálnymi udalosťami. U

 

 

č

 

 

 

 

 

1,7% hypertenzných pacientov s pokročilým diabetickým ochorením obličiek

 

 

liečených irbesartanom sa vyskytol pokles hemoglobínu*, ktorý nebol klinicky

 

 

významný.

 

 

 

Deti a do pievajúci:ukon

 

 

 

V randomizovanom skúšaní 318 hypertenzívnych detí a mladistvých vo veku od 6 do 16 rokov sa

 

s

 

 

 

 

vyskytli nasledujúce nežiaduce reakcie v 3 týždňovej dvojito zaslepenej fáze: bolesť hlavy (7,9%),

Liek

 

 

 

 

 

hypot nzia (2,2%), závrat (1,9%), kašeľ (0,9%). V 26 týždňovom otvorenom období tohto skúšania sa najčast jšie vyskytli laboratórne abnormality ako zvýšenie kreatinínu (6,5%) a zvýšenie hodnôt CK o 2% u detských príjemcov.

4.9 Predávkovanie

Skúsenosti u dospelých osôb vystavených dávkam až do 900 mg/deň počas 8 týždňov, neodhalili

žiadnu toxicitu. Ako najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania sa predpokladajú hypotenzia a tachykardia a môže sa vyskytnúť aj bradykardia. O liečbe predávkovania Sabervelom nie sú dostupné špecifické informácie. Pacient musí byť pozorne sledovaný, liečba musí byť symptomatická a podporná. Navrhované opatrenia zahŕňajú indukciu emézy a/alebo gastrickú laváž. Pri predávkovaní môže byť prospešné podanie aktívneho uhlia. Irbesartan nie je možné odstrániť hemodialýzou.

Klinická účinnosť:
Irbesartan pre svoj účinok nevyžaduje metabolickú aktiváciu.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty Angiotenzínu-II, samotné.

ATC kód C09C A04.

Mechanizmus účinku: Irbesartan je účinný, perorálne aktívny, selektívny receptorový antagonista angiotenzínu-II (typ AT1).Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu-II sprostredkované

zníženiu koncentrácie aldosterónu v plazme. Pri odporúčaných dávkach samotného irbesartanu n sú

AT1 receptorom, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu-II. Selektívny antagonizmus receptorov angiotenzínu-II (AT1) vedie k zvýšeniu hladiny renínu a angiotenzínuregistrácie-II v plazme a k Irbesartan znižuje tlak krvi s minimálnou zmenou srdcovej frekvencie. Zníženie tlaku krvi je závislé

významne ovplyvnené sérové hladiny draslíka. Irbesartan neinhibuje ACE (kinináza-II), enzým tvoriaci angiotenzín-II a degradujúci bradykinín na inaktívne metabolity.

Hypertenzia

denne znižujú tlak krvi v sediacej alebo ležiacej polohe v najnižšťmoub de účinku (t.j. 24 hodín po podaní) v priemere o 8-13/5-8 mm Hg (systolický/diastolický)platnosviac ako placebo. Vrchol poklesu krvného tlaku sa dosiahne do 3-6 hodín po užití a antihypertenzný účinok pretrváva aspoň 24 hodín. Po 24 hodinách bola redukcia krvného tlaku pri odporúča ých dávkach 60-70% maximálnej

od dávky s tendenciou smerovať k plateau pri dávkach nad 300 mg raz denne. Dávky 150-300 mg raz

diastolickej a systolickej odpovede. Najnižšia a priemer á odpoveď po 24 hodinách pri dávke 150 mg raz denne bola podobná, ako pri tej istej celkovej dávke podanej v dvoch denných dávkach. Evidentné zníženie krvného tlaku irbesartanom nastane do 1-2 týždňov s maximálnym účinkom do 4-6 týždňov po zahájení liečby. Počas dlhodobej liečby antihypertenzívny účinok pretrváva. Po prerušení liečby sa krvný tlak postupne vracia na pôvodne hodnoty. Rebound fenomén hypertenzie nebol pozorovaný.

Tiazidové diuretiká majú pri liečbe irbesartanom aditívny účinok na zníženie krvného tlaku. U

pacientov nedostatočne kontrolova ých samotným irbesartanom vedie pridanie nízkej dávky

č

 

hydrochlorotiazidu (12,5 mg) raz d nne k irbesartanu k ďalšej redukcii tlaku krvi v najnižšom bode

účinku o 7-10/3-6 mm Hg (systolický/diastolický)enou

v porovnaní s placebom. Účinnosť irbesartanu nie

ukon

 

je ovplyvnená vekom alebo pohlavím. Tak, ako pri iných liekoch ovplyvňujúcich renín- angiotenzínový systém, pacienti čiernej pleti s hypertenziou odpovedali na monoterapiu irbesartanom

v menšej miere. Ak sa irbesartan podáva súčasne s nízkou dávkou hydrochlorotiazidu (napr. 12,5 mg denne), antihypertenzívna odpoveď sa u pacientov čiernej pleti približuje účinku u belošských pacientov.s

Irbesartan nemá klinicky významný účinok na koncentráciu kyseliny močovej v sére alebo na sekréciu Liekkyseliny močovej močom.

D ti a dospievajúci

Zníženie krvného tlaku s 0,5 mg/kg (nízkymi), 1,5 mg/kg (strednými) a 4,5 mg/kg (vysokými) cieľovými titrovanými dávkami irbesartanu sa pozorovalo u 318 hypertenzívnych alebo rizikových (diabetických, rodinná anamnéza hypertenzie) detí a mladistvých vo veku 6 až 16 rokov počas trojtýždňového obdobia. Na konci troch týždňov bolo priemerné zníženie z pôvodných hodnôt v primárnej účinnosti kolísavé, ustálený systolický krvný tlak (seated systolic blood pressure, SeSBP) bol 11,7 mmHg (nízka dávka), 9,3 mmHg (stredná dávka), 13,2 mmHg (vysoká dávka). Medzi týmito dávkami nie je zrejmý signifikantný rozdiel. Dosiahnutá priemerná zmena ustáleného diastolického krvného tlaku (SeDBP) bola nasledovná: 3,8 mmHg (nízka dávka), 3,2 mmHg (stredná dávka), 5,6 mmHg (vysoká dávka). Počas nasledujúceho dvojtýždňového obdobia boli pacienti randomizovaní buď na liečivo, alebo placebo, pacienti užívajúci placebo mali zvýšenie 2,4 a 2,0 mmHg u SeSBP a

SeDBP v porovnaní s +0,1 a -0,3 mmHg zmenami u týchto všetkých dávok irbesartanu (pozri

časť 4.2).

Hypertenzia a diabetes 2. typu s ochorením obličiek

Štúdia „Irbesartan Diabetic Nephropathy Trial (IDNT)" ukazuje, že irbesartan znižuje progresiu ochorenia obličiek u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou a zjavnou proteinúriou. IDNT bola dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia sledujúca morbiditu a mortalitu, ktorá porovnávala irbesartan, amlodipín a placebo. Štúdie sa zúčastnilo 1 715 hypertenzných pacientov s diabetom 2. typu, proteinúriou ≥ 900 mg/deň a hladinou kreatinínu v sére 1,0-3,0 mg/dl, u ktorých sa skúmali dlhodobé účinky (v priemere 2,6 roka) irbesartanu na progresiu ochorenia obličiek a celkovú mortalitu. Pacientom bol titrovaný irbesartan v dávke od 75 mg až po udržiavaciu dávku 300 mg, amlodipín od 2,5 mg do 10 mg alebo placebo podľa tolerancie. Pacientom zo všetkých liečených skupín boli typicky podané 2 až 4 antihypertenzíva (napr. diuretiká, betablokátory, alfablokátory), z dôvodu dosiahnutia cieľových hodnôt krvného tlaku ≤ 135/85 mmHg alebo redukcie systolického tlaku o 10 mmHg, ak boli východiskové hodnoty > 160 mmHg. Cieľové hodnoty krvného tlaku dosiahlo v placebo skupine šesťdesiat percent (60%) pacientov, zatiaľ čo v irbesartanovej a v amlodipínovej skupine bola táto hodnota dosiahnutá u 76% a 78%. Irbesartan významne znížil relatívne riziko výskytu primárneho kombinovaného koncového ukazovateľa, zdvojná obenie hladiny kreatinínu v sére, terminálne štádium ochorenia obličiek (ESRD) alebo celkovej mortality. Približne

pozorovaný pozitívny trend v znížení ESRD a významné zníženie zdv jnásobenia hladín kreatinínu v

33% pacientov v skupine liečenej irbesartanom dosiahlo primárny renálny kombinovaný ukazovateľ v

porovnaní s 39% a 41% pacientov v placebovej a amlodipínom liečenej skupine [20% redukcia

relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,024) a 23% redukcia relatívneho izika v porovnaní s

amlodipínom (p = 0,006)]. Ak boli jednotlivé komponenty primárneho koncovéhoregistrácieukazovateľa

analyzované samostatne, nebol pozorovaný účinok na celkovú m rtalit , avšak na druhej strane bol

sére.

ťou

Liečebný efekt bol posudzovaný v podskupináchplatnosrozdele ých p dľa pohlavia, rasy, veku, dĺžky trvania diabetu, východiskových hodnôt krvného tlaku, sérového kreatinínu a miery exkrécie

albumínu. V ženskej a podskupine pacientov čiernej pleti, ktoré z celkovej populácie zúčastňujúcej sa

štúdie predstavovali 32% a 26%, renálny úžitok nebol zrejmý, hoci sa pri hodnotení intervalov spoľahlivosti nedal úplne vylúčiť. Čo sa týka sekundárneho koncového ukazovateľa, výskytu fatálnych a nefatálnych kardiovaskulárnychenoupríhod, nebol v celej sledovanej populácii medzi troma skupinami pozorovaný žiadny rozdiel. V irbesartanovej skupine bol však pozorovaný zvýšený výskyt nefatálneho IM u žien a znížený výskyt efatálneho IM u mužov oproti placebu. Zvýšený výskyt nefatálneho IM a cievnej mozgov j príhody bol pozorovaný u žien liečených irbesartanom oproti liečbe amlodipínom. V celkovčj populácii sa znížil počet hospitalizácií z dôvodu srdcového zlyhania.

Pre tieto zisteniaukonu žien sa e ašlo žiadne primerané vysvetlenie.

Štúdia „Effects of Irbesartan on Microalbuminuria in Hypertensive Patients with type 2 Diabetes

Mellitus (IRMA 2)" u azuje, že irbesartan v dávke 300 mg odďaľuje progresiu mikroalbuminúrie do zjavnej proteinúrie. IRMA 2 bola placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená štúdia sledujúca morbiditu,sktorej sa zúčastnilo 590 pacientov s diabetom 2. typu, mikroalbuminúriou (30-300 mg/deň) a normálnou funkciou obličiek (hodnota kreatinínu v sére ≤ 1,5 mg/dl u mužov a < 1,1 mg/dl u žien).

LiekŠtúdia s úmala dlhodobé účinky (2 roky) irbesartanu na progresiu mikroalbuminúrie do klinickej

(zjavn j) proteinúrie (miera exkrécie močového albumínu (UAER) > 300 mg/deň a zvýšenie v UAER najm n j o 30% od východiskovej hodnoty). Cieľová hodnota krvného tlaku bola ≤ 135/85 mmHg. Ďalšie antihypertenzíva (s vylúčením ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II a kalciových blokátorov dihydropyridínového typu) boli pridané podľa potreby na dosiahnutie cieľovej hodnoty krvného tlaku. Vo všetkých liečebných skupinách boli dosiahnuté podobné hodnoty krvného tlaku, v skupine liečenej irbesartanom s dávkou 300 mg dosiahlo sledovaný ukazovateľ klinickej proteinúrie menej jedincov (5,2%) ako v skupine s placebom (14,9%) alebo irbesartanom v dávke 150 mg (9,7%), čo predstavuje 70% zníženie relatívneho rizika oproti placebu (p = 0,0004) v prípade vyššej dávky. Počas prvých troch mesiacov liečby nebolo pozorované sprievodné zlepšenie glomerulárnej filtrácie (GFR). Spomalenie progresie do klinickej proteinúrie bolo zjavné už v prvých troch mesiacoch a pokračovalo počas nasledujúcich 2 rokov. Regresia k normoalbuminúrii

(< 30 mg/deň) sa oveľa častejšie vyskytovala v skupine s irbesartanom 300 mg (34%), v porovnaní so skupinou s placebom (21%).

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele

a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov

chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo obomaregistrácieochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo

angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov

s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease

Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej l ečbe inhibítorom

ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a

numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgovýchoupríhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiad ce dalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako vťskupine placeba.

Po perorálnom užití sa irbesartan dobre absorbuje:platnosš údie absolútnej biologickej dostupnosti ukázali hodnoty približne 60-80%. Súčasný príjem potr vy biologickú dostupnosť irbesartanu významne neovplyvňuje. Väzba na bielkoviny plazmy je rib ižne 96% s nepatrnou väzbou na krvné elementy. Distribučný objem je 53-93 litrov. Po perorálnom alebo intravenóznom podaní irbesartanu značenom14C, 80-85% cirkulujúcej plazmatickej rádioaktivity možno pripočítať nezmenenému irbesartanu. Irbesartan sa metabolizuje v pečeni konjugáciou s kyselinou glukurónovou a oxidáciou.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

čenou Farmakokinetika irbesarta u je v dávkovom intervale 10 až 600 mg lineárna a úmerná dávke.

Hlavným cirkulujúcim metabolitom je irbesartan glukuronid (približne 6%). In vitro štúdie ukázali, že irbesartan je primárne oxidovaný zýmom CYP2C9 cytochrómu P450; izoenzým CYP3A4 má zanedbateľný efekt.

Pozorovalo sa menšieukonako proporcionálne zvýšenie perorálnej absorpcie v dávke nad 600 mg

(dvojnásobok maximálnej odporúčanej dávky); mechanizmus je neznámy. Maximum plazmatickej koncentrácie sa dosiahne 1,5-2 hodiny po perorálnom podaní. Celkový telesný a renálny klírens je 157-176 as3-3,5 ml/min. Polčas terminálnej eliminácie irbesartanu je 11-15 hodín. Rovnovážny stav plazmatickej koncentrácie sa dosiahne do 3 dní od začiatku dávkovania raz denne. Po opakovanom

Liekdávkovaní raz denne sa pozoruje limitovaná plazmatická akumulácia irbesartanu (< 20%). V štúdii bola z st ná u žien s hypertenziou o niečo vyššia plazmatická koncentrácia irbesartanu. V polčase a v akumulácii irbesartanu však rozdiel nebol. U žien nie je potrebná úprava dávkovania. Hodnoty AUC a

Cmax boli tiež o niečo vyššie u starších jedincov (≥65 rokov), v porovnaní s mladými subjektmi (18-40 rokov). Polčas terminálnej eliminácie sa však významne nezmenil. U starších pacientov nie je

úprava dávky potrebná.

Irbesartan a jeho metabolity sú eliminované žlčou aj obličkami. Po perorálnom alebo i.v. podaní irbesartanu značeného 14C sa asi 20% rádioaktivity našlo v moči, zostatok v stolici. Menej ako 2% dávky sa vylúčili močom ako nezmenený irbesartan.

Deti a dospievajúci

Farmakokinetika irbesartanu sa hodnotila u 23 hypertenzívnych detí po podaní jednotlivej alebo viacnásobnej dennej dávky irbesartanu (2 mg/kg) až do maximálnej dennej dávky 150 mg počas

štyroch týždňov. Z týchto 23 detí bolo 21 hodnotených na porovnávanie farmakokinetiky s dospelými (dvanásť detí bolo viac ako 12 ročných, deväť detí bolo od 6 do 12 rokov). Výsledky poukazujú na to, že pomer Cmax, AUC a klírensu bol porovnateľný ako u dospelých pacientov užívajúcich 150 mg irbesartanu denne. Limitovaná akumulácia irbesartanu (18%) v plazme sa pozorovala po opakovaní jednej dennej dávky.

Poškodenie funkcie obličiek: u pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo u pacientov podstupujúcich hemodialýzu nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.

Irbesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.

spôsobené hypotenzným účinkom lieku vedúcim k zníženiu renálnej perfúzie. Irbesartan indukuje

hyperpláziu/hypertrofiu juxtaglomerulárnych buniek (u potkanov ≥90 mg/kg/deň, u makakov

platnos

 

≥10mg/kg/deň). Všetky tieto zmeny boli považované za vý ledokťfarmakologickýchou

účinkov

irbesartanu. Terapeutické dávky irbesartanu u ľudí nespôs bujú relevantnú hyperpláziu/hypertrofiu

Poškodenie funkcie pečene: u pacientov s miernou až stredne ťažkou cirhózou nie sú farmakokinetické parametre irbesartanu významne zmenené.

degeneratívne zmeny v obličkách (ako napríklad intersticiálnu nefritídu, dilatáciuregistrácietubulov, bazofíliu tubulov, zvýšenú plazmatickú koncentráciu urey a kreatinínu), ktoré sú pravdepodobne sekundárne

Nie sú klinické skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nebola dokázaná abnormálna systémová alebo orgánová toxicita v klinicky relevantných dávkach. V predklinických štúdiách bezpečnosti vysoké dávky irbesartanu (≥250 mg/kg/deň u potkanov a

≥100 mg/kg/deň u makakov) spôsobili pokles parametrov červenej krvnej zložky (erytrocyty,

hemoglobín, hematokrit). Veľmi vysoké dávky (≥500 mg/kg/deň) spôsobujú u potkanov a makakov

renálnych juxtaglomerulárnych buniek.

Nie sú dôkazy o mutagenite, klastogenite alebo k rcinogenite.

Aj napriek tomu, že v štúdiách na samcoch a samiciach potkanov irbesartan pri perorálnych dávkach spôsoboval parentálnu toxicitu (od 50 do 650 mg/kg/deň), vrátane úmrtnosti pri najvyššej dávke,

reprodukciu potomstva. Štúdie naenouzvieratách ukazujú, že rádioaktívne označený irbesartan je zistený u plodov potkanov a králikov.čIrb sartan sa vylučuje do materského mlieka potkanov.

fertilita a reprodukčná funkcia neboli vplyvnené. Neboli pozorované žiadne významné vplyvy na počet žltých teliesok, implantáty alebo živé plody. Irbesartan neovplyvnil prežitie, vývoj alebo

Štúdie na zvieratách s irbesartanom ukázali prechodný toxický účinok (zvýšená kavitácia obličkovej panvičky, hydroureter alebo subkutánny edém) u plodov potkanov, ktoré sa zistili po narodení. U králikov boli abortus alebo skorá rezorpcia plodu pozorované pri dávkach spôsobujúcich signifikantnú toxicitu u matky, vrátane mortality. U potkanov a králikov nebol pozorovaný žiadny teratogénny

účinok.

s

ukon

 

 

 

 

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

Liek

 

 

Jadro tablety:

Monohydrát laktózy

Mikrokryštalická celulóza

Sodná soľ kroskarmelózy

Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Hypromelóza

Magnéziumstearát.

Filmotvorný povlak:

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Hypromelóza
Oxid titaničitý (E171)
Makrogol 400
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

ou

registrácie

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

 

 

 

ť

 

Pharmathen S.A.

 

 

 

 

 

 

platnos

 

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvid vaný v súlade s národnými

požiadavkami.

 

 

 

 

 

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

 

 

6, Dervenakion str.,

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

153 51 Pallini

 

 

 

 

 

Attiki, Grécko

č

 

 

 

Tel.: +30 210 66 65 067

 

 

 

 

 

 

 

 

ukon

 

 

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

 

 

EU/1/12/765/005

 

 

 

 

 

s

 

 

 

 

 

EU/1/12/765/006

 

 

 

 

 

EU/1/12/765/009

 

 

 

 

 

Liek

 

 

 

 

 

EU/1/12/765/012

 

 

 

 

 

Škatuľa obsahujúca 28, 56, 90 alebo 98 filmom obalených tabliet v PVC/PVDC-hliníkovom/PVDC blistri.

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13. apríla 2012

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry) http://www.ema.europa.eu/

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis