Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
Voľba jazykovej verzie

Sprimeo HCT (aliskiren / hydrochlorothiazide) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - C09XA52

Updated on site: 10-Oct-2017

Názov liekuSprimeo HCT
Kód ATC klasifikácieC09XA52
Látkaaliskiren / hydrochlorothiazide
VýrobcaNovartis Europharm Ltd.
Filmom obalená tableta

1. NÁZOV LIEKU

Sprimeo HCT 150 mg/12,5 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 150 mg aliskirenu (ako hemifumarát) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky: Každá tableta obsahuje 25 mg monohydrátu laktózy a 24,5 mg pšeničného škrobu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Biela, obojstranne vypuklá, oválna, filmom obalená tableta s vyrazeným označením „LCI” na jednej strane a „NVR” na druhej strane.

registrácie

4.KLINICKÉ ÚDAJE

ťou

4.1Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých. platnos

Sprimeo HCT je indikované u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom, keď sa používajú samotné.

Sprimeo HCT je indikované u paci tov s dostatočne zníženým krvným tlakom ako náhrada

aliskirenu a hydrochlorotiazidu, podávaných súčasne v rovnakých dávkach, ako sú v kombinácii.

 

 

enou

 

č

4.2 Dávkovanie a spôs b p dávania

s

ukon

 

Odporúčaná dávka Sprimea HCT je jedna tableta denne. Sprimeo HCT sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase. Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu

s SprimeomLiekHCT.

Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov.

Dávkovanie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom

Pred prechodom na fixnú kombináciu možno odporučiť individuálnu titráciu dávky každej z dvoch zložiek. Ak je to klinicky opodstatnené, možno zvážiť priamy prechod z monoterapie na fixnú kombináciu.

Sprimeo HCT 150 mg /12,5 mg možno podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený samotným aliskirenom 150 mg alebo hydrochlorotiazidom 12,5 mg.

Ak sa krvný tlak dostatočne nezníži po 2-4 týždňoch liečby, dávku možno titrovať až na maximum Sprimeo HCT 300 mg/25 mg denne. Dávkovanie má byť individuálne a upravované podľa klinickej odpovede pacienta.

Dávkovanie pri nahradení voľnej kombinácie

Pre pohodlie môžu pacienti, ktorí dostávajú aliskiren a hydrochlorotiazid v dvoch osobitných tabletách, prejsť na Sprimeo HCT, tabletu s fixnou kombináciou, ktorá obsahuje rovnaké dávky jednotlivých zložiek.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované u pacientov s anúriou a u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (rýchlosť glomerulovej filtrácie (GFR) < 30 ml/min/1,73 m2). Súbežné použitie Sprimea HCT s blokátormi receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) je kontraindikované u pacientov, ktorí majú poruchu funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečeneregistrácie U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava

začiatočnej dávky (pozri časť 5.2). Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 4.4).

Starší pacienti (nad 65 rokov)

Odporúčaná začiatočná dávka aliskirenu u starších pacientov je 150 mg. Zvýšením dávky na 300 mg sa u väčšiny starších pacientov nedosiahne ďalšie klinicky významné zníženie krvného tlaku.

Deti a dospievajúci

 

ou

 

ť

 

platnos

 

Sprimeo HCT sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 5.2).

4.3Kontraindikácie

 

 

 

enou

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1), alebo na iné

 

látky odvodené od sulfónamidov.

 

Anamnéza angioedému pri li čbe aliskirenom.

 

 

č

Dedičný alebo idiopatický angio dém.

 

 

ukon

 

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

 

Anúria.

 

 

 

Závažné poškodenie funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2).

 

Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

 

Liek

 

 

 

Závažné poš sodenie funkcie pečene.

 

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom a itrakonazolom, dvomi vysoko účinnými

 

inhibítormi P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (napr. chinidínom) je kontraindikované

 

(pozri časť 4.5).

 

 

 

Súbežné použitie aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes

 

mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.2, 4.4, 4.5

 

a 5.1).

 

 

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Hypotenzia, synkopa, cievna mozgová príhoda, hyperkaliémia a zmeny funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa zaznamenali u citlivých osôb, zvlášť pri kombinovaní liekov, ktoré ovplyvňujú tento systém (pozri časť 5.1). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón kombinovaním aliskirenu s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II (ARB) sa preto neodporúča.

Použitie aliskirenu v kombinácii s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).

Srdcové zlyhávanie

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association (NYHA)). Sprimeo HCT sa má používať opatrne u pacientov so srdcovým zlyhávaním vzhľadom na obmedzené údaje o klinick j účinnosti a bezpečnosti.

Angioedém

registrácie

 

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, u pac entov liečených aliskirenom sa zaznamenali angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka).

Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém,

ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytli po použití iných liekov, ktoré môžu vyvolať angioedém,

 

 

ou

 

ť

vrátane blokátorov RAAS (inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátorov

receptorov angiotenzínu II) (pozri časť 4.8).

platnos

 

 

 

U pacientov s angioedémom v anamnéze môže byť vyššie riziko výskytu angioedému počas liečby

aliskirenom (pozri časti 4.3 a 4.8). Pri predpisovaní aliskirenu pacientom s angioedémom v anamnéze

 

 

 

enou

je preto potrebná opatrnosť a takýchto pacientov je potrebné počas liečby dôsledne sledovať (pozri

časť 4.8), zvlášť na začiatku liečby.

 

 

 

č

Ak vznikne angioedém, Sprimeo HCT sa má okamžite vysadiť a má sa poskytnúť príslušná liečba

 

 

ukon

 

a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka,

hlasivky alebo hrtanu sa má p dať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na

udržanie priechodnosti dýchacích ciest.

 

s

 

 

Pacienti s depléciou odíka a/alebo objemu

Liek

 

 

 

U pacientov s depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u pacientov užívajúcich vysoké dávky diuretík,

sa po začatí l čby Sprimeom HCT môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Sprimeo HCT sa má použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej deplécie sodíka a/alebo objemu.

Nerovnováha elektrolytov

Liečba Sprimeom HCT sa má začať len po korigovaní hypokaliémie a akejkoľvek súbežne existujúcej hypomagneziémie. Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hypokaliémie alebo exacerbovať už existujúcu hypokaliémiu. Tiazidové diuretiká sa majú opatrne podávať pacientom s ochoreniami, ktoré spôsobujú zvýšenú stratu draslíka, napr. nefropatiami so strácaním soli a prerenálnou (kardiogénnou) poruchou funkcie obličiek. Ak hypokaliémia vznikne počas liečby hydrochlorotiazidom, Sprimeo HCT sa má vysadiť až do trvalej úpravy rovnováhy draslíka. Hoci sa pri používaní tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, súčasná liečba aliskirenom môže znižovať hypokaliémiu vyvolanú diuretikom. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, pacientov so zvýšenou diurézou, pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov, ktorí dostávajú súbežnú liečbu kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) (pozri časti 4.5 a 4.8).

Naproti tomu sa pri použití aliskirenu po uvedení na trh pozorovalo zvýšenie draslíka v sére, ktoré môže byť exacerbované súbežným použitím iných látok účinkujúcich na RAAS alebo nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované

u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri

časti 4.3, 4.5 a 4.8).

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy alebo exacerbovať už existujúcu hyponatriémiu. Pozorovala sa hyponatriémia sprevádzaná neurologickými symptómami (nauzeou, progredujúcou dezorientovanosťou, apatiou). Liečba hydrochlorotiazidom sa má začať len po korigovaní existujúcej hyponatriémie. Ak počas liečby Sprimeom HCT vznikne závažná alebo náhla hyponatriémia, podávanie sa má prerušiť až do normalizovania natriémie.

Nie sú dôkazy o tom, že by Sprimeo HCT znižovalo hyponatriémiu vyvolanú diuretikom alebo bránilo jej vzniku. Deficit chloridu je spravidla mierny a zvyčajne nevyžaduje liečbu.

sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Spregistrácieim o HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej

Všetkých pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká, je potrebné pravidelne kontrolovať pre nerovnováhu elektrolytov, najmä draslíka, sodíka a horčíka.

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a slabé zvýšenie vápnika v

hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby

tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže

 

 

ou

 

ť

poukazovať na skrytý hyperparatyreoidizmus. Tiazidy je p trebné vysadiť pred vykonaním testov na

funkciu prištítnych teliesok.

platnos

 

 

 

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia ob ičiek

 

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať azotémiu u acientov s chronickou chorobou obličiek. Pri

používaní Sprimea HCT u pacientov s por chou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné

monitorovanie sérových elektrolytov vrátane draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. Použitie Sprimea HCT je kontraindikované u pacie tov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo anúriou

(pozri časť 4.3).

enou

 

 

č

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR ≥ 30 ml/min/1,73 m2)

nie je potrebné upravovať dáv ovanie.

 

 

ukon

Nie sú žiadne skúseno ti s podávaním Sprimea HCT pacientom, ktorým nedávno transplantovali

obličku.

s

 

Tak ako priLiekiných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia (napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúceho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes mellitus alebo ochorenie obličiek. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2). Po uvedení aliskirenu na trh sa u rizikových pacientov, ktorí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

Poškodenie funkcie pečene

Tiazidy sa majú opatrne používať u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo progredujúcim ochorením pečene, pretože malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu navodiť pečeňovú kómu. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebné upravovať začiatočnú dávku. Nie sú dostupné údaje o použití Sprimea HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 5.2).

Nie sú žiadne klinické skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom s poškodením funkcie pečene.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg alebo verapamilom 240 mg vyvolalo

zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva so stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol alebo verapamil (pozri časť 4.5).

Stenóza renálnej artérie a renovaskulárna hypertenziaregistrácie Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Sp im a HCT u pacientov

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako pri ostatných vazodilatanciách, mimoriadna opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

s jednostrannou alebo obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej

obličke. Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie

obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď a aliskiren podáva pacientom so

 

 

ou

 

ť

stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto p trebné postupovať opatrne. Ak dôjde

k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

platnos

 

Systémový lupus erythematosus

 

 

 

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu s ôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu

systémového lupus erythematosus.

enou

 

Metabolické a endokrinné účinky

 

č

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny

ukon

 

cholesterolu a triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné

upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. Súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindi ované u pacientov s diabetes mellitus (pozri časť 4.3).

 

s

Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Sprimeo HCT kontraindikované pri symptomatickej hyperurikémii

Liek

 

(pozri časť 4.3). Hydrochlorotiazid môže zvýšiť sérovú koncentráciu kyseliny močovej ako dôsledok

zníženého klír nsu kyseliny močovej a môže spôsobiť alebo exacerbovať hyperurikémiu, ako aj vyvolať dnu u citlivých pacientov.

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a mierne zvýšenie vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže svedčiť o skrytom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pred vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby Sprimeom HCT vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podanie diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.

Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

Sulfonamid hydrochlorotiazid sa dával do súvislosti s idiosynkratickou reakciou, ktorá mala za následok akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Symptómy zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a typicky sa vyskytujú do niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Základom liečby je čo najrýchlejšie vysadiť hydrochlorotiazid. Okamžitá farmakologická alebo chirurgická liečba sa má zvážiť, ak sa vnútroočný tlak nezníži. K rizikovým faktorom pre vznik akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môže patriť alergia na sulfonamidy alebo penicilín v anamnéze.

Všeobecne

V prípade ťažkej a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Sprimeom HCT má ukončiť.

Reakcie z precitlivenosti na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť u pacientov, ale sú pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.

Tak ako pri každom antihypertenzívnom lieku, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo iným ischemickým kardiovaskulárnymregistrácieochorením môže mať za následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Pomocné látky

Sprimeo HCT obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózogalaktóz vej malabsorpcie nesmú užívať tento

liek.

 

ou

 

ť

 

platnos

 

Sprimeo HCT obsahuje pšeničný škrob. Je vhodné pre ľudí s celiakiou. Pacienti s alergiou na pšenicu (iné ochorenie ako celiakia) nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Informácie o interakciách Sprimea HCTenou

Lieky ovplyvňujúce koncentráciu draslíka v sére: Depléciu draslíka účinkom hydrochlorotiazidu zmierňuje účinok aliskirenu, ktorýčdraslík šetrí. Naproti tomu možno predpokladať, že tento účinok hydrochlorotiazidu na draslíkukonv sére budú potenciovať iné lieky, ktoré sa spájajú so stratou draslíka a hypokaliémiou (napr. iné aliuretické diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, adrenokortikotropný hormón (ACTH), amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, deriváty kyseliny salicylovej). Naopak, súbežné použitie inýchslátok ovplyvňujúcich RAAS, NSAID alebo látok, ktoré zvyšujú koncentráciu draslíka v sére (napr. diuretík šetriacich kálium, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík, heparínu), môžeLiekviesť k zvýšeniu hodnôt draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie s látkou ovplyvňujúcou koncentráciu draslíka v sére považuje za potrebné, odporúča sa opatrnosť. Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri časti 4.3,

4.4 a 5.1).

Lieky ovplyvňované poruchami draslíka v sére: Odporúča sa pravidelne monitorovať draslík v sére, keď sa Sprimeo HCT podáva s liekmi, ktoré sú ovplyvňované poruchami draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy, antiarytmiká).

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (inhibítorov COX-2), acetylsalicylovej kyseliny a neselektívnych NSAID: Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny účinok aliskirenu. NSAID môžu tiež oslabiť diuretickú a antihypertenzívnu aktivitu hydrochlorotiazidu.

U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti) môžu aliskiren a hydrochlorotiazid podávané súčasne s NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné. Preto sa pri použití Sprimea HCT s NSAID vyžaduje opatrnosť, najmä u starších pacientov.

Iné antihypertenzíva: Antihypertenzívny účinok Sprimea HCT sa môže zvyšovať pri súčasnom podávaní iných antihypertenzív.

Ďalšie informácie o interakciách s aliskirenom

Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

týchto súčasne podávaných liekov.

registrácie

s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pac ntov (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Medzi látky, ktoré sa skúmali v klinických farmakokinetických štúdiách ali kirenu, patria acenokumarol, atenolol, celekoxib, fenofibrát, pioglitazón, alopurinol, izosorb d-5-mononitrát, digoxín, metformín, amlodipín, atorvastatín, cimetidín a hydrochlorotiazid. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie. Vzhľadom na to nie je potrebná úprava dávkovania aliskirenu alebo

 

ou

ť

platnos

 

Interakcie s glykoproteínom P: V predklinických štúdiách a zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je

hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa na črevnej abs rpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Rifampicín, ktorý je induktorom P-gp, znížil v klinickej štúdii biologickú dostupnosť aliskirenu o približne 50%. Iné induktory P-gp (ľubovník bodkovaný) môžu znižovať biologickú dostupnosť aliskirenu. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, je známe, že P-gp reguluje aj absorpciu mnohých

substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivách a plazme. Preto

Silné inhibítory P-gp: Štúdia liekovýchčenouinterakcií po jednorazovom podaní zdravým osobám ukázala, že cyklosporín (200 a 600 mg) zvyšuje Cmax aliskirenu v dávke 75 mg približne 2,5-krát a AUC približne 5-krát. Zvýšenie môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. U zdravých osôb

inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny v tkanivách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové

interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície tohto transportéra.

itrakonazol (100 mg) zvyš je AUC aliskirenu (150 mg) 6,5-násobne a Cmax 5,8-násobne. Preto je

kontraindikované súčasné použitie aliskirenu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

Liek

s

ukon

 

 

 

Stredne silné inhibítory P-gp: Súčasné podávanie ketokonazolu (200 mg) alebo verapamilu (240 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Predpokladá sa, že zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu alebo verapamilu je v rozmedzí, ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky aliskirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanej terapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných klinických skúšaniach. Predklinické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie aliskirenu a ketokonazolu zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva s ketokonazolom, verapamilom alebo inými stredne silnými inhibítormi P-gp (klaritromycínom, telitromycínom, erytromycínom, amiodarónom).

Substráty alebo slabé inhibítory P-gp: Nepozorovali sa významné interakcie s atenololom, digoxínom, amlodipínom alebo cimetidínom. Pri podávaní s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

grapefruitovou šťavou).

Inhibítory polypeptidov transportujúcich organické anióny (OATP): Predklinické štúdie naznačujú, že aliskiren môže byť substrátom polypeptidov transportujúcich organickéregistrácieanióny. Preto je pri súbežnom podávaní možnosť interakcií medzi inhibítormi OATP a aliskirenom (pozri interak iu s

Grapefruitová šťava: Podanie grapefruitovej šťavy s aliskirenom spôsobilo zníženie AUC a Cmax aliskirenu. Súčasné podanie so 150 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 61% a súčasné podanie s 300 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 38%. T nto pokles pravdepodobne spôsobuje inhibícia absorpcie aliskirenu sprostredkovanej polypeptidom transportujúcim organické anióny v gastrointestinálnom trakte. Vzhľadom na riziko zlyhania liečby sa preto grapefruitová šťava

nemá požiť spolu so Sprimeom HCT.

ou

 

ť

Furosemid: Keď sa aliskiren podával súčasne splatnosfurosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28%

a jeho Cmax o 49%. Preto sa odporúča monitorov ť účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo

upravuje, aby sa predišlo jeho možnej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového

preťaženia.

 

Warfarín: Účinky aliskirenu na farmak kinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

Interakcie s jedlom: Zistilo sa, že j dlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu

 

enou

aliskirenu.

č

Ďalšie informácie o interaukonciách s hydrochlorotiazidom

Nasledujúce lieky môžus interagovať so súbežne podávanými tiazidovými diuretikami:

Lítium: TiazidyLiekznižujú obličkový klírens lítia, preto sa pri užívaní hydrochlorotiazidu môže zvýšiť riziko toxických účinkov lítia. Súčasné podávanie lítia a hydrochlorotiazidu sa neodporúča. Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa počas ich súčasného užívania starostlivo monitorovať hladinu lítia v sére.

Liečivá, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes: Pre riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes, hlavne antiarytmikami triedy Ia a triedy III a niektorými antipsychotikami.

Liečivá ovplyvňujúce koncentráciu sodíka v sére: Hyponatriemizujúci účinok diuretík môže zosilniť súbežné podávanie liekov, ako sú antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká atď. Pri dlhodobom podávaní týchto liekov je potrebná opatrnosť.

Presorické amíny (napr. noradrenalín, adrenalín): Hydrochlorotiazid môže znížiť odpoveď na presorické amíny, napr. noradrenalín. Klinická významnosť tohto účinku je neistá a nepostačuje na to, aby bolo vylúčené ich používanie.

Digoxín alebo iné digitálisové glykozidy: Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako nežiaduce účinky napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných digitálisom.

Vitamín D a soli vápnika: Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D alebo soľami vápnika môže potenciovať zvýšenie vápnika v sére. Súbežné použitie diuretík

tiazidového typu môže vyvolať hyperkalciémiu u pacientov s predispozíciou na hyperkalciémiu (napr. registrácie

s hyperparatyreoidizmom, malignitou alebo stavmi sprostredkovanými vitamínom D) zvýš ním reabsorpcie vápnika v tubuloch.

Antidiabetiká (napr. inzulín a perorálne antidiabetiká): Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika (pozri časť 4.4). Metformín a má používať opatrne vzhľadom na riziko laktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu.

 

 

ou

 

ť

Betablokátory a diazoxid: Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu

s betablokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu

platnos

 

môžu zosilniť hyperglykemizujúci účinok diazoxidu.

 

 

Lieky používané na liečbu dny: Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z precitlivenosti na alopurinol.

Anticholínergiká a iné lieky ovplyvňujúce motilitu žalúdka: Biologická dostupnosť diuretík

tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholínergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre

 

 

enou

 

č

zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka. Naopak sa predpokladá, že

prokinetické látky, napr. cisaprid, môžu znížiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu.

Amantadín: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko nežiaducich reakcií

 

ukon

 

spôsobených amantadínom.

 

s

 

 

IónomeničovéLiekž vice: Absorpciu tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu znižuje cholestyramín alebo kolestipol. Môže to mať za následok subterapeutické účinky tiazidových diuretík. Avšak časové rozloženie dávok hydrochlorotiazidu a živice, keď sa hydrochlorotiazid podáva najmenej 4 hodiny pred podaním živíc alebo 4-6 hodín po ňom, môže prípadne minimalizovať interakciu.

Cytotoxické látky: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických látok obličkami (napr. cyklofosfamidu, metotrexátu) a potenciovať ich myelosupresívne účinky.

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú

účinok relaxancií kostrového svalstva, napr. derivátov kurare.

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká: Súbežné podávanie tiazidových diuretík s látkami, ktorých účinkom sa tiež znižuje krvný tlak (napr. znížením aktivity sympatického centrálneho nervového systému alebo priamou vazodilatáciou), môže potenciovať ortostatickú hypotenziu.

Metyldopa: Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie, ktorá vznikla pri súčasnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy.

Kontrastné látky obsahujúce jód: V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódovaných látok. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

registrácie

obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Gravidita

 

 

Nie sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Aliskiren nemal

eratogénne účinky u

potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Iné látky, ktoré priamo pôsobia na RAAS,

a spájali so

závažnými malformáciami plodu a smrťou novorodencov, keď sa používali počas druhého a tretieho trimestra. S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas p vého trimestra, sú

 

 

 

 

ou

 

 

 

ť

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže

 

 

 

platnos

 

použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trime tra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a

môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú žl ačka, poruchy rovnováhy elektrolytov

a trombocytopénia.

 

 

 

 

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu gestačného edému, gestačnej hypertenzie alebo

 

 

enou

 

 

preeklampsií pre riziko poklesu objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na

priebeh ochorenia.

č

 

 

 

 

 

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie u gravidných žien, s výnimkou

 

ukon

 

 

 

zriedkavých situácií, keď nemož o použiť inú liečbu.

 

S touto kombináciou sa nevy onali osobitné klinické skúšania, preto sa Sprimeo HCT nemá používať

počas prvého trimestrasgravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikované počas druhého a tretieho trime tra (pozri časť 4.3). Pred plánovanou graviditou je potrebné prejsť na vhodnú alternatívnuLiekliečbu. Ak sa gravidita zistí počas liečby, Sprimeo HCT je potrebné čo najskôr vysadiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Aliskiren sa vylučoval do mlieka dojčiacich potkaních samíc.

Hydrochlorotiazid sa vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. Vysoké dávky tiazidov, ktoré vyvolávajú silnú diurézu, môžu brániť tvorbe mlieka.

Použitie Sprimea HCT sa neodporúča počas dojčenia. Ak sa Sprimeo HCT používa v období dojčenia, dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie.

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že Sprimeo HCT ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Kombinácia aliskiren/hydrochlorotiazidregistrácie Bezpečnosť Sprimea HCT sa hodnotila v 9 klinických skúšaniach s viac ako 3 900 pacientmi, z

ktorých viac ako 700 bolo liečených vyše 6 mesiacov a 190 vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou ani etnickou

zriedkavo si vyžiadali ukončenie liečby. Najčastejšou ežiaducou reakciou na liek pozorovanou pri

príslušnosťou. Celková incidencia nežiaducich príhod pri liečbe Sprimeom HCT bola do dávky

 

ou

ť

300 mg/25 mg podobná ako pri placebe. Nežiaduce reakcie boli spravidla mierne a prechodné a len

platnos

 

Sprimeu HCT je hnačka. Nežiaduce liekové reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek Sprimea

HCT (aliskirene a hydrochlorotiazide), ktoré sú uvedené v príslušných odsekoch o jednotlivých

zložkách, sa môžu vyskytnúť aj pri Sprimeu HCT.

 

 

 

enou

Frekvencia nežiaducich reakcií uvede ých nižšie je definovaná pomocou nasledujúcej konvencie:

veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé

 

 

č

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zri dkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci

 

ukon

 

jednotlivých skupín frekvencií sú ežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:

s

Hnačka

 

Liek

 

 

Hnačka: Hnač

a je nežiaduca lieková reakcia na aliskiren súvisiaca s veľkosťou dávky. V

kontrolovaných klinických skúšaniach bola incidencia hnačky u pacientov liečených Sprimeom HCT 1,3% v porovnaní s 1,4% u pacientov liečených aliskirenom alebo 1,9% u pacientov liečených hydrochlorotiazidom.

Sérový draslík: Vo veľkom klinickom skúšaní kontrolovanom placebom sa opačné účinky aliskirenu

(150 mg alebo 300 mg) a hydrochlorotiazidu (12,5 mg alebo 25 mg) na sérový draslík u mnohých pacientov približne vyrovnávali. U iných pacientov môže prevládať buď jeden, alebo druhý účinok. U rizikových pacientov je potrebné v náležitých intervaloch pravidelne stanovovať sérový draslík, aby sa zistila prípadná nerovnováha elektrolytov (pozri časti 4.4 a 4.5).

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek sa môžu vyskytnúť pri Sprimeu

HCT, aj keď sa v klinických skúšaniach nepozorovali.

Aliskiren

Pri liečbe aliskirenom do dávky 300 mg bola celková incidencia nežiaducich reakcií podobná ako pri placebe. Vo všeobecnosti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali prerušenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

Známe nežiaduce liekové reakcie na aliskiren sú uvedené v tabuľke nižšie, pričom použitá konvencia je rovnaká, ako predtým pri fixnej kombinácii.

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

registrácie

 

 

Časté:

 

 

Závraty

 

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Hypotenzia

 

 

ou

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hnačka

 

 

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Reakcie z precitlivenosti

 

 

 

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Exantém, závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse

 

 

 

 

 

reactions, SCAR) vrát ne toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN)

 

 

 

 

 

a reakcií ústnej sliznice

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Angioedém

platnos

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

 

 

Časté:

 

 

Artralgia

 

 

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ci st

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

č

 

 

 

 

 

 

 

Akút e zlyhanie obličiek, poškodenie funkcie obličiek

 

 

Celkové poruchy a rea

cie v mieste podania

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Periférny edém

 

 

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

ukon

 

 

 

 

 

 

 

s

Hyperkaliémia

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zvýšenie kreatinínu v krvi

 

 

 

 

 

Počas liečbyLiekaliskirenom sa vyskytli angioedém a reakcie z precitlivenosti. V kontrolovaných

 

 

 

klinických skúšaniach sa angioedém a reakcie z precitlivenosti počas liečby aliskirenom zaznamenali zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo komparátormi.

Prípady angioedému alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) boli hlásené aj pri použití po uvedení na trh. Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém, ktoré sa v niektorých prípadoch dávali do súvislosti s podaním iných liekov, o ktorých je známe, že vyvolávajú angioedém, vrátane blokátorov

RAAS (inhibítorov ACE alebo ARB).

Reakcie z precitlivenosti sa zaznamenali aj pri používaní lieku po jeho uvedení na trh.

V prípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na reakciu z precitlivenosti/angioedém (zvlášť ťažkostí s dýchaním alebo prehĺtaním, exantému, svrbenia, urtikárie alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka, závratov) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Artralgia bola hlásená pri používaní lieku po uvedení na trh. V niektorých prípadoch sa vyskytla ako súčasť reakcie z precitlivenosti.

Tento účinok sa pozoruje aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, napr. pri ACEI a ARB.

Hemoglobín a hematokrit: Pozoroval sa malý pokles hemoglobínu a hematokrituregistrácie(pr em rný pokles približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadni pacienti neukončili liečbu pre anémiu.

Sérový draslík: Zvýšenie draslíka v sére sa pozorovalo pri aliskirene a môže ho exacerbovať súbežné použitie iných látok účinkujúcich na RAAS alebo použitie NSAID. V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. K mbinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI

je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacient

ťou

v (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

platnos

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4). Vyskyt i sa j hlásenia o periférnom edéme, zvýšení

kreatinínu v krvi a závažných kožných nežiaducich reakciách (SCAR) vrátane toxickej epidermálnej

 

 

 

enou

nekrolýzy (TEN) a reakcií ústnej sliznice.

 

 

č

Liek

s

ukon

 

 

 

 

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa predpisuje vo veľkom rozsahu už mnoho rokov, často vo vyšších dávkach, než aké obsahuje Sprimeo HCT. Nasledujúce nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov liečených samotnými tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu:

Poruchy krvi a lymfatického systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Trombocytopénia, niekedy s purpurou

 

Veľmi zriedkavé:

Agranulocytóza, útlm kostnej drene, hemolytická anémia, leukopénia

Neznáme:

 

 

Aplastická anémia

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Precitlivenosť

 

 

 

 

Poruchy metabolizmu a výživy

 

 

 

 

 

Veľmi časté:

 

Hypokaliémia

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hyperurikémia, hypomagneziémia, hyponatriémia

Zriedkavé:

 

 

Hyperkalciémia, hyperglykémia, zhoršenie stavu metabolizmu pri

 

 

 

diabete

 

 

 

registrácie

Veľmi zriedkavé:

Hypochloremická alkalóza

 

 

Psychické poruchy

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Depresia, poruchy spánku

 

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Závraty, bolesť hlavy, parestézia

 

Poruchy oka

 

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zhoršenie videnia

 

 

Neznáme:

 

 

Akútny glaukóm s uzavretým uhl m

 

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Zriedkavé:

 

 

Srdcové arytmie

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Ortostatická hypotenzia

 

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Respiračná tieseň (vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

platnos

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Znížená chuť do jedenia, slabá nauzea a vracanie

Zriedkavé:

 

 

Nepríj m é pocity v bruchu, zápcha, hnačka

Veľmi zriedkavé:

Pankr atitída

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Intrahepatálna cholestáza, žltačka

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

Časté:

 

 

Urtikária a iné formy exantému

 

 

Zriedkavé:

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Reakcie z fotosenzitivity

 

 

 

 

 

Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus, reaktivácia kožného

Veľmi zried avé:

Liek

 

lupus erythematosus, nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna

 

nekrolýza

 

 

 

 

 

Multiformný erytém

 

 

 

Neznáme:

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

Neznáme:

 

 

Svalové spazmy

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ciest

 

 

 

 

Neznáme:

 

 

Dysfunkcia obličiek, akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

 

 

 

Časté:

 

 

Impotencia

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

 

 

 

Neznáme:

 

 

Asténia, pyrexia

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt cholesterolu a triacylglycerolov Zriedkavé:Glykozúria

4.9Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o liečbe predávkovania Sprimeom HCT. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu.

Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo môže zosilniť srdcové arytmie spojené so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo niektorých antiarytmických liekov. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

V klinickom skúšaní vykonanom u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu (end stage renal disease, ESRD), ktorí boli liečení hemodialýzou, bol klírens aliskirenu dialýzou nízky (< 2% perorálneho klírensu). Preto dialýza nie je vhodná na liečbu nadmernej expozície aliskirenu.

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptid vý, účinný a selektívny priamy inhibítor humánneho renínu.

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

 

Farmakoterapeutická skupina: kombinácie inhibítora renínu (aliskiren) s diuretikami

(hydrochlorotiazid), ATC kód: C09XA52

 

 

registrácie

Sprimeo HCT kombinuje dve antihypertenzívne látky na zníženie krvného tlaku u pacientov s

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

ť

 

esenciálnou hypertenziou: aliskiren patrí do triedy priamych inhibítorov renínu a hydrochlorotiazid do

triedy tiazidových diuretík. Kombinácia týchto dvoch lá ok s komplementárnymi mechanizmami

účinku má aditívny antihypertenzívny účinok, ktorý znižuje krvný tlak vo väčšej miere než každá

zložka samostatne.

 

platnos

 

 

Aliskiren

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aliskiren inhibíciou enzýmu renínčinhibuje RAAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu angiotenzinogénu na angioteukonzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiotenzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAAS (inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)) spôsobujú kompenzačné zvýšenie plazmatickej renínovej aktivity

(PRA), liečba aliskirenoms znižuje PRA u pacientov s hypertenziou približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri kombinácii aliskirenu s inými antihypertenzívami. Klinické dôsledky účinkov na PRA v súčasnostiLieknie sú známe.

U pacientov s hypertenziou podávanie aliskirenu raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachovávajúc priaznivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej odpovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho antihypertenzívneho účinku. Antihypertenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby (12 mesiacov) a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Dostupné sú klinické štúdie kombinovanej liečby aliskirenom pridaným k diuretiku hydrochlorotiazidu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu a k betablokátoru atenololu. Tieto kombinácie boli účinné a dobre sa tolerovali.

Účinnosť a bezpečnosť liečby založenej na aliskirene sa porovnali s liečbou založenou na ramiprile v štúdii noninferiority trvajúcej 9 mesiacov u 901 starších pacientov (≥ 65 rokov) s esenciálnou systolickou hypertenziou. Aliskiren 150 mg alebo 300 mg denne alebo ramipril 5 mg alebo 10 mg denne sa podávali 36 týždňov s možnosťou prídavnej liečby hydrochlorotiazidom (12,5 mg alebo

25 mg) po12. týždni a amlodipínom (5 mg alebo 10 mg) po 22. týždni. V období 12 týždňov znížila monoterapia aliskirenom systolický/diastolický tlak krvi o 14,0/5,1 mmHg v porovnaní s

11,6/3,6 mmHg pri ramiprile, čo je v súlade s noninferioritou aliskirenu oproti ramiprilu pri zvolených dávkovaniach, pričom rozdiely systolického a diastolického krvného tlaku boli štatisticky významné. Znášanlivosť bola porovnateľná v oboch skupinách liečby, ale kašeľ sa zaznamenal častejšie pri podávaní ramiprilu ako pri podávaní alsikirenu (14,2% oproti 4,4%), zataľ čo hnačka bola častejšia pri podávaní aliskirenu ako pri podávaní ramiprilu (6,6% oproti 5,0%).

V štúdii trvajúcej 8 týždňov u 754 starších (≥ 65 rokov) a starých (30% ≥ 75 rokov) pacientov s hypertenziou vyvolal aliskiren v dávkach 75 mg, 150 mg a 300 mg štatisticky významne väčšie

zníženie krvného tlaku (systolického a diastolického) v porovnaní s placebom. Ďalší registrácie

antihypertenzívny účinok sa nepozoroval pri 300 mg aliskirenu v porovnaní so 150 mg al skirenu. Všetky tri dávky dobre znášali starší aj starí pacienti.

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne

vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom „r bound” účinok na krvný tlak alebo PRA sa nedokázal.

 

ou

ť

V štúdii trvajúcej 36 týždňov u 820 pacientov s ischemickou dysfunkciou ľavej komory sa pri

aliskirene v porovnaní s placebom, keď sa pridali k základnej liečbe, nezistili zmeny v remodelácii

platnos

 

komory, stanovené prostredníctvom objemu ľavej kom ry na konci systoly.

Kombinované počty úmrtí z kardiovaskulárnych príčin, hospitalizácií pre zlyhávanie srdca,

opakovaných infarktov myokardu, mozgových cievnych príhod a náhlych úmrtí s resuscitáciou boli

podobné v skupinách aliskirenu a placeba. Avšak u pacientov, ktorí dostávali aliskiren, bol v

 

 

enou

porovnaní so skupinou placeba významne vyšší výskyt hyperkaliémie, hypotenzie a dysfunkcie

obličiek.

č

 

Prínos aliskirenu pre kardiovaskulárny systém a/alebo obličky sa vyhodnotil v dvojito slepom,

 

ukon

 

randomizovanom klinickom skúša í kontrolovanom placebom u 8 606 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickou chorob u bličiek (preukázanou proteinúriou a/alebo GFR < 60 ml/min/1,73 m2) s kardiovaskulárnou chorobou alebo bez nej. U väčšiny pacientov bol arteriálny krvný tlak dostatočne znížený pri zaradenísdo skúšania. Primárny ukazovateľ bol zložený z kardiovaskulárnych

a obličkových komplikácií.

V tomto klinLiekckom skúšaní sa 300 mg aliskirenu porovnalo s placebom, keď sa pridali k štandardnej liečbe, ktorá zahŕňala buď inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátor receptorov angiotenzínu. Skúšanie sa predčasne ukončilo, pretože nebolo pravdepodobné, že pre jeho účastníkov je aliskiren prínosom. Predbežné výsledky klinického skúšania ukázali pomer rizika pre primárny ukazovateľ 1,09 v prospech placeba (interval spoľahlivosti 95%: 0,97, 1,22, 2-stranné p=0,17). Okrem toho sa pri aliskirene v porovnaní s placebom pozorovala zvýšená incidencia závažných nežiaducich následkov pri obličkových komplikáciách (4,7% oproti 3,3%), hyperkaliémii (36,9% oproti 27,1%), hypotenzii (18,4% oproti 14,6%) a cievnej mozgovej príhode (2,7% oproti 2,0%). Zvýšenie incidencie nefatálnej cievnej mozgovej príhody bolo väčšie u pacientov s insuficienciou obličiek.

Hydrochlorotiazid

Miesto účinku tiazidových diuretík je predovšetkým v obličkovom distálnom stočenom tubule.

Preukázalo sa, že v kôre obličiek je receptor s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom účinku tiazidového diuretika a inhibície transportu NaCl v distálnom stočenom tubule.

Mechanizmus účinku tiazidov je založený na inhibícii symportéra Na+Cl- kompetíciou o miesto Cl-,

čím sa ovplyvňujú mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšovaním vylučovania sodíka a chloridu približne v rovnakom rozsahu, a nepriamo týmto diuretickým pôsobením, ktorým sa znižuje objem plazmy s následným zvýšením plazmatickej renínovej aktivity, sekrécie aldosterónu a straty draslíka močom, a znížením draslíka v sére.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

V klinických skúšaniach dostávalo Sprimeo HCT raz denne viac ako 3 900 pacientov s hypertenziou.

U pacientov s hypertenziou podávanie Sprimea HCT raz denne viedlo k zníženiu systolického aj diastolického tlaku krvi závislému od dávky, ktoré sa zachovalo počas celého 24-hodinového

aliskirenom (aliskiren s pridaným hydrochlorotiazidom alebo bez neho)registráciebol návrat krvného tlaku k východiskovej hodnote postupný (3−4 týždne), bez preukázaného „rebound” účinku.

dávkovacieho intervalu. Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny

účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov. Antihypertenzívny účinok sa udržal počas dlhodobej

liečby a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Antihypertenzívny účinok jednorazovej dávky kombinácie pretrvával 24 hodín. Po skončení liečby

Sprimeo HCT sa skúmalo v skúšaní kontrolovanom placebom, do ktorého bolo zaradených

2 762 pacientov s hypertenziou s diastolickým tlakom krvi ≥ 95 mmHg a < 110 mmHg (priemerný

od 17,6/11,9 mmHg do 21,2/14,3 mmHg, v porovna í so 7,5/6,9 mmHg pri placebe. Väčšie zníženie

východiskový tlak krvi 153,6/99,2 mmHg). V tejto štúdii Sprimeo HCT v dávkach od 150 mg/12,5 mg

 

ou

ť

do 300 mg/25 mg vyvolávalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) závislé od dávky

platnos

 

tlaku krvi pri týchto kombinovaných dávkach bolo iež významne väčšie ako pri zodpovedajúcich dávkach aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa odávali samostatne. Kombinácia aliskirenu a hydrochlorotiazidu neutralizovala reaktívne zvýšenie PRA vyvolané hydrochlorotiazidom.

tlak krvi ≥ 160 mmHg a/alebo diastolickýenoutlak krvi ≥ 100 mmHg), pri dávkach od 150 mg/12,5 mg do 300 mg/25 mg podávaných po monotč rapii bez titrácie nahor sa ukázali významne vyššie podiely pacientov s úpravou systolického/diastolického tlaku krvi (< 140/90 mmHg) v porovnaní so

Keď sa Sprimeo HCT podávalo pacie t m s hypertenziou s výrazne zvýšeným tlakom krvi (systolický

zodpovedajúcimi monoterapiami. V tejto populácii Sprimeo HCT 150 mg/12,5 mg až 300 mg/25 mg v závislosti od dávky spôsobilo zníženie systolického/diastolického tlaku krvi od 20,6/12,4 mmHg do

24,8/14,5 mmHg, čo bolo významne lepšie ako pri zodpovedajúcich monoterapiách. Bezpečnosť

 

 

ukon

kombinovanej liečby a zodpovedajúcich monoterapií bola podobná bez ohľadu na závažnosť

Liek

s

 

hypertenzie alebo prítomnosť či neprítomnosť ďalšieho kardiovaskulárneho rizika. Pri kombinovanej liečbe boli hypot nzia a súvisiace nežiaduce udalosti menej časté, bez zvýšenia ich incidencie u starších pacientov.

V štúdii s 880 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu aliskirenom 300 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 15,8/11,0 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii aliskirenom 300 mg. V

štúdii so 722 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 16,78/10,7 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom 25 mg.

V ďalšom klinickom skúšaní sa tiež hodnotila účinnosť a bezpečnosť Sprimea HCT u 489 obéznych pacientov s hypertenziou bez odpovede na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg (východiskový systolický/diastolický tlak krvi 149,4/96,8 mmHg). V tejto populácii, u ktorej sa hypertenzia ťažko lieči, Sprimeo HCT vyvolalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) o 15,8/11,9 mmHg v porovnaní s 15,4/11,3 mmHg pri liečbe irbesartanom/hydrochlorotiazidom, 13,6/10,3 mmHg pri liečbe amlodipínom/hydrochlorotiazidom a 8,6/7,9 mmHg pri monoterapii hydrochlorotiazidom, s podobnou bezpečnosťou ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom.

V štúdii so 183 randomizovanými pacientmi so závažnou hypertenziou (priemerný diastolický tlak krvi v sede ≥ 105 a < 120 mmHg) sa liečebný režim aliskirenu s možným pridaním hydrochlorotiazidu 25 mg ukázal ako bezpečný a účinný pri znižovaní tlaku krvi.

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Aliskiren

registrácie

Distribúcia

Absorpcia

 

Po perorálnej absorpcii sa maximálne plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách. Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie a dosiahnu v priebehu 5-7 dní po podávaní raz denne a rovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyšš e ako po začiatočnej dávke.

 

ou

ť

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v r vn vážnom stave približne 135 litrov,

platnos

 

čo naznačuje, že aliskiren sa distribuuje extenzívne do extrava kulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí d koncentrácie.

Metabolizmus a eliminácia

Priemerný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne

v nezmenenej forme stolicou (nájdený podiel rádioaktívne značenej perorálnej dávky = 91%).

Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus

je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní

je priemerný plazmatický klírens približ e 9 l/hod.

 

enou

Linearita

č

 

Expozícia aliskirenu sa zvyš vala o niečo viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní

jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-

násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od

 

ukon

úmernosti dávke sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste

s

 

absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

HydrochlorotiazidLiek

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (Tmax asi 2 hod). V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej AUC lineárny a úmerný dávke.

Účinok jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu má, pokiaľ vôbec, malý klinický význam. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), najmä sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch približne 3- násobne oproti hladine v plazme.

Metabolizmus a eliminácia

Hydrochlorotiazid sa eliminuje prevažne ako nezmenená zlúčenina. Hydrochlorotiazid sa eliminuje z plazmy s polčasom v priemere 6 až 15 hodín v terminálnej fáze eliminácie. Kinetika hydrochlorotiazidu sa nemení po opakovanom podávaní a pri podávaní raz denne je akumulácia

minimálna. Viac ako 95% absorbovanej dávky sa vylúči močom ako nezmenená zlúčenina. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

Po perorálnom podaní tabliet Sprimeo HCT je medián času dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie do 1 hodiny pre aliskiren a 2,5 hodiny pre hydrochlorotiazid.

Rýchlosť a rozsah absorpcie Sprimea HCT sa rovnajú biologickej dostupnosti aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa podávajú jednotlivo ako monoterapie. Pri Sprimeu HCT sa pozoroval podobný účinok jedla ako pri jednotlivých monoterapiách.

Charakteristika u skupín pacientov

Preukázalo sa, že Sprimeo HCT je účinné ako antihypertenzívna liečba podávaná raz denne u dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nie je významne ovplyvnená u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým ochorením pečene. Preto nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprim a HCT u pacientov s

maximálne plazmatické koncentrácie a hodnoty AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť

ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene. Nie sú dostupné údaje o pacientoch s ťažkým

poškodením funkcie pečene liečených Sprimeom HCT. Sprimeo HCTregistrácieje kontraindikované u

pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3).

 

ou

ť

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým

poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4). Pri poruche funkcie obličiek sú priemerné

platnos

 

vylučovania močom je znížená. U pacientov s ľahkou ž stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa

pozorovalo zvýšenie AUC hydrochlorotiazidu na 3-násobok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo zvýšenie AUCenouna 8-násobok. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov

s anúriou alebo so závažným poškode ím funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2) a súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73čm2) (pozri časť 4.3).

Farmakokinetika aliskirenuukonsa h dnotila u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu, ktorí

boli liečení hemodialýzou. Podanie jednorazovej perorálnej dávky 300 mg aliskirenu sa spájalo s veľmi malými zmenamis farmakokinetiky aliskirenu (zmena Cmax o menej ako 1,2-násobok; zväčšenie

AUC do 1,6-násobku) v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými osobami. Načasovanie hemodialýzy významne nezmeniloLiek farmakokinetiku aliskirenu u pacientov s ESRD. Preto sa nevyžaduje úprava dávky u týchto pacientov, ak sa podanie aliskirenu pacientom s ESRD, ktorí sú liečení hemodialýzou, považuje za potrebné. Avšak použitie aliskirenu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u starších pacientov. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých starších osôb aj u starších osôb s hypertenziou v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

Nie sú dostupné farmakokinetické údaje u pediatrickej populácie.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie farmakologickej bezpečnosti aliskirenu neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej, dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u zvierat boli v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými farmakologickými účinkami aliskirenu. V štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénových myšiach trvajúcej 6 mesiacov sa nezistil karcinogénny potenciál aliskirenu. Jeden adenóm na hrubom čreve a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke

1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Aliskiren nemal mutagénny potenciál, embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu. Fertilita, prenatálny vývoj a postnatálny vývoj u potkanov neboli ovplyvnené.

K predklinickým hodnoteniam, o ktoré sa opiera podávanie hydrochlorotiazidu u ľudí, patrili stanovenia genotoxicity in vitro a štúdie reprodukčnej toxicity a karcinogenity u hlodavcov. Dostupné sú rozsiahle klinické údaje o hydrochlorotiazide, ktoré sú spomenuté v príslušných častiach.

Nálezy pozorované v štúdiách toxicity trvajúcich 2 a 13 týždňov sa zhodovali s nálezmi pozorovanými v minulosti pri monoterapiách aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom. Nepozo ovali sa žiadne nové alebo neočakávané nálezy, významné pre použitie u ľudí. Zvýšená vakuolizácia buniek zona glomerulosa nadobličiek sa pozorovala u potkanov v 13-týždňovej štúdii tox c ty. Nález sa pozoroval

u zvierat, ktoré dostávali hydrochlorotiazid, ale nie u zvierat, ktoré dostávali samotný aliskiren alebo

vehikulum. Nepreukázalo sa, že tento nález je zvýšený pri kombinácii li čiv

aliskiren/hydrochlorotiazid, pretože jeho závažnosť u všetkých zvieratregistráciebola len minimálna.

 

 

 

 

 

ťou

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

platnos

6.1

Zoznam pomocných látok

 

Jadro tablety:

 

 

enou

Mikrokryštalická celulóza

 

Krospovidón

 

 

 

Monohydrát laktózy

 

 

Pšeničný škrob

 

 

 

 

 

 

 

 

Povidón

 

č

 

 

 

 

 

Magnéziumstearát

 

 

 

 

Bezvodý koloidný oxid remičitý

 

 

Mastenec

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Obalová vrstva:Liek

Mastenec

Hypromelóza

Makrogol

Oxid titaničitý (E171)

6.2Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3Čas použiteľnosti

24 mesiacov

Nie všetky veľkosti balenia a liekové sily musia byť uvedené na trh.

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50 alebo 56 tabliet.

Spoločné balenia obsahujúce 90, 98 alebo 280 tabliet.

PVC/polychlórotrifluóroetylénové (PCTFE) – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 90 alebo 98 tabliet.

Jednotlivé balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 56 x 1 tabletu.

Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet.

registrácie

Spoločné balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 98 x 1 tabl tu.

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými

požiadavkami.

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

 

Novartis Europharm Limited

 

platnos

 

Wimblehurst Road

 

 

 

 

Horsham

 

 

enou

 

West Sussex, RH12 5AB

 

 

 

Veľká Británia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

 

EU/1/11/683/001-020

ukon

 

 

 

 

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

23.06.2011

 

 

 

 

 

Liek

 

 

 

 

 

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry http://www.ema.europa.eu

Filmom obalená tableta
1. NÁZOV LIEKU
Sprimeo HCT 150 mg/25 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 150 mg aliskirenu (ako hemifumarát) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky: Každá tableta obsahuje 50 mg monohydrátu laktózy a 49 mg pšeničného škrobu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Bledožltá, obojstranne vypuklá, oválna, filmom obalená tableta s vyrazeným označením „CLL” na jednej strane a „NVR” na druhej strane.

registrácie

4.KLINICKÉ ÚDAJE

ťou

4.1Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých. platnos

Sprimeo HCT je indikované u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom, keď sa používajú samotné.

Sprimeo HCT je indikované u paci tov s dostatočne zníženým krvným tlakom ako náhrada

aliskirenu a hydrochlorotiazidu, podávaných súčasne v rovnakých dávkach, ako sú v kombinácii.

 

 

enou

 

č

4.2 Dávkovanie a spôs b p dávania

s

ukon

 

Odporúčaná dávka Sprimea HCT je jedna tableta denne. Sprimeo HCT sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase. Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu

s SprimeomLiekHCT.

Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov.

Dávkovanie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom

Pred prechodom na fixnú kombináciu možno odporučiť individuálnu titráciu dávky každej z dvoch zložiek. Ak je to klinicky opodstatnené, možno zvážiť priamy prechod z monoterapie na fixnú kombináciu.

Sprimeo HCT 150 mg /25 mg možno podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený samotným aliskirenom 150 mg alebo hydrochlorotiazidom 25 mg, alebo Sprimeom HCT

150 mg/12,5 mg.

Ak sa krvný tlak dostatočne nezníži po 2-4 týždňoch liečby, dávku možno titrovať až na maximum Sprimeo HCT 300 mg/25 mg denne. Dávkovanie má byť individuálne a upravované podľa klinickej odpovede pacienta.

Dávkovanie pri nahradení voľnej kombinácie

Pre pohodlie môžu pacienti, ktorí dostávajú aliskiren a hydrochlorotiazid v dvoch osobitných tabletách, prejsť na Sprimeo HCT, tabletu s fixnou kombináciou, ktorá obsahuje rovnaké dávky jednotlivých zložiek.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované u pacientov s anúriou a u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (rýchlosť glomerulovej filtrácie (GFR) < 30 ml/min/1,73 m2). Súbežné použitie Sprimea HCT s

blokátormi receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín registrácie

(ACEI) je kontraindikované u pacientov, ktorí majú poruchu funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časť 5.2). Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 4.4).

 

ou

Starší pacienti (nad 65 rokov)

ť

Odporúčaná začiatočná dávka aliskirenu u starších pacientov je 150 mg. Zvýšením dávky na 300 mg sa u väčšiny starších pacientov nedosiahne ďalšieplatnosklinicky významné zníženie krvného tlaku.

Deti a dospievajúci

Sprimeo HCT sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli

chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti ( ozri časť 5.2).

Precitlivenosť na liečivá alebočenouna ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1), alebo na iné látky odvodené odukonsulfó amidov.

Anamnéza angioedému pri liečbe aliskirenom.

Dedičný alebo idiopatický angioedém.

Druhý a tretístrimester gravidity (pozri časť 4.6).

Anúria.

ZávažnéLiekpoš odenie funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2).

Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

Závažné poškodenie funkcie pečene.

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom a itrakonazolom, dvomi vysoko účinnými inhibítormi P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (napr. chinidínom) je kontraindikované

(pozri časť 4.5).

Súbežné použitie aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Hypotenzia, synkopa, cievna mozgová príhoda, hyperkaliémia a zmeny funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa zaznamenali u citlivých osôb, zvlášť pri kombinovaní liekov, ktoré ovplyvňujú tento systém (pozri časť 5.1). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón kombinovaním aliskirenu s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II (ARB) sa preto neodporúča.

Použitie aliskirenu v kombinácii s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).

Srdcové zlyhávanie

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association (NYHA)). Sprimeo HCT sa má používať opatrne u pacientov so srdcovým zlyhávaním vzhľadom na obmedzené údaje o klinick j účinnosti a bezpečnosti.

Angioedém

registrácie

 

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, u pac entov liečených aliskirenom sa zaznamenali angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka).

Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém,

ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytli po použití iných liekov, ktoré môžu vyvolať angioedém,

 

 

ou

 

ť

vrátane blokátorov RAAS (inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátorov

receptorov angiotenzínu II) (pozri časť 4.8).

platnos

 

 

 

U pacientov s angioedémom v anamnéze môže byť vyššie riziko výskytu angioedému počas liečby

aliskirenom (pozri časti 4.3 a 4.8). Pri predpisovaní aliskirenu pacientom s angioedémom v anamnéze

 

 

 

enou

je preto potrebná opatrnosť a takýchto pacientov je potrebné počas liečby dôsledne sledovať (pozri

časť 4.8), zvlášť na začiatku liečby.

 

 

 

č

Ak vznikne angioedém, Sprimeo HCT sa má okamžite vysadiť a má sa poskytnúť príslušná liečba

 

 

ukon

 

a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka,

hlasivky alebo hrtanu sa má p dať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na

udržanie priechodnosti dýchacích ciest.

 

s

 

 

Pacienti s depléciou odíka a/alebo objemu

Liek

 

 

 

U pacientov s depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u pacientov užívajúcich vysoké dávky diuretík,

sa po začatí l čby Sprimeom HCT môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Sprimeo HCT sa má použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej deplécie sodíka a/alebo objemu.

Nerovnováha elektrolytov

Liečba Sprimeom HCT sa má začať len po korigovaní hypokaliémie a akejkoľvek súbežne existujúcej hypomagneziémie. Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hypokaliémie alebo exacerbovať už existujúcu hypokaliémiu. Tiazidové diuretiká sa majú opatrne podávať pacientom s ochoreniami, ktoré spôsobujú zvýšenú stratu draslíka, napr. nefropatiami so strácaním soli a prerenálnou (kardiogénnou) poruchou funkcie obličiek. Ak hypokaliémia vznikne počas liečby hydrochlorotiazidom, Sprimeo HCT sa má vysadiť až do trvalej úpravy rovnováhy draslíka. Hoci sa pri používaní tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, súčasná liečba aliskirenom môže znižovať hypokaliémiu vyvolanú diuretikom. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, pacientov so zvýšenou diurézou, pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov, ktorí dostávajú súbežnú liečbu kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) (pozri časti 4.5 a 4.8).

Naproti tomu sa pri použití aliskirenu po uvedení na trh pozorovalo zvýšenie draslíka v sére, ktoré môže byť exacerbované súbežným použitím iných látok účinkujúcich na RAAS alebo nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované

registrácie exacerbovať už existujúcu hyponatriémiu. Pozorovala sa hyponatriémiaou sprevádzaná neurologickými

u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.5 a 4.8).

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hyponatriémie a hypochloremick j alkalózy alebo

symptómami (nauzeou, progredujúcou dezorientovanosťou, ťapati u). Liečba hydrochlorotiazidom sa

má začať len po korigovaní existujúcej hyponatriémie. Ak počas liečby Sprimeom HCT vznikne závažná alebo náhla hyponatriémia, podávanie platnossa má prerušiť až do normalizovania natriémie.

Nie sú dôkazy o tom, že by Sprimeo HCT znižov lo hyponatriémiu vyvolanú diuretikom alebo bránilo jej vzniku. Deficit chloridu je spravidla mierny a zvyč jne nevyžaduje liečbu.

 

enou

Všetkých pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká, je potrebné pravidelne kontrolovať pre

nerovnováhu elektrolytov, najmä draslíka, s díka a horčíka.

č

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a slabé zvýšenie vápnika v

ukon

 

sére, aj keď nie sú prítomné z áme poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémi u a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelnes kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže poukazovať na skrytý hyperparatyreoidizmus. Tiazidy je potrebné vysadiť pred vykonaním testov na funkciu prištítnychLiekteliesok.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať azotémiu u pacientov s chronickou chorobou obličiek. Pri používaní Sprimea HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov vrátane draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. Použitie

Sprimea HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo anúriou

(pozri časť 4.3).

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR ≥ 30 ml/min/1,73 m2) nie je potrebné upravovať dávkovanie.

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom, ktorým nedávno transplantovali obličku.

Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia (napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúceho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes mellitus alebo ochorenie obličiek. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2). Po uvedení aliskirenu na trh sa u rizikových pacientov, ktorí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

Poškodenie funkcie pečene

Tiazidy sa majú opatrne používať u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo progredujúcim ochorením pečene, pretože malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu navodiť pečeňovú kómu. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebné upravovať začiatočnú dávku. Nie sú dostupné údaje o použití Sprimea HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 5.2).

Nie sú žiadne klinické skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom s poškodením funkcie pečene.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg alebo v apamilom 240 mg vyvolalo

zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Preto je potrebná opatrnosť,registráciekeď sa aliskiren podáva so

stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol alebo verapamil (pozri časť 4.5).

 

 

 

ou

 

 

ť

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertr

fická kardiomyopatia

Tak ako pri ostatných vazodilatanciách, mimoriadna opatr

osť je potrebná u pacientov so stenózou

aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Stenóza renálnej artérie a renovaskulárna hypertenzia

 

 

 

platnos

 

Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Sprimea HCT u pacientov

enou

 

 

 

s jednostrannou alebo obojstrannou ste óz u renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej

obličke. Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie

 

č

obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď sa aliskiren podáva pacientom so

 

ukon

stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto potrebné postupovať opatrne. Ak dôjde

k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

s

 

Systémový lupus erythematosus

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu systémovéhoLieklupus erythematosus.

Metabolické a endokrinné účinky

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny cholesterolu a triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. Súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus (pozri časť 4.3).

Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Sprimeo HCT kontraindikované pri symptomatickej hyperurikémii

(pozri časť 4.3). Hydrochlorotiazid môže zvýšiť sérovú koncentráciu kyseliny močovej ako dôsledok zníženého klírensu kyseliny močovej a môže spôsobiť alebo exacerbovať hyperurikémiu, ako aj vyvolať dnu u citlivých pacientov.

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a mierne zvýšenie vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže svedčiť o skrytom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pred vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby Sprimeom HCT vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podanie diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.

Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

registrácie

anamnéze.

Sulfonamid hydrochlorotiazid sa dával do súvislosti s idiosynkratickou reakciou, ktorá mala za následok akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Symptómy zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a typicky sa vyskytujú do niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Základom liečby je čo najrýchlejšie vysadiť hydrochlorotiazid. Okamž tá farmakologická alebo chirurgická liečba sa má zvážiť, ak sa vnútroočný tlak nezníži. K rizikovým faktorom pre vznik akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môže patriť alergia na sulfonamidy alebo penicilín v

 

 

ou

Všeobecne

ť

platnos

 

V prípade ťažkej a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Sprime m HCT má ukončiť.

Tak ako pri každom antihypertenzívnom lieku, n dmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s

ischemickou chorobou srdca alebo iným ischemickým kardiovaskulárnym ochorením môže mať za

následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú ríhodu.

 

 

enou

Reakcie z precitlivenosti na hydrochlor tiazid sa môžu vyskytnúť u pacientov, ale sú

pravdepodobnejšie u pacientov s al rgiou a astmou.

 

č

Pomocné látky

ukon

 

 

 

Sprimeo HCT obsahuje la tózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózogalaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento

liek.

Liek

s

 

 

 

Sprimeo HCT obsahuje pšeničný škrob. Je vhodné pre ľudí s celiakiou. Pacienti s alergiou na pšenicu (iné ochoren ako celiakia) nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Informácie o interakciách Sprimea HCT

Lieky ovplyvňujúce koncentráciu draslíka v sére: Depléciu draslíka účinkom hydrochlorotiazidu zmierňuje účinok aliskirenu, ktorý draslík šetrí. Naproti tomu možno predpokladať, že tento účinok hydrochlorotiazidu na draslík v sére budú potenciovať iné lieky, ktoré sa spájajú so stratou draslíka a hypokaliémiou (napr. iné kaliuretické diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, adrenokortikotropný hormón (ACTH), amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, deriváty kyseliny salicylovej). Naopak, súbežné použitie iných látok ovplyvňujúcich RAAS, NSAID alebo látok, ktoré zvyšujú koncentráciu draslíka v sére (napr. diuretík šetriacich kálium, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík, heparínu), môže viesť k zvýšeniu hodnôt draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie s látkou ovplyvňujúcou koncentráciu draslíka v sére považuje za potrebné, odporúča sa opatrnosť. Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri časti 4.3,

4.4 a 5.1).

digitálisové glykozidy, antiarytmiká).

Lieky ovplyvňované poruchami draslíka v sére: Odporúča sa pravidelneregistráciemonitorovať draslík v sére, keď sa Sprimeo HCT podáva s liekmi, ktoré sú ovplyvňované poruchami draslíka v sére (napr.

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (inhibítorov COX-2), acetylsalicylovej kyseliny a neselektívnych NSAID: Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny účinok aliskirenu. NSAID môžu tiež oslabiť diuretickú a antihypertenzívnu aktivitu hydrochlorotiazidu.

ťou U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti)

môžu aliskiren a hydrochlorotiazid podávané súčasneplatnoss NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie

obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné. Preto sa pri použití Sprimea HCT s NSAID vyžaduje opatrnosť, n jmä u starších pacientov.

 

 

enou

Iné antihypertenzíva: Antihypertenzívny účinok Sprimea HCT sa môže zvyšovať pri súčasnom

podávaní iných antihypertenzív.

č

 

Ďalšie informácie o interakciách s aliskirenom

ukon

 

Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri

časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Medzi látky, ktoré sa kúmali v klinických farmakokinetických štúdiách aliskirenu, patria acenokumarol,Liekatenolol, celekoxib, fenofibrát, pioglitazón, alopurinol, izosorbid-5-mononitrát, digoxín, metformín, amlodipín, atorvastatín, cimetidín a hydrochlorotiazid. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie. Vzhľadom na to nie je potrebná úprava dávkovania aliskirenu alebo týchto súčasne podávaných liekov.

Interakcie s glykoproteínom P: V predklinických štúdiách sa zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa na črevnej absorpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Rifampicín, ktorý je induktorom P-gp, znížil v klinickej štúdii biologickú dostupnosť aliskirenu

o približne 50%. Iné induktory P-gp (ľubovník bodkovaný) môžu znižovať biologickú dostupnosť aliskirenu. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, je známe, že P-gp reguluje aj absorpciu mnohých substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivách a plazme. Preto inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny v tkanivách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície tohto transportéra.

Silné inhibítory P-gp: Štúdia liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým osobám ukázala, že cyklosporín (200 a 600 mg) zvyšuje Cmax aliskirenu v dávke 75 mg približne 2,5-krát a AUC približne 5-krát. Zvýšenie môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. U zdravých osôb itrakonazol (100 mg) zvyšuje AUC aliskirenu (150 mg) 6,5-násobne a Cmax 5,8-násobne. Preto je kontraindikované súčasné použitie aliskirenu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

Stredne silné inhibítory P-gp: Súčasné podávanie ketokonazolu (200 mg) alebo verapamilu (240 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Predpokladá sa, že zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu alebo verapamilu je v rozmedzí, ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky aliskirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanej terapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných klinických skúšaniach. Predklinické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie aliskirenu a ketokonazolu zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva s ketokonazolom, verapamilom alebo inými stredne silnými

inhibítormi P-gp (klaritromycínom, telitromycínom, erytromycínom, amiodarónom). Substráty alebo slabé inhibítory P-gp: Nepozorovali sa významné interakcieregistrácies atenololom,

digoxínom, amlodipínom alebo cimetidínom. Pri podávaní s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

Inhibítory polypeptidov transportujúcich organické anióny (OATP): Pr dklinické štúdie naznačujú, že aliskiren môže byť substrátom polypeptidov transportujúcich organické anióny. Preto je pri súbežnom podávaní možnosť interakcií medzi inhibítormi OATP a aliskirenom (pozri interakciu s grapefruitovou šťavou).

 

ou

ť

Grapefruitová šťava: Podanie grapefruitovej šťavy s aliskirenom spôsobilo zníženie AUC a Cmax

platnos

 

aliskirenu. Súčasné podanie so 150 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 61% a súčasné

podanie s 300 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC liskirenu o 38%. Tento pokles pravdepodobne

spôsobuje inhibícia absorpcie aliskirenu sprostredkov nej polypeptidom transportujúcim organické

anióny v gastrointestinálnom trakte. Vzhľadom na riziko zlyhania liečby sa preto grapefruitová šťava nemá požiť spolu so Sprimeom HCT.

Furosemid: Keď sa aliskiren podával súčasne s furosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28%

Interakcie s jedlom: Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu aliskirenu.

a jeho Cmax o 49%. Preto sa odporú a monitorovať účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo

 

 

enou

 

č

upravuje, aby sa predišlo jeho mož ej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového

preťaženia.

 

 

Warfarín: Účinky aliskirenu na farmakokinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

 

ukon

 

Liek

s

 

 

 

Ďalšie informácie o interakciách s hydrochlorotiazidom

Nasledujúce lieky môžu interagovať so súbežne podávanými tiazidovými diuretikami:

Lítium: Tiazidy znižujú obličkový klírens lítia, preto sa pri užívaní hydrochlorotiazidu môže zvýšiť riziko toxických účinkov lítia. Súčasné podávanie lítia a hydrochlorotiazidu sa neodporúča. Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa počas ich súčasného užívania starostlivo monitorovať hladinu lítia v sére.

Liečivá, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes: Pre riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes, hlavne antiarytmikami triedy Ia a triedy III a niektorými antipsychotikami.

Liečivá ovplyvňujúce koncentráciu sodíka v sére: Hyponatriemizujúci účinok diuretík môže zosilniť súbežné podávanie liekov, ako sú antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká atď. Pri dlhodobom podávaní týchto liekov je potrebná opatrnosť.

Presorické amíny (napr. noradrenalín, adrenalín): Hydrochlorotiazid môže znížiť odpoveď na

digitálisom.

registrácie

presorické amíny, napr. noradrenalín. Klinická významnosť tohto účinku je neistá a nepostačuje na to, aby bolo vylúčené ich používanie.

Digoxín alebo iné digitálisové glykozidy: Hypokaliémia alebo hypomagn ziémia vyvolané tiazidmi sa môžu vyskytnúť ako nežiaduce účinky napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných

 

ou

ť

Vitamín D a soli vápnika: Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D

platnos

 

alebo soľami vápnika môže potenciovať zvýšenie vápnika v ére. Súbežné použitie diuretík tiazidového typu môže vyvolať hyperkalciémiu u pacie tov s predispozíciou na hyperkalciémiu (napr. s hyperparatyreoidizmom, malignitou alebo stavmi sprostredkovanými vitamínom D) zvýšením reabsorpcie vápnika v tubuloch.

Antidiabetiká (napr. inzulín a perorálne antidiabetiká): Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika (pozri časť 4.4). Metformín sa má používať opatrne vzhľadom na riziko laktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným

hydrochlorotiazidu.

enou

 

 

č

Betablokátory a diazoxid:ukonSúčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu

s betablokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zosilniť hyperglykemizujúcis účinok diazoxidu.

Lieky používanéLiekna liečbu dny: Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorot az d môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z precitlivenosti na alopurinol.

Anticholínergiká a iné lieky ovplyvňujúce motilitu žalúdka: Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholínergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka. Naopak sa predpokladá, že prokinetické látky, napr. cisaprid, môžu znížiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu.

Amantadín: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko nežiaducich reakcií spôsobených amantadínom.

Iónomeničové živice: Absorpciu tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu znižuje cholestyramín alebo kolestipol. Môže to mať za následok subterapeutické účinky tiazidových diuretík. Avšak časové rozloženie dávok hydrochlorotiazidu a živice, keď sa hydrochlorotiazid podáva najmenej 4 hodiny pred podaním živíc alebo 4-6 hodín po ňom, môže prípadne minimalizovať interakciu.

Cytotoxické látky: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických látok obličkami (napr. cyklofosfamidu, metotrexátu) a potenciovať ich myelosupresívne účinky.

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú

účinok relaxancií kostrového svalstva, napr. derivátov kurare.

systému alebo priamou vazodilatáciou), môže potenciovať ortostatickú hypotenziu.

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká: Súbežné podávanie tiazidovýchregistráciediuretík s látkam , ktorých účinkom sa tiež znižuje krvný tlak (napr. znížením aktivity sympatického centrálneho nervového

Metyldopa: Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie, ktorá vzn kla pri súčasnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy.

Kontrastné látky obsahujúce jód: V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko

akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódovaných látok. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

ťou

4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

platnos

 

Nie sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Aliskiren nemal teratogénne účinky u

trimestra. S použitím hydrochlorotiaziduenoupočas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie načzvi ratách sú nedostatočné.

potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Iné látky, ktoré priamo pôsobia na RAAS, sa spájali so

závažnými malformáciami plodu a smrť u n vorodencov, keď sa používali počas druhého a tretieho

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže

použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a

môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov

a trombocytopénia.

ukon

s

 

HydrochlorotLiekazid sa nemá používať na liečbu gestačného edému, gestačnej hypertenzie alebo preeklampsií pre riziko poklesu objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie u gravidných žien, s výnimkou zriedkavých situácií, keď nemožno použiť inú liečbu.

S touto kombináciou sa nevykonali osobitné klinické skúšania, preto sa Sprimeo HCT nemá používať počas prvého trimestra gravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra (pozri časť 4.3). Pred plánovanou graviditou je potrebné prejsť na vhodnú alternatívnu liečbu. Ak sa gravidita zistí počas liečby, Sprimeo HCT je potrebné čo najskôr vysadiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Aliskiren sa vylučoval do mlieka dojčiacich potkaních samíc.

Hydrochlorotiazid sa vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. Vysoké dávky tiazidov, ktoré vyvolávajú silnú diurézu, môžu brániť tvorbe mlieka.

Použitie Sprimea HCT sa neodporúča počas dojčenia. Ak sa Sprimeo HCT používa v období dojčenia, dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidláregistráciea obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že Sprimeo HCT ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá a ob luhovať stroje. Pri vedení

vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

 

ou

 

 

Kombinácia aliskiren/hydrochlorotiazid

ť

 

platnos

 

Bezpečnosť Sprimea HCT sa hodnotila v 9 klinických skúšaniach s viac ako 3 900 pacientmi, z

ktorých viac ako 700 bolo liečených vyše 6 mesiacov a 190 vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou ani etnickou príslušnosťou. Celková incidencia nežiaducich ríhod pri liečbe Sprimeom HCT bola do dávky

300 mg/25 mg podobná ako pri placebe. Nežiaduce reakcie boli spravidla mierne a prechodné a len

HCT (aliskirene a hydrochlorotiazidenou), ktoré sú uvedené v príslušných odsekoch o jednotlivých zložkách, sa môžu vyskytnúť aj pričSprimeu HCT.

zriedkavo si vyžiadali ukončenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek pozorovanou pri

Sprimeu HCT je hnačka. Nežiaduce liek vé reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek Sprimea

Frekvencia nežiaducich rea cií uvedených nižšie je definovaná pomocou nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci

 

 

ukon

jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

 

s

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:

 

Hnačka

Liek

 

 

Hnačka: Hnačka je nežiaduca lieková reakcia na aliskiren súvisiaca s veľkosťou dávky. V kontrolovaných klinických skúšaniach bola incidencia hnačky u pacientov liečených Sprimeom HCT 1,3% v porovnaní s 1,4% u pacientov liečených aliskirenom alebo 1,9% u pacientov liečených hydrochlorotiazidom.

Sérový draslík: Vo veľkom klinickom skúšaní kontrolovanom placebom sa opačné účinky aliskirenu

(150 mg alebo 300 mg) a hydrochlorotiazidu (12,5 mg alebo 25 mg) na sérový draslík u mnohých pacientov približne vyrovnávali. U iných pacientov môže prevládať buď jeden, alebo druhý účinok. U rizikových pacientov je potrebné v náležitých intervaloch pravidelne stanovovať sérový draslík, aby sa zistila prípadná nerovnováha elektrolytov (pozri časti 4.4 a 4.5).

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek sa môžu vyskytnúť pri Sprimeu HCT, aj keď sa v klinických skúšaniach nepozorovali.

Aliskiren

Pri liečbe aliskirenom do dávky 300 mg bola celková incidencia nežiaducich reakcií podobná ako pri placebe. Vo všeobecnosti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali prerušenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

Známe nežiaduce liekové reakcie na aliskiren sú uvedené v tabuľke nižšie, pričom použ tá konvencia je rovnaká, ako predtým pri fixnej kombinácii.

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

registrácie

 

 

Časté:

 

 

Závraty

 

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Hypotenzia

 

 

ou

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hnačka

 

 

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Reakcie z precitlivenosti

 

 

 

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Exantém, závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse

 

 

 

 

 

reactions, SCAR) vrát ne toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN)

 

 

 

 

 

a reakcií ústnej sliznice

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Angioedém

platnos

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

 

 

Časté:

 

 

Artralgia

 

 

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ci st

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

č

 

 

 

 

 

 

 

Akút e zlyhanie obličiek, poškodenie funkcie obličiek

 

 

Celkové poruchy a rea

cie v mieste podania

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Periférny edém

 

 

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

ukon

 

 

 

 

 

 

 

s

Hyperkaliémia

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zvýšenie kreatinínu v krvi

 

 

 

 

 

Počas liečbyLiekaliskirenom sa vyskytli angioedém a reakcie z precitlivenosti. V kontrolovaných

 

 

 

klinických skúšaniach sa angioedém a reakcie z precitlivenosti počas liečby aliskirenom zaznamenali zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo komparátormi.

Prípady angioedému alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) boli hlásené aj pri použití po uvedení na trh. Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém, ktoré sa v niektorých prípadoch dávali do súvislosti s podaním iných liekov, o ktorých je známe, že vyvolávajú angioedém, vrátane blokátorov RAAS (inhibítorov ACE alebo ARB).

Reakcie z precitlivenosti sa zaznamenali aj pri používaní lieku po jeho uvedení na trh.

V prípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na reakciu z precitlivenosti/angioedém (zvlášť ťažkostí s dýchaním alebo prehĺtaním, exantému, svrbenia, urtikárie alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka, závratov) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Artralgia bola hlásená pri používaní lieku po uvedení na trh. V niektorých prípadoch sa vyskytla ako súčasť reakcie z precitlivenosti.

Tento účinok sa pozoruje aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, napr. pri ACEI a ARB.

Hemoglobín a hematokrit: Pozoroval sa malý pokles hemoglobínu a hematokrituregistrácie(pr em rný pokles približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadni pacienti neukončili liečbu pre anémiu.

Sérový draslík: Zvýšenie draslíka v sére sa pozorovalo pri aliskirene a môže ho exacerbovať súbežné použitie iných látok účinkujúcich na RAAS alebo použitie NSAID. V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. K mbinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI

je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacient

ťou

v (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

platnos

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4). Vyskyt i sa j hlásenia o periférnom edéme, zvýšení

kreatinínu v krvi a závažných kožných nežiaducich reakciách (SCAR) vrátane toxickej epidermálnej

 

 

 

enou

nekrolýzy (TEN) a reakcií ústnej sliznice.

 

 

č

Liek

s

ukon

 

 

 

 

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa predpisuje vo veľkom rozsahu už mnoho rokov, často vo vyšších dávkach, než aké obsahuje Sprimeo HCT. Nasledujúce nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov liečených samotnými tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu:

Poruchy krvi a lymfatického systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Trombocytopénia, niekedy s purpurou

 

Veľmi zriedkavé:

Agranulocytóza, útlm kostnej drene, hemolytická anémia, leukopénia

Neznáme:

 

 

Aplastická anémia

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Precitlivenosť

 

 

 

 

Poruchy metabolizmu a výživy

 

 

 

 

 

Veľmi časté:

 

Hypokaliémia

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hyperurikémia, hypomagneziémia, hyponatriémia

Zriedkavé:

 

 

Hyperkalciémia, hyperglykémia, zhoršenie stavu metabolizmu pri

 

 

 

diabete

 

 

 

registrácie

Veľmi zriedkavé:

Hypochloremická alkalóza

 

 

Psychické poruchy

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Depresia, poruchy spánku

 

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Závraty, bolesť hlavy, parestézia

 

Poruchy oka

 

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zhoršenie videnia

 

 

Neznáme:

 

 

Akútny glaukóm s uzavretým uhl m

 

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Zriedkavé:

 

 

Srdcové arytmie

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Ortostatická hypotenzia

 

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Respiračná tieseň (vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

platnos

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Znížená chuť do jedenia, slabá nauzea a vracanie

Zriedkavé:

 

 

Nepríj m é pocity v bruchu, zápcha, hnačka

Veľmi zriedkavé:

Pankr atitída

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Intrahepatálna cholestáza, žltačka

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

Časté:

 

 

Urtikária a iné formy exantému

 

 

Zriedkavé:

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Reakcie z fotosenzitivity

 

 

 

 

 

Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus, reaktivácia kožného

Veľmi zried avé:

Liek

 

lupus erythematosus, nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna

 

nekrolýza

 

 

 

 

 

Multiformný erytém

 

 

 

Neznáme:

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

Neznáme:

 

 

Svalové spazmy

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ciest

 

 

 

 

Neznáme:

 

 

Dysfunkcia obličiek, akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

 

 

 

Časté:

 

 

Impotencia

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

 

 

 

Neznáme:

 

 

Asténia, pyrexia

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt cholesterolu a triacylglycerolov Zriedkavé:Glykozúria

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o liečbe predávkovania Sprimeom HCT. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu.

Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo môže zosilniť srdcové arytmie spojené so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo niektorých antiarytmických liekov. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

V klinickom skúšaní vykonanom u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu (end stage renal disease, ESRD), ktorí boli liečení hemodialýzou, bol klírens aliskirenu dialýzou nízky (< 2% perorálneho klírensu). Preto dialýza nie je vhodná na liečbu nadmernej expozície aliskirenu.

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptid vý, účinný a selektívny priamy inhibítor humánneho renínu.

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

 

Farmakoterapeutická skupina: kombinácie inhibítora renínu (aliskiren) s diuretikami

(hydrochlorotiazid), ATC kód: C09XA52

 

 

registrácie

Sprimeo HCT kombinuje dve antihypertenzívne látky na zníženie krvného tlaku u pacientov s

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

ť

 

esenciálnou hypertenziou: aliskiren patrí do triedy priamych inhibítorov renínu a hydrochlorotiazid do

triedy tiazidových diuretík. Kombinácia týchto dvoch lá ok s komplementárnymi mechanizmami

účinku má aditívny antihypertenzívny účinok, ktorý znižuje krvný tlak vo väčšej miere než každá

zložka samostatne.

 

platnos

 

 

Aliskiren

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aliskiren inhibíciou enzýmu renínčinhibuje RAAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu angiotenzinogénu na angioteukonzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiotenzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAAS (inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)) spôsobujú kompenzačné zvýšenie plazmatickej renínovej aktivity (PRA), liečba aliskirenoms znižuje PRA u pacientov s hypertenziou približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri kombinácii aliskirenu s inými antihypertenzívami. Klinické dôsledky účinkov na PRA v súčasnostiLieknie sú známe.

U pacientov s hypertenziou podávanie aliskirenu raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachovávajúc priaznivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej odpovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho antihypertenzívneho účinku. Antihypertenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby (12 mesiacov) a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Dostupné sú klinické štúdie kombinovanej liečby aliskirenom pridaným k diuretiku hydrochlorotiazidu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu a k betablokátoru atenololu. Tieto kombinácie boli účinné a dobre sa tolerovali.

Účinnosť a bezpečnosť liečby založenej na aliskirene sa porovnali s liečbou založenou na ramiprile v štúdii noninferiority trvajúcej 9 mesiacov u 901 starších pacientov (≥ 65 rokov) s esenciálnou systolickou hypertenziou. Aliskiren 150 mg alebo 300 mg denne alebo ramipril 5 mg alebo 10 mg denne sa podávali 36 týždňov s možnosťou prídavnej liečby hydrochlorotiazidom (12,5 mg alebo

25 mg) po12. týždni a amlodipínom (5 mg alebo 10 mg) po 22. týždni. V období 12 týždňov znížila monoterapia aliskirenom systolický/diastolický tlak krvi o 14,0/5,1 mmHg v porovnaní s

11,6/3,6 mmHg pri ramiprile, čo je v súlade s noninferioritou aliskirenu oproti ramiprilu pri zvolených dávkovaniach, pričom rozdiely systolického a diastolického krvného tlaku boli štatisticky významné. Znášanlivosť bola porovnateľná v oboch skupinách liečby, ale kašeľ sa zaznamenal častejšie pri podávaní ramiprilu ako pri podávaní alsikirenu (14,2% oproti 4,4%), zataľ čo hnačka bola častejšia pri podávaní aliskirenu ako pri podávaní ramiprilu (6,6% oproti 5,0%).

V štúdii trvajúcej 8 týždňov u 754 starších (≥ 65 rokov) a starých (30% ≥ 75 rokov) pacientov s hypertenziou vyvolal aliskiren v dávkach 75 mg, 150 mg a 300 mg štatisticky významne väčšie

zníženie krvného tlaku (systolického a diastolického) v porovnaní s placebom. Ďalší registrácie

antihypertenzívny účinok sa nepozoroval pri 300 mg aliskirenu v porovnaní so 150 mg al skirenu. Všetky tri dávky dobre znášali starší aj starí pacienti.

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne

vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom „r bound” účinok na krvný tlak alebo PRA sa nedokázal.

 

ou

ť

V štúdii trvajúcej 36 týždňov u 820 pacientov s ischemickou dysfunkciou ľavej komory sa pri

aliskirene v porovnaní s placebom, keď sa pridali k základnej liečbe, nezistili zmeny v remodelácii

platnos

 

komory, stanovené prostredníctvom objemu ľavej kom ry na konci systoly.

Kombinované počty úmrtí z kardiovaskulárnych príčin, hospitalizácií pre zlyhávanie srdca,

opakovaných infarktov myokardu, mozgových cievnych príhod a náhlych úmrtí s resuscitáciou boli

podobné v skupinách aliskirenu a placeba. Avšak u pacientov, ktorí dostávali aliskiren, bol v

 

 

enou

porovnaní so skupinou placeba významne vyšší výskyt hyperkaliémie, hypotenzie a dysfunkcie

obličiek.

č

 

Prínos aliskirenu pre kardiovaskulárny systém a/alebo obličky sa vyhodnotil v dvojito slepom,

 

ukon

 

randomizovanom klinickom skúša í kontrolovanom placebom u 8 606 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickou chorob u bličiek (preukázanou proteinúriou a/alebo GFR < 60 ml/min/1,73 m2) s kardiovaskulárnou chorobou alebo bez nej. U väčšiny pacientov bol arteriálny krvný tlak dostatočne znížený pri zaradenísdo skúšania. Primárny ukazovateľ bol zložený z kardiovaskulárnych

a obličkových komplikácií.

V tomto klinLiekckom skúšaní sa 300 mg aliskirenu porovnalo s placebom, keď sa pridali k štandardnej liečbe, ktorá zahŕňala buď inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátor receptorov angiotenzínu. Skúšanie sa predčasne ukončilo, pretože nebolo pravdepodobné, že pre jeho účastníkov je aliskiren prínosom. Predbežné výsledky klinického skúšania ukázali pomer rizika pre primárny ukazovateľ 1,09 v prospech placeba (interval spoľahlivosti 95%: 0,97, 1,22, 2-stranné p=0,17). Okrem toho sa pri aliskirene v porovnaní s placebom pozorovala zvýšená incidencia závažných nežiaducich následkov pri obličkových komplikáciách (4,7% oproti 3,3%), hyperkaliémii (36,9% oproti 27,1%), hypotenzii (18,4% oproti 14,6%) a cievnej mozgovej príhode (2,7% oproti 2,0%). Zvýšenie incidencie nefatálnej cievnej mozgovej príhody bolo väčšie u pacientov s insuficienciou obličiek.

Hydrochlorotiazid

Miesto účinku tiazidových diuretík je predovšetkým v obličkovom distálnom stočenom tubule. Preukázalo sa, že v kôre obličiek je receptor s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom účinku tiazidového diuretika a inhibície transportu NaCl v distálnom stočenom tubule.

Mechanizmus účinku tiazidov je založený na inhibícii symportéra Na+Cl- kompetíciou o miesto Cl-, čím sa ovplyvňujú mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšovaním vylučovania sodíka a chloridu približne v rovnakom rozsahu, a nepriamo týmto diuretickým pôsobením, ktorým sa znižuje objem plazmy s následným zvýšením plazmatickej renínovej aktivity, sekrécie aldosterónu a straty draslíka močom, a znížením draslíka v sére.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

V klinických skúšaniach dostávalo Sprimeo HCT raz denne viac ako 3 900 pacientov s hypertenziou.

U pacientov s hypertenziou podávanie Sprimea HCT raz denne viedlo k zníženiu systolického aj diastolického tlaku krvi závislému od dávky, ktoré sa zachovalo počas celého 24-hodinového

aliskirenom (aliskiren s pridaným hydrochlorotiazidom alebo bez neho)registráciebol návrat krvného tlaku k východiskovej hodnote postupný (3−4 týždne), bez preukázaného „rebound” účinku.

dávkovacieho intervalu. Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny

účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov. Antihypertenzívny účinok sa udržal počas dlhodobej

liečby a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Antihypertenzívny účinok jednorazovej dávky kombinácie pretrvával 24 hodín. Po skončení liečby

Sprimeo HCT sa skúmalo v skúšaní kontrolovanom placebom, do ktorého bolo zaradených

2 762 pacientov s hypertenziou s diastolickým tlakom krvi ≥ 95 mmHg a < 110 mmHg (priemerný

od 17,6/11,9 mmHg do 21,2/14,3 mmHg, v porovna í so 7,5/6,9 mmHg pri placebe. Väčšie zníženie

východiskový tlak krvi 153,6/99,2 mmHg). V tejto štúdii Sprimeo HCT v dávkach od 150 mg/12,5 mg

 

ou

ť

do 300 mg/25 mg vyvolávalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) závislé od dávky

platnos

 

tlaku krvi pri týchto kombinovaných dávkach bolo iež významne väčšie ako pri zodpovedajúcich dávkach aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa odávali samostatne. Kombinácia aliskirenu a hydrochlorotiazidu neutralizovala reaktívne zvýšenie PRA vyvolané hydrochlorotiazidom.

tlak krvi ≥ 160 mmHg a/alebo diastoenoulický tlak krvi ≥ 100 mmHg), pri dávkach od 150 mg/12,5 mg do 300 mg/25 mg podávaných po monotč rapii bez titrácie nahor sa ukázali významne vyššie podiely pacientov s úpravou systolického/diastolického tlaku krvi (< 140/90 mmHg) v porovnaní so

Keď sa Sprimeo HCT podávalo pacie t m s hypertenziou s výrazne zvýšeným tlakom krvi (systolický

zodpovedajúcimi monoterapiami. V tejto populácii Sprimeo HCT 150 mg/12,5 mg až 300 mg/25 mg v závislosti od dávky spôsobilo zníženie systolického/diastolického tlaku krvi od 20,6/12,4 mmHg do

24,8/14,5 mmHg, čo bolo významne lepšie ako pri zodpovedajúcich monoterapiách. Bezpečnosť

 

 

ukon

kombinovanej liečby a zodpovedajúcich monoterapií bola podobná bez ohľadu na závažnosť

Liek

s

 

hypertenzie alebo prítomnosť či neprítomnosť ďalšieho kardiovaskulárneho rizika. Pri kombinovanej liečbe boli hypot nzia a súvisiace nežiaduce udalosti menej časté, bez zvýšenia ich incidencie u starších pacientov.

V štúdii s 880 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu aliskirenom 300 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 15,8/11,0 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii aliskirenom 300 mg. V štúdii so 722 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu hydrochlorotiazidom

25 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 16,78/10,7 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom 25 mg.

V ďalšom klinickom skúšaní sa tiež hodnotila účinnosť a bezpečnosť Sprimea HCT u 489 obéznych pacientov s hypertenziou bez odpovede na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg (východiskový systolický/diastolický tlak krvi 149,4/96,8 mmHg). V tejto populácii, u ktorej sa hypertenzia ťažko lieči, Sprimeo HCT vyvolalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) o 15,8/11,9 mmHg v porovnaní s 15,4/11,3 mmHg pri liečbe irbesartanom/hydrochlorotiazidom, 13,6/10,3 mmHg pri liečbe amlodipínom/hydrochlorotiazidom a 8,6/7,9 mmHg pri monoterapii hydrochlorotiazidom, s podobnou bezpečnosťou ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom.

V štúdii so 183 randomizovanými pacientmi so závažnou hypertenziou (priemerný diastolický tlak krvi v sede ≥ 105 a < 120 mmHg) sa liečebný režim aliskirenu s možným pridaním hydrochlorotiazidu 25 mg ukázal ako bezpečný a účinný pri znižovaní tlaku krvi.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Aliskiren

registrácie

Distribúcia

Absorpcia

 

Po perorálnej absorpcii sa maximálne plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách.

Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie a dosiahnu v priebehu 5-7 dní po podávaní raz denne a rovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyšš e ako po začiatočnej dávke.

 

ou

ť

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v r vn vážnom stave približne 135 litrov,

platnos

 

čo naznačuje, že aliskiren sa distribuuje extenzívne do extrava kulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí d koncentrácie.

Metabolizmus a eliminácia

Priemerný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne

v nezmenenej forme stolicou (nájdený podiel rádioaktívne značenej perorálnej dávky = 91%). Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus

je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní

je priemerný plazmatický klírens približ e 9 l/hod.

 

enou

Linearita

č

 

Expozícia aliskirenu sa zvyš vala o niečo viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní

jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-

násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od

 

ukon

úmernosti dávke sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste

s

 

absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

HydrochlorotiazidLiek

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (Tmax asi 2 hod). V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej AUC lineárny a úmerný dávke.

Účinok jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu má, pokiaľ vôbec, malý klinický význam. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), najmä sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch približne 3- násobne oproti hladine v plazme.

Metabolizmus a eliminácia

Hydrochlorotiazid sa eliminuje prevažne ako nezmenená zlúčenina. Hydrochlorotiazid sa eliminuje z plazmy s polčasom v priemere 6 až 15 hodín v terminálnej fáze eliminácie. Kinetika hydrochlorotiazidu sa nemení po opakovanom podávaní a pri podávaní raz denne je akumulácia

minimálna. Viac ako 95% absorbovanej dávky sa vylúči močom ako nezmenená zlúčenina. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

Po perorálnom podaní tabliet Sprimeo HCT je medián času dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie do 1 hodiny pre aliskiren a 2,5 hodiny pre hydrochlorotiazid.

Rýchlosť a rozsah absorpcie Sprimea HCT sa rovnajú biologickej dostupnosti aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa podávajú jednotlivo ako monoterapie. Pri Sprimeu HCT sa pozoroval podobný účinok jedla ako pri jednotlivých monoterapiách.

Charakteristika u skupín pacientov

Preukázalo sa, že Sprimeo HCT je účinné ako antihypertenzívna liečba podávaná raz denne u dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nie je významne ovplyvnená u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým ochorením pečene. Preto nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprim a HCT u pacientov s

maximálne plazmatické koncentrácie a hodnoty AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť

ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene. Nie sú dostupné údaje o pacientoch s ťažkým

poškodením funkcie pečene liečených Sprimeom HCT. Sprimeo HCTregistrácieje kontraindikované u

pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3).

 

ou

ť

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým

poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4). Pri poruche funkcie obličiek sú priemerné

platnos

 

vylučovania močom je znížená. U pacientov s ľahkou ž stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa

pozorovalo zvýšenie AUC hydrochlorotiazidu na 3-násobok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo zvýšenie AUCenouna 8-násobok. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov

s anúriou alebo so závažným poškode ím funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2) a súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73čm2) (pozri časť 4.3).

Farmakokinetika aliskirenuukonsa h dnotila u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu, ktorí

boli liečení hemodialýzou. Podanie jednorazovej perorálnej dávky 300 mg aliskirenu sa spájalo s veľmi malými zmenamis farmakokinetiky aliskirenu (zmena Cmax o menej ako 1,2-násobok; zväčšenie

AUC do 1,6-násobku) v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými osobami. Načasovanie hemodialýzy významne nezmeniloLiek farmakokinetiku aliskirenu u pacientov s ESRD. Preto sa nevyžaduje úprava dávky u týchto pacientov, ak sa podanie aliskirenu pacientom s ESRD, ktorí sú liečení hemodialýzou, považuje za potrebné. Avšak použitie aliskirenu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u starších pacientov. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých starších osôb aj u starších osôb s hypertenziou v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

Nie sú dostupné farmakokinetické údaje u pediatrickej populácie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie farmakologickej bezpečnosti aliskirenu neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej, dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u zvierat boli v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými farmakologickými účinkami aliskirenu. V štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénových myšiach trvajúcej 6 mesiacov sa nezistil karcinogénny potenciál aliskirenu. Jeden adenóm na hrubom čreve a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke

1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Aliskiren nemal mutagénny potenciál, embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu. Fertilita, prenatálny vývoj a postnatálny vývoj u potkanov neboli ovplyvnené.

K predklinickým hodnoteniam, o ktoré sa opiera podávanie hydrochlorotiazidu u ľudí, patrili stanovenia genotoxicity in vitro a štúdie reprodukčnej toxicity a karcinogenity u hlodavcov. Dostupné sú rozsiahle klinické údaje o hydrochlorotiazide, ktoré sú spomenuté v príslušných častiach.

Nálezy pozorované v štúdiách toxicity trvajúcich 2 a 13 týždňov sa zhodovali s nálezmi pozorovanými v minulosti pri monoterapiách aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom. Nepozo ovali sa žiadne nové alebo neočakávané nálezy, významné pre použitie u ľudí. Zvýšená vakuolizácia buniek zona glomerulosa nadobličiek sa pozorovala u potkanov v 13-týždňovej štúdii tox c ty. Nález sa pozoroval

u zvierat, ktoré dostávali hydrochlorotiazid, ale nie u zvierat, ktoré dostávali samotný aliskiren alebo

vehikulum. Nepreukázalo sa, že tento nález je zvýšený pri kombinácii li čiv

aliskiren/hydrochlorotiazid, pretože jeho závažnosť u všetkých zvieratregistráciebola len minimálna.

 

 

 

 

 

ťou

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

platnos

6.1

Zoznam pomocných látok

 

Jadro tablety:

 

 

enou

Mikrokryštalická celulóza

 

Krospovidón

 

 

 

Monohydrát laktózy

 

 

Pšeničný škrob

 

 

 

 

 

 

 

 

Povidón

 

č

 

 

 

 

 

Magnéziumstearát

 

 

 

 

Bezvodý koloidný oxid remičitý

 

 

Mastenec

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Obalová vrstva:Liek

Mastenec

Hypromelóza

Makrogol

Oxid titaničitý (E171) Červený oxid železitý (E172) Žltý oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

24 mesiacov

Nie všetky veľkosti balenia a liekové sily musia byť uvedené na trh.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50 alebo 56 tabliet.

Spoločné balenia obsahujúce 90, 98 alebo 280 tabliet.

PVC/polychlórotrifluóroetylénové (PCTFE) – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 90 alebo 98 tabliet.

Jednotlivé balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 56 x 1 tabletu.

Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet.

registrácie

Spoločné balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 98 x 1 tabl tu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými

požiadavkami.

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

 

Novartis Europharm Limited

 

platnos

 

Wimblehurst Road

 

 

 

 

Horsham

 

 

enou

 

West Sussex, RH12 5AB

 

 

 

Veľká Británia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

 

EU/1/11/683/021-040

ukon

 

 

 

 

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

23.06.2011

 

 

 

 

 

Liek

 

 

 

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry http://www.ema.europa.eu

Filmom obalená tableta
1. NÁZOV LIEKU
Sprimeo HCT 300 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg aliskirenu (ako hemifumarát) a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky: Každá tableta obsahuje 25 mg monohydrátu laktózy a 24,5 mg pšeničného škrobu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Bledofialová, obojstranne vypuklá, oválna, filmom obalená tableta s vyrazeným označením „CVI” na jednej strane a „NVR” na druhej strane.

registrácie

4.KLINICKÉ ÚDAJE

ťou

4.1Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých. platnos

Sprimeo HCT je indikované u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom, keď sa používajú samotné.

Sprimeo HCT je indikované u paci tov s dostatočne zníženým krvným tlakom ako náhrada

aliskirenu a hydrochlorotiazidu, podávaných súčasne v rovnakých dávkach, ako sú v kombinácii.

 

 

enou

 

č

4.2 Dávkovanie a spôs b p dávania

s

ukon

 

Odporúčaná dávka Sprimea HCT je jedna tableta denne. Sprimeo HCT sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase. Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu

s SprimeomLiekHCT.

Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov.

Dávkovanie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom

Pred prechodom na fixnú kombináciu možno odporučiť individuálnu titráciu dávky každej z dvoch zložiek. Ak je to klinicky opodstatnené, možno zvážiť priamy prechod z monoterapie na fixnú kombináciu.

Sprimeo HCT 300 mg /12,5 mg možno podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený samotným aliskirenom 300 mg alebo hydrochlorotiazidom 12,5 mg, alebo Sprimeom HCT 150 mg/12,5 mg.

Ak sa krvný tlak dostatočne nezníži po 2-4 týždňoch liečby, dávku možno titrovať až na maximum Sprimeo HCT 300 mg/25 mg denne. Dávkovanie má byť individuálne a upravované podľa klinickej odpovede pacienta.

Dávkovanie pri nahradení voľnej kombinácie

Pre pohodlie môžu pacienti, ktorí dostávajú aliskiren a hydrochlorotiazid v dvoch osobitných tabletách, prejsť na Sprimeo HCT, tabletu s fixnou kombináciou, ktorá obsahuje rovnaké dávky jednotlivých zložiek.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované u pacientov s anúriou a u pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek (rýchlosť glomerulovej filtrácie (GFR) < 30 ml/min/1,73 m2). Súbežné použitie Sprimea HCT s

blokátormi receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín registrácie

(ACEI) je kontraindikované u pacientov, ktorí majú poruchu funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Poškodenie funkcie pečene

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časť 5.2). Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 4.4).

 

ou

Starší pacienti (nad 65 rokov)

ť

Odporúčaná začiatočná dávka aliskirenu u starších pacientov je 150 mg. Zvýšením dávky na 300 mg sa u väčšiny starších pacientov nedosiahne ďalšieplatnosklinicky významné zníženie krvného tlaku.

Deti a dospievajúci

Sprimeo HCT sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli

chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti ( ozri časť 5.2).

Precitlivenosť na liečivá alebočenouna ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1), alebo na iné látky odvodené odukonsulfó amidov.

Anamnéza angioedému pri liečbe aliskirenom.

Dedičný alebo idiopatický angioedém.

Druhý a tretístrimester gravidity (pozri časť 4.6).

Anúria.

ZávažnéLiekpoš odenie funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2).

Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

Závažné poškodenie funkcie pečene.

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom a itrakonazolom, dvomi vysoko účinnými inhibítormi P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (napr. chinidínom) je kontraindikované

(pozri časť 4.5).

Súbežné použitie aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Hypotenzia, synkopa, cievna mozgová príhoda, hyperkaliémia a zmeny funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa zaznamenali u citlivých osôb, zvlášť pri kombinovaní liekov, ktoré ovplyvňujú tento systém (pozri časť 5.1). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón kombinovaním aliskirenu s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II (ARB) sa preto neodporúča.

Použitie aliskirenu v kombinácii s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).

Srdcové zlyhávanie

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association (NYHA)). Sprimeo HCT sa má používať opatrne u pacientov so srdcovým zlyhávaním vzhľadom na obmedzené údaje o klinick j účinnosti a bezpečnosti.

Angioedém

registrácie

 

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, u pac entov liečených aliskirenom sa zaznamenali angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka).

Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém,

ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytli po použití iných liekov, ktoré môžu vyvolať angioedém,

 

 

ou

 

ť

vrátane blokátorov RAAS (inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátorov

receptorov angiotenzínu II) (pozri časť 4.8).

platnos

 

 

 

U pacientov s angioedémom v anamnéze môže byť vyššie riziko výskytu angioedému počas liečby

aliskirenom (pozri časti 4.3 a 4.8). Pri predpisovaní aliskirenu pacientom s angioedémom v anamnéze

 

 

 

enou

je preto potrebná opatrnosť a takýchto pacientov je potrebné počas liečby dôsledne sledovať (pozri

časť 4.8), zvlášť na začiatku liečby.

 

 

 

č

Ak vznikne angioedém, Sprimeo HCT sa má okamžite vysadiť a má sa poskytnúť príslušná liečba

 

 

ukon

 

a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka,

hlasivky alebo hrtanu sa má p dať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na

udržanie priechodnosti dýchacích ciest.

 

s

 

 

Pacienti s depléciou odíka a/alebo objemu

Liek

 

 

 

U pacientov s depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u pacientov užívajúcich vysoké dávky diuretík,

sa po začatí l čby Sprimeom HCT môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Sprimeo HCT sa má použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej deplécie sodíka a/alebo objemu.

Nerovnováha elektrolytov

Liečba Sprimeom HCT sa má začať len po korigovaní hypokaliémie a akejkoľvek súbežne existujúcej hypomagneziémie. Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hypokaliémie alebo exacerbovať už existujúcu hypokaliémiu. Tiazidové diuretiká sa majú opatrne podávať pacientom s ochoreniami, ktoré spôsobujú zvýšenú stratu draslíka, napr. nefropatiami so strácaním soli a prerenálnou (kardiogénnou) poruchou funkcie obličiek. Ak hypokaliémia vznikne počas liečby hydrochlorotiazidom, Sprimeo HCT sa má vysadiť až do trvalej úpravy rovnováhy draslíka. Hoci sa pri používaní tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, súčasná liečba aliskirenom môže znižovať hypokaliémiu vyvolanú diuretikom. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, pacientov so zvýšenou diurézou, pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov, ktorí dostávajú súbežnú liečbu kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) (pozri časti 4.5 a 4.8).

Naproti tomu sa pri použití aliskirenu po uvedení na trh pozorovalo zvýšenie draslíka v sére, ktoré môže byť exacerbované súbežným použitím iných látok účinkujúcich na RAAS alebo nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované

registrácie exacerbovať už existujúcu hyponatriémiu. Pozorovala sa hyponatriémiaou sprevádzaná neurologickými

u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.5 a 4.8).

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hyponatriémie a hypochloremick j alkalózy alebo

symptómami (nauzeou, progredujúcou dezorientovanosťou, ťapati u). Liečba hydrochlorotiazidom sa

má začať len po korigovaní existujúcej hyponatriémie. Ak počas liečby Sprimeom HCT vznikne závažná alebo náhla hyponatriémia, podávanie platnossa má prerušiť až do normalizovania natriémie.

Nie sú dôkazy o tom, že by Sprimeo HCT znižov lo hyponatriémiu vyvolanú diuretikom alebo bránilo jej vzniku. Deficit chloridu je spravidla mierny a zvyč jne nevyžaduje liečbu.

 

enou

Všetkých pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká, je potrebné pravidelne kontrolovať pre

nerovnováhu elektrolytov, najmä draslíka, s díka a horčíka.

č

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a slabé zvýšenie vápnika v

ukon

 

sére, aj keď nie sú prítomné z áme poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémi u a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelnes kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže poukazovať na skrytý hyperparatyreoidizmus. Tiazidy je potrebné vysadiť pred vykonaním testov na funkciu prištítnychLiekteliesok.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať azotémiu u pacientov s chronickou chorobou obličiek. Pri používaní Sprimea HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov vrátane draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. Použitie

Sprimea HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo anúriou

(pozri časť 4.3).

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR ≥ 30 ml/min/1,73 m2) nie je potrebné upravovať dávkovanie.

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom, ktorým nedávno transplantovali obličku.

Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia (napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúceho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes mellitus alebo ochorenie obličiek. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2). Po uvedení aliskirenu na trh sa u rizikových pacientov, ktorí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

Poškodenie funkcie pečene

Tiazidy sa majú opatrne používať u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo progredujúcim

ochorením pečene, pretože malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu navodiť pečeňovú kómu. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebné upravovať začiatočnú dávku. Nie sú dostupné údaje o použití Sprimea HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kont aindikované

registrácie Stredne silné inhibítory P-gp

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 5.2).

Nie sú žiadne klinické skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom s poškodením funkcie pečene.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg alebo verapamilom 240 mg vyvolalo

 

ou

ť

zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Preto je p trebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva so

stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol alebo verapamil (pozri časť 4.5).

platnos

 

Tak ako pri ostatných vazodilatanciách, mimoriadna opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou

 

 

enou

aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštr kčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Stenóza renálnej artérie a renovaskulár a hypertenzia

 

č

Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Sprimea HCT u pacientov

ukon

 

s jednostrannou alebo obojstra

ou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej

obličke. Tak ako pri iných lát

ach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie

obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď sa aliskiren podáva pacientom so

s

 

 

stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto potrebné postupovať opatrne. Ak dôjde k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

SystémovýLieklupus rythematosus

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu systémového lupus erythematosus.

Metabolické a endokrinné účinky

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny cholesterolu a triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. Súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus (pozri časť 4.3).

Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Sprimeo HCT kontraindikované pri symptomatickej hyperurikémii

(pozri časť 4.3). Hydrochlorotiazid môže zvýšiť sérovú koncentráciu kyseliny močovej ako dôsledok zníženého klírensu kyseliny močovej a môže spôsobiť alebo exacerbovať hyperurikémiu, ako aj vyvolať dnu u citlivých pacientov.

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasné a mierne zvýšenie vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže svedčiť o skrytom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pred vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas

následok akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom.registrácieSymptómy zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a typicky sa vyskytujú do niekoľkých hodín až

liečby Sprimeom HCT vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné

podanie diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.

Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

Sulfonamid hydrochlorotiazid sa dával do súvislosti s idiosynkratickou r akciou, ktorá mala za

týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate

zraku. Základom liečby je čo najrýchlejšie vysadiť hydrochlorotiazid. Okamžitá farmakologická alebo

 

 

ou

 

ť

chirurgická liečba sa má zvážiť, ak sa vnútroočný tlak nezníži. K rizikovým faktorom pre vznik

akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môže patriť alergia na sulfonamidy alebo penicilín v

anamnéze.

platnos

 

Všeobecne

 

 

 

V prípade ťažkej a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Sprimeom HCT má ukončiť.

ischemickou chorobou srdca alebočinýmenouischemickým kardiovaskulárnym ochorením môže mať za následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Tak ako pri každom antihypertenzív om lieku, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s

Reakcie z precitlivenosti na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť u pacientov, ale sú

pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.

 

 

s

ukon

Pomocné látky

 

liek.

Liek

 

 

Sprimeo HCT obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózogalaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento

Sprimeo HCT obsahuje pšeničný škrob. Je vhodné pre ľudí s celiakiou. Pacienti s alergiou na pšenicu (iné ochorenie ako celiakia) nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Informácie o interakciách Sprimea HCT

Lieky ovplyvňujúce koncentráciu draslíka v sére: Depléciu draslíka účinkom hydrochlorotiazidu zmierňuje účinok aliskirenu, ktorý draslík šetrí. Naproti tomu možno predpokladať, že tento účinok hydrochlorotiazidu na draslík v sére budú potenciovať iné lieky, ktoré sa spájajú so stratou draslíka a hypokaliémiou (napr. iné kaliuretické diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, adrenokortikotropný hormón (ACTH), amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, deriváty kyseliny salicylovej). Naopak, súbežné použitie iných látok ovplyvňujúcich RAAS, NSAID alebo látok, ktoré zvyšujú koncentráciu draslíka v sére (napr. diuretík šetriacich kálium, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík, heparínu), môže viesť k zvýšeniu hodnôt draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie s látkou ovplyvňujúcou koncentráciu draslíka v sére považuje za potrebné, odporúča sa opatrnosť. Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri časti 4.3,

4.4 a 5.1).

digitálisové glykozidy, antiarytmiká).

Lieky ovplyvňované poruchami draslíka v sére: Odporúča sa pravidelneregistráciemonitorovať draslík v sére, keď sa Sprimeo HCT podáva s liekmi, ktoré sú ovplyvňované poruchami draslíka v sére (napr.

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (inhibítorov COX-2), acetylsalicylovej kyseliny a neselektívnych NSAID: Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny účinok aliskirenu. NSAID môžu tiež oslabiť diuretickú a antihypertenzívnu aktivitu hydrochlorotiazidu.

ťou U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti)

môžu aliskiren a hydrochlorotiazid podávané súčasneplatnoss NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie

obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné. Preto sa pri použití Sprimea HCT s NSAID vyžaduje opatrnosť, n jmä u starších pacientov.

 

 

enou

Iné antihypertenzíva: Antihypertenzívny účinok Sprimea HCT sa môže zvyšovať pri súčasnom

podávaní iných antihypertenzív.

č

 

Ďalšie informácie o interakciách s aliskirenom

ukon

 

Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri

časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Medzi látky, ktoré sa kúmali v klinických farmakokinetických štúdiách aliskirenu, patria acenokumarol,Liekatenolol, celekoxib, fenofibrát, pioglitazón, alopurinol, izosorbid-5-mononitrát, digoxín, metformín, amlodipín, atorvastatín, cimetidín a hydrochlorotiazid. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie. Vzhľadom na to nie je potrebná úprava dávkovania aliskirenu alebo týchto súčasne podávaných liekov.

Interakcie s glykoproteínom P: V predklinických štúdiách sa zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa na črevnej absorpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Rifampicín, ktorý je induktorom P-gp, znížil v klinickej štúdii biologickú dostupnosť aliskirenu

o približne 50%. Iné induktory P-gp (ľubovník bodkovaný) môžu znižovať biologickú dostupnosť aliskirenu. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, je známe, že P-gp reguluje aj absorpciu mnohých substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivách a plazme. Preto inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny v tkanivách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície tohto transportéra.

Silné inhibítory P-gp: Štúdia liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým osobám ukázala,

že cyklosporín (200 a 600 mg) zvyšuje Cmax aliskirenu v dávke 75 mg približne 2,5-krát a AUC približne 5-krát. Zvýšenie môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. U zdravých osôb itrakonazol (100 mg) zvyšuje AUC aliskirenu (150 mg) 6,5-násobne a Cmax 5,8-násobne. Preto je kontraindikované súčasné použitie aliskirenu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

Stredne silné inhibítory P-gp: Súčasné podávanie ketokonazolu (200 mg) alebo verapam lu (240 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Predpokladá sa, že zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu alebo verapamilu je v rozmedzí, ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky ali kirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanej terapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných klinických skúšaniach. Predklinické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie aliskirenu a ketokonazolu

zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou. Preto je potrebná

opatrnosť, keď sa aliskiren podáva s ketokonazolom, verapamilom aleboregistrácieinými stredne silnými

inhibítormi P-gp (klaritromycínom, telitromycínom, erytromycín m, amiodarónom).

 

ou

ť

Substráty alebo slabé inhibítory P-gp: Nepozorovali sa významné interakcie s atenololom,

platnos

 

digoxínom, amlodipínom alebo cimetidínom. Pri podáva í s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

Inhibítory polypeptidov transportujúcich organické anióny (OATP): Predklinické štúdie naznačujú, že

 

 

enou

aliskiren môže byť substrátom polypeptidov transportujúcich organické anióny. Preto je pri súbežnom

podávaní možnosť interakcií medzi i hibít rmi OATP a aliskirenom (pozri interakciu s

grapefruitovou šťavou).

č

 

 

ukon

 

Grapefruitová šťava: Podanie grapefruitovej šťavy s aliskirenom spôsobilo zníženie AUC a Cmax

aliskirenu. Súčasné podanie so 150 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 61% a súčasné podanie s 300 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 38%. Tento pokles pravdepodobne spôsobuje inhibíciasabsorpcie aliskirenu sprostredkovanej polypeptidom transportujúcim organické anióny v gastrointe tinálnom trakte. Vzhľadom na riziko zlyhania liečby sa preto grapefruitová šťava nemá požiťLiekspolu so Sprimeom HCT.

Furosemid: Keď sa aliskiren podával súčasne s furosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28%

a jeho Cmax o 49%. Preto sa odporúča monitorovať účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo upravuje, aby sa predišlo jeho možnej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového preťaženia.

Warfarín: Účinky aliskirenu na farmakokinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

Interakcie s jedlom: Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu aliskirenu.

Ďalšie informácie o interakciách s hydrochlorotiazidom

Nasledujúce lieky môžu interagovať so súbežne podávanými tiazidovými diuretikami:

Lítium: Tiazidy znižujú obličkový klírens lítia, preto sa pri užívaní hydrochlorotiazidu môže zvýšiť riziko toxických účinkov lítia. Súčasné podávanie lítia a hydrochlorotiazidu sa neodporúča. Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa počas ich súčasného užívania starostlivo monitorovať hladinu lítia v sére.

Liečivá, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes: Pre riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid

podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes, hlavne antiarytmikami triedy Ia a triedy III a niektorými antipsychotikami.registrácie

Liečivá ovplyvňujúce koncentráciu sodíka v sére: Hyponatriemizujúci účinok diu etík môže zosilniť súbežné podávanie liekov, ako sú antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká a ď. Pri dlhodobom podávaní týchto liekov je potrebná opatrnosť.

Presorické amíny (napr. noradrenalín, adrenalín): Hydrochlorotiazid môže znížiť odpoveď na presorické amíny, napr. noradrenalín. Klinická významnosť tohto účinku je neistá a nepostačuje na to, aby bolo vylúčené ich používanie.

 

 

ou

 

ť

Digoxín alebo iné digitálisové glykozidy: Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa

môžu vyskytnúť ako nežiaduce účinky napomáhajúce vz iku srdcových arytmií vyvolaných

digitálisom.

platnos

 

 

 

Vitamín D a soli vápnika: Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D

alebo soľami vápnika môže potenciovať zvýšenie vápnika v sére. Súbežné použitie diuretík tiazidového typu môže vyvolať hyperkalciémiu u pacientov s predispozíciou na hyperkalciémiu (napr. s hyperparatyreoidizmom, malignitou alebo stavmi sprostredkovanými vitamínom D) zvýšením

reabsorpcie vápnika v tubuloch.

enou

 

 

č

Antidiabetiká (napr. inzulín a perorálne antidiabetiká): Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika (pozri časť 4.4). Metformín sa má používať opatrne

vzhľadom na riziko laktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným

hydrochlorotiazidu.

ukon

s

 

BetablokátoryLieka diazoxid: Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu

s betablokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zosilniť hyperglykemizujúci účinok diazoxidu.

Lieky používané na liečbu dny: Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z precitlivenosti na alopurinol.

Anticholínergiká a iné lieky ovplyvňujúce motilitu žalúdka: Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholínergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka. Naopak sa predpokladá, že prokinetické látky, napr. cisaprid, môžu znížiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu.

Amantadín: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko nežiaducich reakcií spôsobených amantadínom.

Iónomeničové živice: Absorpciu tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu znižuje cholestyramín alebo kolestipol. Môže to mať za následok subterapeutické účinky tiazidových diuretík. Avšak časové rozloženie dávok hydrochlorotiazidu a živice, keď sa hydrochlorotiazid podáva najmenej 4 hodiny pred podaním živíc alebo 4-6 hodín po ňom, môže prípadne minimalizovať interakciu.

Cytotoxické látky: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických látok obličkami (napr. cyklofosfamidu, metotrexátu) a potenciovať ich myelosupresívne účinky.

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká: Súbežné podávanie tiazidovýchregistráciediur tík s látkami, ktorých účinkom sa tiež znižuje krvný tlak (napr. znížením aktivity sympatického centrálneho nervového

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú

účinok relaxancií kostrového svalstva, napr. derivátov kurare.

systému alebo priamou vazodilatáciou), môže potenciovať ortostatickú hypotenziu.

Metyldopa: Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie, ktorá vznikla pri súčasnom použití

 

 

ou

 

ť

hydrochlorotiazidu a metyldopy.

platnos

 

 

 

Kontrastné látky obsahujúce jód: V prípade dehydr ácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko

akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávk ch jódovaných látok. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

enou

 

 

č

Nie sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Aliskiren nemal teratogénne účinky u

potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Iné látky, ktoré priamo pôsobia na RAAS, sa spájali so

závažnými malformáciami plodu a smrťou novorodencov, keď sa používali počas druhého a tretieho

trimestra. S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú

 

ukon

obmedzené skúseno ti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

s

 

HydrochlorotLiekazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov

a trombocytopénia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu gestačného edému, gestačnej hypertenzie alebo preeklampsií pre riziko poklesu objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie u gravidných žien, s výnimkou zriedkavých situácií, keď nemožno použiť inú liečbu.

Použitie Sprimea HCT sa neodporúča počas dojčenia. Ak sa Sprimeo dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie.

S touto kombináciou sa nevykonali osobitné klinické skúšania, preto sa Sprimeo HCT nemá používať počas prvého trimestra gravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra (pozri časť 4.3). Pred plánovanou graviditou je potrebné prejsť na vhodnú alternatívnu liečbu. Ak sa gravidita zistí počas liečby, Sprimeo HCT je potrebné čo najskôr vysadiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Aliskiren sa vylučoval do mlieka dojčiacich potkaních samíc.

Hydrochlorotiazid sa vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. Vysoké dávky tiazidov, ktoré vyvolávajú silnú diurézu, môžu brániť tvorbe mlieka.

HCT používa v období dojčenia,

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidláregistráciea obsluhovať stroje. Nie je pravdepodobné, že Sprimeo HCT ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá a ob luhovať stroje. Pri vedení

vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

 

ou

 

 

Kombinácia aliskiren/hydrochlorotiazid

ť

 

platnos

 

Bezpečnosť Sprimea HCT sa hodnotila v 9 klinických skúšaniach s viac ako 3 900 pacientmi, z

ktorých viac ako 700 bolo liečených vyše 6 mesiacov a 190 vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou ani etnickou príslušnosťou. Celková incidencia nežiaducich ríhod pri liečbe Sprimeom HCT bola do dávky

300 mg/25 mg podobná ako pri placebe. Nežiaduce reakcie boli spravidla mierne a prechodné a len

HCT (aliskirene a hydrochlorotiazidenou), ktoré sú uvedené v príslušných odsekoch o jednotlivých zložkách, sa môžu vyskytnúť aj pričSprimeu HCT.

zriedkavo si vyžiadali ukončenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek pozorovanou pri

Sprimeu HCT je hnačka. Nežiaduce liek vé reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek Sprimea

Frekvencia nežiaducich rea cií uvedených nižšie je definovaná pomocou nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci

 

 

ukon

jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

 

s

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:

 

Hnačka

Liek

 

 

Hnačka: Hnačka je nežiaduca lieková reakcia na aliskiren súvisiaca s veľkosťou dávky. V kontrolovaných klinických skúšaniach bola incidencia hnačky u pacientov liečených Sprimeom HCT 1,3% v porovnaní s 1,4% u pacientov liečených aliskirenom alebo 1,9% u pacientov liečených hydrochlorotiazidom.

Sérový draslík: Vo veľkom klinickom skúšaní kontrolovanom placebom sa opačné účinky aliskirenu

(150 mg alebo 300 mg) a hydrochlorotiazidu (12,5 mg alebo 25 mg) na sérový draslík u mnohých pacientov približne vyrovnávali. U iných pacientov môže prevládať buď jeden, alebo druhý účinok. U rizikových pacientov je potrebné v náležitých intervaloch pravidelne stanovovať sérový draslík, aby sa zistila prípadná nerovnováha elektrolytov (pozri časti 4.4 a 4.5).

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek sa môžu vyskytnúť pri Sprimeu HCT, aj keď sa v klinických skúšaniach nepozorovali.

Aliskiren

Pri liečbe aliskirenom do dávky 300 mg bola celková incidencia nežiaducich reakcií podobná ako pri placebe. Vo všeobecnosti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali prerušenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

Známe nežiaduce liekové reakcie na aliskiren sú uvedené v tabuľke nižšie, pričom použ tá konvencia je rovnaká, ako predtým pri fixnej kombinácii.

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

registrácie

 

 

Časté:

 

 

Závraty

 

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Hypotenzia

 

 

ou

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hnačka

 

 

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Reakcie z precitlivenosti

 

 

 

 

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Exantém, závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse

 

 

 

 

 

reactions, SCAR) vrát ne toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN)

 

 

 

 

 

a reakcií ústnej sliznice

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Angioedém

platnos

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

 

 

Časté:

 

 

Artralgia

 

 

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ci st

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

č

 

 

 

 

 

 

 

Akút e zlyhanie obličiek, poškodenie funkcie obličiek

 

 

Celkové poruchy a rea

cie v mieste podania

 

 

 

 

 

Menej časté:

 

Periférny edém

 

 

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

ukon

 

 

 

 

 

 

 

s

Hyperkaliémia

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zvýšenie kreatinínu v krvi

 

 

 

 

 

Počas liečbyLiekaliskirenom sa vyskytli angioedém a reakcie z precitlivenosti. V kontrolovaných

 

 

 

klinických skúšaniach sa angioedém a reakcie z precitlivenosti počas liečby aliskirenom zaznamenali zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo komparátormi.

Prípady angioedému alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) boli hlásené aj pri použití po uvedení na trh. Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém, ktoré sa v niektorých prípadoch dávali do súvislosti s podaním iných liekov, o ktorých je známe, že vyvolávajú angioedém, vrátane blokátorov

RAAS (inhibítorov ACE alebo ARB).

Reakcie z precitlivenosti sa zaznamenali aj pri používaní lieku po jeho uvedení na trh.

V prípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na reakciu z precitlivenosti/angioedém (zvlášť ťažkostí s dýchaním alebo prehĺtaním, exantému, svrbenia, urtikárie alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka, závratov) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Artralgia bola hlásená pri používaní lieku po uvedení na trh. V niektorých prípadoch sa vyskytla ako súčasť reakcie z precitlivenosti.

Tento účinok sa pozoruje aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, napr. pri ACEI a ARB.

Hemoglobín a hematokrit: Pozoroval sa malý pokles hemoglobínu a hematokrituregistrácie(pr em rný pokles približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadni pacienti neukončili liečbu pre anémiu.

Sérový draslík: Zvýšenie draslíka v sére sa pozorovalo pri aliskirene a môže ho exacerbovať súbežné použitie iných látok účinkujúcich na RAAS alebo použitie NSAID. V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. K mbinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI

je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo

poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacient

ťou

v (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

platnos

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4). Vyskyt i sa j hlásenia o periférnom edéme, zvýšení

kreatinínu v krvi a závažných kožných nežiaducich reakciách (SCAR) vrátane toxickej epidermálnej

 

 

 

enou

nekrolýzy (TEN) a reakcií ústnej sliznice.

 

 

č

Liek

s

ukon

 

 

 

 

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa predpisuje vo veľkom rozsahu už mnoho rokov, často vo vyšších dávkach, než aké obsahuje Sprimeo HCT. Nasledujúce nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov liečených samotnými tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu:

Poruchy krvi a lymfatického systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Trombocytopénia, niekedy s purpurou

 

Veľmi zriedkavé:

Agranulocytóza, útlm kostnej drene, hemolytická anémia, leukopénia

Neznáme:

 

 

Aplastická anémia

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Precitlivenosť

 

 

 

 

Poruchy metabolizmu a výživy

 

 

 

 

 

Veľmi časté:

 

Hypokaliémia

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hyperurikémia, hypomagneziémia, hyponatriémia

Zriedkavé:

 

 

Hyperkalciémia, hyperglykémia, zhoršenie stavu metabolizmu pri

 

 

 

diabete

 

 

 

registrácie

Veľmi zriedkavé:

Hypochloremická alkalóza

 

 

Psychické poruchy

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Depresia, poruchy spánku

 

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Závraty, bolesť hlavy, parestézia

 

Poruchy oka

 

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zhoršenie videnia

 

 

Neznáme:

 

 

Akútny glaukóm s uzavretým uhl m

 

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Zriedkavé:

 

 

Srdcové arytmie

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Ortostatická hypotenzia

 

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Respiračná tieseň (vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

platnos

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Znížená chuť do jedenia, slabá nauzea a vracanie

Zriedkavé:

 

 

Nepríj m é pocity v bruchu, zápcha, hnačka

Veľmi zriedkavé:

Pankr atitída

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Intrahepatálna cholestáza, žltačka

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

Časté:

 

 

Urtikária a iné formy exantému

 

 

Zriedkavé:

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Reakcie z fotosenzitivity

 

 

 

 

 

Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus, reaktivácia kožného

Veľmi zried avé:

Liek

 

lupus erythematosus, nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna

 

nekrolýza

 

 

 

 

 

Multiformný erytém

 

 

 

Neznáme:

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

Neznáme:

 

 

Svalové spazmy

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ciest

 

 

 

 

Neznáme:

 

 

Dysfunkcia obličiek, akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

 

 

 

Časté:

 

 

Impotencia

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

 

 

 

Neznáme:

 

 

Asténia, pyrexia

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt cholesterolu a triacylglycerolov Zriedkavé:Glykozúria

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o liečbe predávkovania Sprimeom HCT. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu.

Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo môže zosilniť srdcové arytmie spojené so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo niektorých antiarytmických liekov. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

V klinickom skúšaní vykonanom u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu (end stage renal disease, ESRD), ktorí boli liečení hemodialýzou, bol klírens aliskirenu dialýzou nízky (< 2% perorálneho klírensu). Preto dialýza nie je vhodná na liečbu nadmernej expozície aliskirenu.

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptid vý, účinný a selektívny priamy inhibítor humánneho renínu.

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

 

Farmakoterapeutická skupina: kombinácie inhibítora renínu (aliskiren) s diuretikami

(hydrochlorotiazid), ATC kód: C09XA52

 

 

registrácie

Sprimeo HCT kombinuje dve antihypertenzívne látky na zníženie krvného tlaku u pacientov s

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

ť

 

esenciálnou hypertenziou: aliskiren patrí do triedy priamych inhibítorov renínu a hydrochlorotiazid do

triedy tiazidových diuretík. Kombinácia týchto dvoch lá ok s komplementárnymi mechanizmami

účinku má aditívny antihypertenzívny účinok, ktorý znižuje krvný tlak vo väčšej miere než každá

zložka samostatne.

 

platnos

 

 

Aliskiren

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aliskiren inhibíciou enzýmu renínčinhibuje RAAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu angiotenzinogénu na angioteukonzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiotenzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAAS (inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)) spôsobujú kompenzačné zvýšenie plazmatickej renínovej aktivity (PRA), liečba aliskirenoms znižuje PRA u pacientov s hypertenziou približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri kombinácii aliskirenu s inými antihypertenzívami. Klinické dôsledky účinkov na PRA v súčasnostiLieknie sú známe.

U pacientov s hypertenziou podávanie aliskirenu raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachovávajúc priaznivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej odpovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho antihypertenzívneho účinku. Antihypertenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby (12 mesiacov) a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Dostupné sú klinické štúdie kombinovanej liečby aliskirenom pridaným k diuretiku hydrochlorotiazidu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu a k betablokátoru atenololu. Tieto kombinácie boli účinné a dobre sa tolerovali.

Účinnosť a bezpečnosť liečby založenej na aliskirene sa porovnali s liečbou založenou na ramiprile v štúdii noninferiority trvajúcej 9 mesiacov u 901 starších pacientov (≥ 65 rokov) s esenciálnou systolickou hypertenziou. Aliskiren 150 mg alebo 300 mg denne alebo ramipril 5 mg alebo 10 mg denne sa podávali 36 týždňov s možnosťou prídavnej liečby hydrochlorotiazidom (12,5 mg alebo

25 mg) po12. týždni a amlodipínom (5 mg alebo 10 mg) po 22. týždni. V období 12 týždňov znížila monoterapia aliskirenom systolický/diastolický tlak krvi o 14,0/5,1 mmHg v porovnaní s

11,6/3,6 mmHg pri ramiprile, čo je v súlade s noninferioritou aliskirenu oproti ramiprilu pri zvolených dávkovaniach, pričom rozdiely systolického a diastolického krvného tlaku boli štatisticky významné. Znášanlivosť bola porovnateľná v oboch skupinách liečby, ale kašeľ sa zaznamenal častejšie pri podávaní ramiprilu ako pri podávaní alsikirenu (14,2% oproti 4,4%), zataľ čo hnačka bola častejšia pri podávaní aliskirenu ako pri podávaní ramiprilu (6,6% oproti 5,0%).

V štúdii trvajúcej 8 týždňov u 754 starších (≥ 65 rokov) a starých (30% ≥ 75 rokov) pacientov s hypertenziou vyvolal aliskiren v dávkach 75 mg, 150 mg a 300 mg štatisticky významne väčšie

zníženie krvného tlaku (systolického a diastolického) v porovnaní s placebom. Ďalší registrácie

antihypertenzívny účinok sa nepozoroval pri 300 mg aliskirenu v porovnaní so 150 mg al skirenu.

Všetky tri dávky dobre znášali starší aj starí pacienti.

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne

vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom „r bound” účinok na krvný tlak alebo PRA sa nedokázal.

 

ou

ť

V štúdii trvajúcej 36 týždňov u 820 pacientov s ischemickou dysfunkciou ľavej komory sa pri

aliskirene v porovnaní s placebom, keď sa pridali k základnej liečbe, nezistili zmeny v remodelácii

platnos

 

komory, stanovené prostredníctvom objemu ľavej kom ry na konci systoly.

Kombinované počty úmrtí z kardiovaskulárnych príčin, hospitalizácií pre zlyhávanie srdca,

opakovaných infarktov myokardu, mozgových cievnych príhod a náhlych úmrtí s resuscitáciou boli

podobné v skupinách aliskirenu a placeba. Avšak u pacientov, ktorí dostávali aliskiren, bol v

 

 

enou

porovnaní so skupinou placeba významne vyšší výskyt hyperkaliémie, hypotenzie a dysfunkcie

obličiek.

č

 

Prínos aliskirenu pre kardiovaskulárny systém a/alebo obličky sa vyhodnotil v dvojito slepom,

 

ukon

 

randomizovanom klinickom skúša í kontrolovanom placebom u 8 606 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickou chorob u bličiek (preukázanou proteinúriou a/alebo GFR < 60 ml/min/1,73 m2) s kardiovaskulárnou chorobou alebo bez nej. U väčšiny pacientov bol arteriálny krvný tlak dostatočne znížený pri zaradenísdo skúšania. Primárny ukazovateľ bol zložený z kardiovaskulárnych

a obličkových komplikácií.

V tomto klinLiekckom skúšaní sa 300 mg aliskirenu porovnalo s placebom, keď sa pridali k štandardnej liečbe, ktorá zahŕňala buď inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátor receptorov angiotenzínu. Skúšanie sa predčasne ukončilo, pretože nebolo pravdepodobné, že pre jeho účastníkov je aliskiren prínosom. Predbežné výsledky klinického skúšania ukázali pomer rizika pre primárny ukazovateľ 1,09 v prospech placeba (interval spoľahlivosti 95%: 0,97, 1,22, 2-stranné p=0,17). Okrem toho sa pri aliskirene v porovnaní s placebom pozorovala zvýšená incidencia závažných nežiaducich následkov pri obličkových komplikáciách (4,7% oproti 3,3%), hyperkaliémii (36,9% oproti 27,1%), hypotenzii (18,4% oproti 14,6%) a cievnej mozgovej príhode (2,7% oproti 2,0%). Zvýšenie incidencie nefatálnej cievnej mozgovej príhody bolo väčšie u pacientov s insuficienciou obličiek.

Hydrochlorotiazid

Miesto účinku tiazidových diuretík je predovšetkým v obličkovom distálnom stočenom tubule. Preukázalo sa, že v kôre obličiek je receptor s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom účinku tiazidového diuretika a inhibície transportu NaCl v distálnom stočenom tubule.

Mechanizmus účinku tiazidov je založený na inhibícii symportéra Na+Cl- kompetíciou o miesto Cl-, čím sa ovplyvňujú mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšovaním vylučovania sodíka a chloridu približne v rovnakom rozsahu, a nepriamo týmto diuretickým pôsobením, ktorým sa znižuje objem plazmy s následným zvýšením plazmatickej renínovej aktivity, sekrécie aldosterónu a straty draslíka močom, a znížením draslíka v sére.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

V klinických skúšaniach dostávalo Sprimeo HCT raz denne viac ako 3 900 pacientov s hypertenziou.

U pacientov s hypertenziou podávanie Sprimea HCT raz denne viedlo k zníženiu systolického aj diastolického tlaku krvi závislému od dávky, ktoré sa zachovalo počas celého 24-hodinového

aliskirenom (aliskiren s pridaným hydrochlorotiazidom alebo bez neho)registráciebol návrat krvného tlaku k východiskovej hodnote postupný (3−4 týždne), bez preukázaného „rebound” účinku.

dávkovacieho intervalu. Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny

účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov. Antihypertenzívny účinok sa udržal počas dlhodobej

liečby a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Antihypertenzívny účinok jednorazovej dávky kombinácie pretrvával 24 hodín. Po skončení liečby

Sprimeo HCT sa skúmalo v skúšaní kontrolovanom placebom, do ktorého bolo zaradených

2 762 pacientov s hypertenziou s diastolickým tlakom krvi ≥ 95 mmHg a < 110 mmHg (priemerný

od 17,6/11,9 mmHg do 21,2/14,3 mmHg, v porovna í so 7,5/6,9 mmHg pri placebe. Väčšie zníženie

východiskový tlak krvi 153,6/99,2 mmHg). V tejto štúdii Sprimeo HCT v dávkach od 150 mg/12,5 mg

 

ou

ť

do 300 mg/25 mg vyvolávalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) závislé od dávky

platnos

 

tlaku krvi pri týchto kombinovaných dávkach bolo iež významne väčšie ako pri zodpovedajúcich dávkach aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa odávali samostatne. Kombinácia aliskirenu a hydrochlorotiazidu neutralizovala reaktívne zvýšenie PRA vyvolané hydrochlorotiazidom.

tlak krvi ≥ 160 mmHg a/alebo diastolickýenoutlak krvi ≥ 100 mmHg), pri dávkach od 150 mg/12,5 mg do 300 mg/25 mg podávaných po monotč rapii bez titrácie nahor sa ukázali významne vyššie podiely pacientov s úpravou systolického/diastolického tlaku krvi (< 140/90 mmHg) v porovnaní so

Keď sa Sprimeo HCT podávalo pacie t m s hypertenziou s výrazne zvýšeným tlakom krvi (systolický

zodpovedajúcimi monoterapiami. V tejto populácii Sprimeo HCT 150 mg/12,5 mg až 300 mg/25 mg v závislosti od dávky spôsobilo zníženie systolického/diastolického tlaku krvi od 20,6/12,4 mmHg do

24,8/14,5 mmHg, čo bolo významne lepšie ako pri zodpovedajúcich monoterapiách. Bezpečnosť

 

 

ukon

kombinovanej liečby a zodpovedajúcich monoterapií bola podobná bez ohľadu na závažnosť

Liek

s

 

hypertenzie alebo prítomnosť či neprítomnosť ďalšieho kardiovaskulárneho rizika. Pri kombinovanej liečbe boli hypot nzia a súvisiace nežiaduce udalosti menej časté, bez zvýšenia ich incidencie u starších pacientov.

V štúdii s 880 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu aliskirenom 300 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 15,8/11,0 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii aliskirenom 300 mg. V štúdii so 722 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu hydrochlorotiazidom

25 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 16,78/10,7 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom 25 mg.

V ďalšom klinickom skúšaní sa tiež hodnotila účinnosť a bezpečnosť Sprimea HCT u 489 obéznych pacientov s hypertenziou bez odpovede na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg (východiskový systolický/diastolický tlak krvi 149,4/96,8 mmHg). V tejto populácii, u ktorej sa hypertenzia ťažko lieči, Sprimeo HCT vyvolalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) o 15,8/11,9 mmHg v porovnaní s 15,4/11,3 mmHg pri liečbe irbesartanom/hydrochlorotiazidom, 13,6/10,3 mmHg pri liečbe amlodipínom/hydrochlorotiazidom a 8,6/7,9 mmHg pri monoterapii hydrochlorotiazidom, s podobnou bezpečnosťou ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom.

V štúdii so 183 randomizovanými pacientmi so závažnou hypertenziou (priemerný diastolický tlak krvi v sede ≥ 105 a < 120 mmHg) sa liečebný režim aliskirenu s možným pridaním hydrochlorotiazidu 25 mg ukázal ako bezpečný a účinný pri znižovaní tlaku krvi.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Aliskiren

registrácie

Distribúcia

Absorpcia

 

Po perorálnej absorpcii sa maximálne plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách.

Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie a dosiahnu v priebehu 5-7 dní po podávaní raz denne a rovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyšš e ako po začiatočnej dávke.

 

ou

ť

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v r vn vážnom stave približne 135 litrov,

platnos

 

čo naznačuje, že aliskiren sa distribuuje extenzívne do extrava kulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí d koncentrácie.

Metabolizmus a eliminácia

Priemerný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne

v nezmenenej forme stolicou (nájdený podiel rádioaktívne značenej perorálnej dávky = 91%). Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus

je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní

je priemerný plazmatický klírens približ e 9 l/hod.

 

enou

Linearita

č

 

Expozícia aliskirenu sa zvyš vala o niečo viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní

jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-

násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od

 

ukon

úmernosti dávke sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste

s

 

absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

HydrochlorotiazidLiek

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (Tmax asi 2 hod). V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej AUC lineárny a úmerný dávke.

Účinok jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu má, pokiaľ vôbec, malý klinický význam. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), najmä sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch približne 3- násobne oproti hladine v plazme.

Metabolizmus a eliminácia

Hydrochlorotiazid sa eliminuje prevažne ako nezmenená zlúčenina. Hydrochlorotiazid sa eliminuje z plazmy s polčasom v priemere 6 až 15 hodín v terminálnej fáze eliminácie. Kinetika hydrochlorotiazidu sa nemení po opakovanom podávaní a pri podávaní raz denne je akumulácia

minimálna. Viac ako 95% absorbovanej dávky sa vylúči močom ako nezmenená zlúčenina. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

Po perorálnom podaní tabliet Sprimeo HCT je medián času dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie do 1 hodiny pre aliskiren a 2,5 hodiny pre hydrochlorotiazid.

Rýchlosť a rozsah absorpcie Sprimea HCT sa rovnajú biologickej dostupnosti aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa podávajú jednotlivo ako monoterapie. Pri Sprimeu HCT sa pozoroval podobný účinok jedla ako pri jednotlivých monoterapiách.

Charakteristika u skupín pacientov

Preukázalo sa, že Sprimeo HCT je účinné ako antihypertenzívna liečba podávaná raz denne u dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nie je významne ovplyvnená u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým ochorením pečene. Preto nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprim a HCT u pacientov s

maximálne plazmatické koncentrácie a hodnoty AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť

ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene. Nie sú dostupné údaje o pacientoch s ťažkým

poškodením funkcie pečene liečených Sprimeom HCT. Sprimeo HCTregistrácieje kontraindikované u

pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3).

 

ou

ť

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým

poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4). Pri poruche funkcie obličiek sú priemerné

platnos

 

vylučovania močom je znížená. U pacientov s ľahkou ž stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa

pozorovalo zvýšenie AUC hydrochlorotiazidu na 3-násobok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo zvýšenie AUCenouna 8-násobok. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov

s anúriou alebo so závažným poškode ím funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2) a súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73čm2) (pozri časť 4.3).

Farmakokinetika aliskirenuukonsa h dnotila u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu, ktorí

boli liečení hemodialýzou. Podanie jednorazovej perorálnej dávky 300 mg aliskirenu sa spájalo s veľmi malými zmenamis farmakokinetiky aliskirenu (zmena Cmax o menej ako 1,2-násobok; zväčšenie

AUC do 1,6-násobku) v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými osobami. Načasovanie hemodialýzy významne nezmeniloLiek farmakokinetiku aliskirenu u pacientov s ESRD. Preto sa nevyžaduje úprava dávky u týchto pacientov, ak sa podanie aliskirenu pacientom s ESRD, ktorí sú liečení hemodialýzou, považuje za potrebné. Avšak použitie aliskirenu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u starších pacientov. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých starších osôb aj u starších osôb s hypertenziou v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

Nie sú dostupné farmakokinetické údaje u pediatrickej populácie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie farmakologickej bezpečnosti aliskirenu neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej, dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u zvierat boli v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými farmakologickými účinkami aliskirenu. V štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénových myšiach trvajúcej 6 mesiacov sa nezistil karcinogénny potenciál aliskirenu. Jeden adenóm na hrubom čreve a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke

1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Aliskiren nemal mutagénny potenciál, embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu. Fertilita, prenatálny vývoj a postnatálny vývoj u potkanov neboli ovplyvnené.

K predklinickým hodnoteniam, o ktoré sa opiera podávanie hydrochlorotiazidu u ľudí, patrili stanovenia genotoxicity in vitro a štúdie reprodukčnej toxicity a karcinogenity u hlodavcov. Dostupné sú rozsiahle klinické údaje o hydrochlorotiazide, ktoré sú spomenuté v príslušných častiach.

Nálezy pozorované v štúdiách toxicity trvajúcich 2 a 13 týždňov sa zhodovali s nálezmi pozorovanými v minulosti pri monoterapiách aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom. Nepozo ovali sa žiadne nové alebo neočakávané nálezy, významné pre použitie u ľudí. Zvýšená vakuolizácia buniek zona glomerulosa nadobličiek sa pozorovala u potkanov v 13-týždňovej štúdii tox c ty. Nález sa pozoroval

u zvierat, ktoré dostávali hydrochlorotiazid, ale nie u zvierat, ktoré dostávali samotný aliskiren alebo

vehikulum. Nepreukázalo sa, že tento nález je zvýšený pri kombinácii li čiv

aliskiren/hydrochlorotiazid, pretože jeho závažnosť u všetkých zvieratregistráciebola len minimálna.

 

 

 

 

 

ťou

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

platnos

6.1

Zoznam pomocných látok

 

Jadro tablety:

 

 

enou

Mikrokryštalická celulóza

 

Krospovidón

 

 

 

Monohydrát laktózy

 

 

Pšeničný škrob

 

 

 

 

 

 

 

 

Povidón

 

č

 

 

 

 

 

Magnéziumstearát

 

 

 

 

Bezvodý koloidný oxid remičitý

 

 

Mastenec

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Obalová vrstva:Liek

Mastenec

Hypromelóza

Makrogol

Oxid titaničitý (E171) Červený oxid železitý (E172) Čierny oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

24 mesiacov

Nie všetky veľkosti balenia a liekové sily musia byť uvedené na trh.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50 alebo 56 tabliet.

Spoločné balenia obsahujúce 90, 98 alebo 280 tabliet.

PVC/polychlórotrifluóroetylénové (PCTFE) – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 90 alebo 98 tabliet.

Jednotlivé balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 56 x 1 tabletu.

Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet.

registrácie

Spoločné balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 98 x 1 tabl tu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými

požiadavkami.

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

 

Novartis Europharm Limited

 

platnos

 

Wimblehurst Road

 

 

 

 

Horsham

 

 

enou

 

West Sussex, RH12 5AB

 

 

 

Veľká Británia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

 

EU/1/11/683/041-060

ukon

 

 

 

 

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

23.06.2011

 

 

 

 

 

Liek

 

 

 

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry http://www.ema.europa.eu

Filmom obalená tableta
1. NÁZOV LIEKU
Sprimeo HCT 300 mg/25 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg aliskirenu (ako hemifumarát) a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocné látky: Každá tableta obsahuje 50 mg monohydrátu laktózy a 49 mg pšeničného škrobu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Svetložltá, obojstranne vypuklá, oválna, filmom obalená tableta s vyrazeným označením „CVV” na jednej strane a „NVR” na druhej strane.

registrácie

4.KLINICKÉ ÚDAJE

ťou

4.1Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých. platnos

Sprimeo HCT je indikované u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom, keď sa používajú samotné.

Sprimeo HCT je indikované u paci tov s dostatočne zníženým krvným tlakom ako náhrada

aliskirenu a hydrochlorotiazidu, podávaných súčasne v rovnakých dávkach, ako sú v kombinácii.

 

 

enou

 

č

4.2 Dávkovanie a spôs b p dávania

s

ukon

 

Odporúčaná dávka Sprimea HCT je jedna tableta denne. Sprimeo HCT sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase. Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu

s SprimeomLiekHCT.

Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov.

Dávkovanie u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený monoterapiou aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom

Pred prechodom na fixnú kombináciu možno odporučiť individuálnu titráciu dávky každej z dvoch zložiek. Ak je to klinicky opodstatnené, možno zvážiť priamy prechod z monoterapie na fixnú kombináciu.

Sprimeo HCT 300 mg /25 mg možno podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne znížený samotným aliskirenom 300 mg alebo hydrochlorotiazidom 25 mg, alebo Sprimeom HCT

300 mg/12,5 mg, alebo Sprimeom HCT 150 mg/25 mg.

Ak sa krvný tlak dostatočne nezníži po 2-4 týždňoch liečby, dávku možno titrovať až na maximum Sprimeo HCT 300 mg/25 mg denne. Dávkovanie má byť individuálne a upravované podľa klinickej odpovede pacienta.

Dávkovanie pri nahradení voľnej kombinácie

Pre pohodlie môžu pacienti, ktorí dostávajú aliskiren a hydrochlorotiazid v dvoch osobitných tabletách, prejsť na Sprimeo HCT, tabletu s fixnou kombináciou, ktorá obsahuje rovnaké dávky jednotlivých zložiek.

Poškodenie funkcie obličiek

 

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava

Poškodenie funkcie pečene

registrácie

začiatočnej dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Spr mea HCT kontraindikované u pacientov s anúriou a u pacientov so závažným poškodením funk ie obličiek (rýchlosť glomerulovej filtrácie (GFR) < 30 ml/min/1,73 m2). Súbežné použitie Sp imea HCT s blokátormi receptorov angiotenzínu II (ARB) alebo inhibítormi enzýmu konver ujúceho angiotenzín (ACEI) je kontraindikované u pacientov, ktorí majú poruchu funkcie oblič ek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

 

 

ou

 

ť

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava

začiatočnej dávky (pozri časť 5.2). Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov so závažným

platnos

 

poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 4.4).

 

 

Starší pacienti (nad 65 rokov)

Odporúčaná začiatočná dávka aliskirenu u starších p cientov je 150 mg. Zvýšením dávky na 300 mg sa u väčšiny starších pacientov nedosiahne ďalšie klinicky významné zníženie krvného tlaku.

Deti a dospievajúcienou

Sprimeo HCT sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnostiča účinnosti (pozri časť 5.2).

Precitliveno sť na ukonliečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1), alebo na iné látky odvodené od sulfónamidov.

AnamnézaLiekangioedému pri liečbe aliskirenom.

Dedičný al bo idiopatický angioedém.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Anúria.

Závažné poškodenie funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2).

Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.

Závažné poškodenie funkcie pečene.

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom a itrakonazolom, dvomi vysoko účinnými inhibítormi P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (napr. chinidínom) je kontraindikované

(pozri časť 4.5).

Súbežné použitie aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Hypotenzia, synkopa, cievna mozgová príhoda, hyperkaliémia a zmeny funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa zaznamenali u citlivých osôb, zvlášť pri kombinovaní liekov, ktoré ovplyvňujú tento systém (pozri časť 5.1). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón kombinovaním aliskirenu s inhibítorom enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II (ARB) sa preto neodporúča.

Použitie aliskirenu v kombinácii s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).

Srdcové zlyhávanie

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association (NYHA)). Sprimeo HCT sa má používať opatrne u pacientov so srdcovým zlyhávaním vzhľadom na obmedzené údaje o klinick j účinnosti a bezpečnosti.

Angioedém

registrácie

 

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, u pac entov liečených aliskirenom sa zaznamenali angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka).

Viacerí z týchto pacientov mali v anamnéze angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém,

ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytli po použití iných liekov, ktoré môžu vyvolať angioedém,

 

 

ou

 

ť

vrátane blokátorov RAAS (inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátorov

receptorov angiotenzínu II) (pozri časť 4.8).

platnos

 

 

 

U pacientov s angioedémom v anamnéze môže byť vyššie riziko výskytu angioedému počas liečby

aliskirenom (pozri časti 4.3 a 4.8). Pri predpisovaní aliskirenu pacientom s angioedémom v anamnéze

 

 

 

enou

je preto potrebná opatrnosť a takýchto pacientov je potrebné počas liečby dôsledne sledovať (pozri

časť 4.8), zvlášť na začiatku liečby.

 

 

 

č

Ak vznikne angioedém, Sprimeo HCT sa má okamžite vysadiť a má sa poskytnúť príslušná liečba

 

 

ukon

 

a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka,

hlasivky alebo hrtanu sa má p dať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na

udržanie priechodnosti dýchacích ciest.

 

s

 

 

Pacienti s depléciou odíka a/alebo objemu

Liek

 

 

 

U pacientov s depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u pacientov užívajúcich vysoké dávky diuretík,

sa po začatí l čby Sprimeom HCT môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Sprimeo HCT sa má použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej deplécie sodíka a/alebo objemu.

Nerovnováha elektrolytov

Liečba Sprimeom HCT sa má začať len po korigovaní hypokaliémie a akejkoľvek súbežne existujúcej hypomagneziémie. Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hypokaliémie alebo exacerbovať už existujúcu hypokaliémiu. Tiazidové diuretiká sa majú opatrne podávať pacientom s ochoreniami, ktoré spôsobujú zvýšenú stratu draslíka, napr. nefropatiami so strácaním soli a prerenálnou (kardiogénnou) poruchou funkcie obličiek. Ak hypokaliémia vznikne počas liečby hydrochlorotiazidom, Sprimeo HCT sa má vysadiť až do trvalej úpravy rovnováhy draslíka. Hoci sa pri používaní tiazidových diuretík môže vyvinúť hypokaliémia, súčasná liečba aliskirenom môže znižovať hypokaliémiu vyvolanú diuretikom. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, pacientov so zvýšenou diurézou, pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov, ktorí dostávajú súbežnú liečbu kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) (pozri časti 4.5 a 4.8).

registrácie Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hyponatriémie a hyp chl remickej alkalózy alebo

Naproti tomu sa pri použití aliskirenu po uvedení na trh pozorovalo zvýšenie draslíka v sér , ktoré môže byť exacerbované súbežným použitím iných látok účinkujúcich na RAAS alebo nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované

u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.5 a 4.8).

exacerbovať už existujúcu hyponatriémiu. Pozorovala sa hyponatriémia sprevádzaná neurologickými

 

 

ou

 

ť

symptómami (nauzeou, progredujúcou dezorientovanosť u, apatiou). Liečba hydrochlorotiazidom sa

má začať len po korigovaní existujúcej hyponatriémie. Ak počas liečby Sprimeom HCT vznikne

závažná alebo náhla hyponatriémia, podávanie sa má prerušiť až do normalizovania natriémie.

 

platnos

 

Nie sú dôkazy o tom, že by Sprimeo HCT znižovalo hyponatriémiu vyvolanú diuretikom alebo bránilo

jej vzniku. Deficit chloridu je spravidla mierny a zvyčajne nevyžaduje liečbu.

Všetkých pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká, je potrebné pravidelne kontrolovať pre

nerovnováhu elektrolytov, najmä draslíka, sodíka a horčíka.

 

enou

 

 

č

 

 

Tiazidy znižujú vylučovanieukonvápnika močom a môžu spôsobovať občasné a slabé zvýšenie vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované

u pacientov s hyperkalciémious a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi saLiekmajú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže poukazovať na skrytý hyperparatyreoidizmus. Tiazidy je potrebné vysadiť pred vykonaním testov na funkciu prištítnych teliesok.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek

Tiazidové diuretiká môžu vyvolať azotémiu u pacientov s chronickou chorobou obličiek. Pri používaní Sprimea HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov vrátane draslíka, kreatinínu a kyseliny močovej v sére. Použitie

Sprimea HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo anúriou

(pozri časť 4.3).

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR ≥ 30 ml/min/1,73 m2) nie je potrebné upravovať dávkovanie.

Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom, ktorým nedávno transplantovali obličku.

Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je

potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia

Poškodenie funkcie pečene

registrácie

(napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúc ho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes mellitus alebo ochorenie obličiek. Súbežné použitie aliskirenu a ACEI alebo ARB je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2). Po uvedení aliskirenu na trh sa u rizikových pacientov, k orí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

 

ou

ť

Tiazidy sa majú opatrne používať u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo progredujúcim

ochorením pečene, pretože malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu navodiť pečeňovú

platnos

 

kómu. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruch u funkcie pečene nie je potrebné upravovať začiatočnú dávku. Nie sú dostupné údaje o použití Sprimea HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Sprimea HCT kontraindikované

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene ( ozri časti 4.3 a 5.2).

 

 

 

enou

Nie sú žiadne klinické skúsenosti s podávaním Sprimea HCT pacientom s poškodením funkcie

pečene.

 

č

Stredne silné inhibítory P-gp

 

ukon

 

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg alebo verapamilom 240 mg vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76% alebo 97%. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva so stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol alebo verapamil (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej a smitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

Tak ako priLiekostatných vazodilatanciách, mimoriadna opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Stenóza renálnej artérie a renovaskulárna hypertenzia

Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Sprimea HCT u pacientov

s jednostrannou alebo obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke. Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď sa aliskiren podáva pacientom so stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto potrebné postupovať opatrne. Ak dôjde

k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

Systémový lupus erythematosus

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu systémového lupus erythematosus.

Metabolické a endokrinné účinky

Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny cholesterolu a triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. Súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus (pozri časť 4.3).

Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Sprimeo HCT kontraindikované pri symptomatickej hyperurikémii

(pozri časť 4.3). Hydrochlorotiazid môže zvýšiť sérovú koncentráciu kyseliny močovej ako dôsledok zníženého klírensu kyseliny močovej a môže spôsobiť alebo exacerbovať hyperurikémiu, ako aj vyvolať dnu u citlivých pacientov.

Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať občasnéregistráciea mierne zvýš nie vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Sprimeo HCT je kontraindikované

u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Sprimeo HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia. Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémia môže svedčiť o skrytom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pr d vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.

Fotosenzitivita

Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z foto enzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas

 

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

ť

liečby Sprimeom HCT vyskytne reakcia z fotosenzitivity,

dporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné

podanie diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrá

iť oblasti vystavené slnečnému žiareniu

alebo umelému UVA.

 

platnos

 

Akútny glaukóm s uzavretým uhlom

 

 

 

 

 

Sulfonamid hydrochlorotiazid sa dával do súvislosti s idiosynkratickou reakciou, ktorá mala za

 

 

enou

 

 

 

následok akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Symptómy zahŕňajú akútny

nástup zníženej zrakovej ostrosti al bo bolesť oka a typicky sa vyskytujú do niekoľkých hodín až

 

č

 

 

 

týždňov od začatia liečby. Nelie ený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate

 

ukon

 

 

 

 

zraku. Základom liečby je čo ajrýchlejšie vysadiť hydrochlorotiazid. Okamžitá farmakologická alebo

chirurgická liečba sa má zvážiť, ak sa vnútroočný tlak nezníži. K rizikovým faktorom pre vznik

akútneho glaukómu s zavretým uhlom môže patriť alergia na sulfonamidy alebo penicilín v

anamnéze.

s

 

 

 

 

 

 

 

 

 

VšeobecneLiek

V prípade ťažk j a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Sprimeom HCT má ukončiť.

Tak ako pri každom antihypertenzívnom lieku, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo iným ischemickým kardiovaskulárnym ochorením môže mať za následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Reakcie z precitlivenosti na hydrochlorotiazid sa môžu vyskytnúť u pacientov, ale sú pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.

Pomocné látky

Sprimeo HCT obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózogalaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Sprimeo HCT obsahuje pšeničný škrob. Je vhodné pre ľudí s celiakiou. Pacienti s alergiou na pšenicu (iné ochorenie ako celiakia) nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Informácie o interakciách Sprimea HCT

Lieky ovplyvňujúce koncentráciu draslíka v sére: Depléciu draslíka účinkom hydrochlorotiazidu zmierňuje účinok aliskirenu, ktorý draslík šetrí. Naproti tomu možno predpokladať, že tento účinok

hydrochlorotiazidu na draslík v sére budú potenciovať iné lieky, ktoré sa spájajú so stratou draslíka a

hypokaliémiou (napr. iné kaliuretické diuretiká, kortikosteroidy, laxatíva, adrenokortikotropný

4.4 a 5.1).

registrácie

hormón (ACTH), amfotericín, karbenoxolón, penicilín G, deriváty kyseliny salicylov j). Naopak, súbežné použitie iných látok ovplyvňujúcich RAAS, NSAID alebo látok, ktoré zvyšujú koncentráciu draslíka v sére (napr. diuretík šetriacich kálium, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík, heparínu), môže viesť k zvýšeniu hodnôt draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie s látkou ovplyvňujúcou koncentráciu draslíka v sére považuje za potrebné, odporúča a opatrnosť. Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diab t s mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri časti 4.3,

 

ou

ť

platnos

 

Lieky ovplyvňované poruchami draslíka v sére: Odporúča a pravidelne monitorovať draslík v sére, keď sa Sprimeo HCT podáva s liekmi, ktoré sú ovplyvň vané poruchami draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy, antiarytmiká).

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID) vrátane se ektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (inhibítorov

COX-2), acetylsalicylovej kyseliny a neselektívnych NSAID: Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém

 

 

 

enou

renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny účinok aliskirenu. NSAID môžu tiež oslabiť

diuretickú a antihypertenzívnu aktivitu hydr chlorotiazidu.

 

 

č

U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti)

 

 

ukon

 

môžu aliskiren a hydrochlorotiazid podávané súčasne s NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie

obličiek, vrátane možného a útneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné. Preto sa pri

použití Sprimea HCT s NSAID vyžaduje opatrnosť, najmä u starších pacientov.

 

s

 

 

Iné antihypertenzíva: Antihypertenzívny účinok Sprimea HCT sa môže zvyšovať pri súčasnom

Liek

 

 

 

podávaní iných antihypertenzív.

 

Ďalšie informácie o interakciách s aliskirenom

Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri

časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Medzi látky, ktoré sa skúmali v klinických farmakokinetických štúdiách aliskirenu, patria acenokumarol, atenolol, celekoxib, fenofibrát, pioglitazón, alopurinol, izosorbid-5-mononitrát, digoxín, metformín, amlodipín, atorvastatín, cimetidín a hydrochlorotiazid. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie. Vzhľadom na to nie je potrebná úprava dávkovania aliskirenu alebo týchto súčasne podávaných liekov.

Interakcie s glykoproteínom P: V predklinických štúdiách sa zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa na črevnej absorpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Rifampicín, ktorý je induktorom P-gp, znížil v klinickej štúdii biologickú dostupnosť aliskirenu

o približne 50%. Iné induktory P-gp (ľubovník bodkovaný) môžu znižovať biologickú dostupnosť

Silné inhibítory P-gp: Štúdia liekových interakcií po jednorazovom podaníregistráciezdravým osobám ukázala, že cyklosporín (200 a 600 mg) zvyšuje Cmax aliskirenu v dávke 75 mg p ibližne 2,5-krát a AUC

aliskirenu. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, je známe, že P-gp reguluje aj absorpc u mnohých

substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivá h a plazme. Preto

inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny v tkanivách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové

interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície ohto transportéra.

itrakonazol (100 mg) zvyšuje AUC aliskirenu (150 mg) 6,5-násťoubne a Cmax 5,8-násobne. Preto je kontraindikované súčasné použitie aliskirenu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

približne 5-krát. Zvýšenie môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. U zdravých osôb

Stredne silné inhibítory P-gp: Súčasné podávanieplatnoske oko azolu (200 mg) alebo verapamilu (240 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie AUC liskirenu o 76% alebo 97%. Predpokladá sa, že

zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu alebo verapamilu je v rozmedzí,

ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky aliskirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanejenouterapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných

klinických skúšaniach. Predklinické štúdie naznačujú, že súčasné podávanie aliskirenu a ketokonazolu zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podávačs k tokonazolom, verapamilom alebo inými stredne silnými inhibítormi P-gp (klaritromycíukonom, telitromycínom, erytromycínom, amiodarónom).

Substráty alebo slabé inhibítory P-gp: Nepozorovali sa významné interakcie s atenololom, digoxínom, amlodipínoms alebo cimetidínom. Pri podávaní s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

Inhibítory polypLiekptidov transportujúcich organické anióny (OATP): Predklinické štúdie naznačujú, že aliskiren môže byť substrátom polypeptidov transportujúcich organické anióny. Preto je pri súbežnom podávaní možnosť interakcií medzi inhibítormi OATP a aliskirenom (pozri interakciu s grapefruitovou šťavou).

Grapefruitová šťava: Podanie grapefruitovej šťavy s aliskirenom spôsobilo zníženie AUC a Cmax aliskirenu. Súčasné podanie so 150 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 61% a súčasné podanie s 300 mg aliskirenu spôsobilo zníženie AUC aliskirenu o 38%. Tento pokles pravdepodobne spôsobuje inhibícia absorpcie aliskirenu sprostredkovanej polypeptidom transportujúcim organické anióny v gastrointestinálnom trakte. Vzhľadom na riziko zlyhania liečby sa preto grapefruitová šťava nemá požiť spolu so Sprimeom HCT.

Furosemid: Keď sa aliskiren podával súčasne s furosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28%

a jeho Cmax o 49%. Preto sa odporúča monitorovať účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo upravuje, aby sa predišlo jeho možnej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového preťaženia.

Warfarín: Účinky aliskirenu na farmakokinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

Ďalšie informácie o interakciách s hydrochlorotiazidom

Interakcie s jedlom: Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu aliskirenu.registrácie

Nasledujúce lieky môžu interagovať so súbežne podávanými tiazidovými diure ikami:

Lítium: Tiazidy znižujú obličkový klírens lítia, preto sa pri užívaní hydrochlorotiazidu môže zvýšiť riziko toxických účinkov lítia. Súčasné podávanie lítia a hydrochlorotiazidu sa neodporúča. Ak je táto kombinácia nevyhnutná, odporúča sa počas ich súčasného užívania starostlivo monitorovať hladinu lítia v sére.

 

ou

ť

Liečivá, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes: Pre riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid

platnos

 

podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes, hlavne antiarytmikami triedy Ia a triedy III a niektorými antipsychotikami.

Liečivá ovplyvňujúce koncentráciu sodíka v sére: Hyponatriemizujúci účinok diuretík môže zosilniť

súbežné podávanie liekov, ako sú antidepresíva,enou antipsychotiká, antiepileptiká atď. Pri dlhodobom podávaní týchto liekov je potrebná opatr sť.

Presorické amíny (napr. noradrenalín,č adrenalín): Hydrochlorotiazid môže znížiť odpoveď na presorické amíny, napr. noradre alín. Klinická významnosť tohto účinku je neistá a nepostačuje na to, aby bolo vylúčené ich používanie.

Digoxín alebo iné digitálisové glykozidy: Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi sa

 

ukon

môžu vyskytnúť ako nežiaduce účinky napomáhajúce vzniku srdcových arytmií vyvolaných

digitálisom.

s

Vitamín D aLieksoli vápnika: Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D alebo soľami vápnika môže potenciovať zvýšenie vápnika v sére. Súbežné použitie diuretík tiazidového typu môže vyvolať hyperkalciémiu u pacientov s predispozíciou na hyperkalciémiu (napr. s hyperparatyreoidizmom, malignitou alebo stavmi sprostredkovanými vitamínom D) zvýšením reabsorpcie vápnika v tubuloch.

Antidiabetiká (napr. inzulín a perorálne antidiabetiká): Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika (pozri časť 4.4). Metformín sa má používať opatrne vzhľadom na riziko laktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu.

Betablokátory a diazoxid: Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu

s betablokátormi môže zvýšiť riziko hyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zosilniť hyperglykemizujúci účinok diazoxidu.

Lieky používané na liečbu dny: Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z precitlivenosti na alopurinol.

Anticholínergiká a iné lieky ovplyvňujúce motilitu žalúdka: Biologická dostupnosť diuretík

zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.registrácieNaopak sa predpokladá, že prokinetické látky, napr. cisaprid, môžu znížiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu.

tiazidového typu sa môže zvýšiť anticholínergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre

Amantadín: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať riziko než aducich reakcií spôsobených amantadínom.

Iónomeničové živice: Absorpciu tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu znižuje

Cytotoxické látky: Tiazidy vrátane hydrochloroti zidu môžu znižovať vylučovanie cytotoxických

cholestyramín alebo kolestipol. Môže to mať za následok subterapeutické účinky tiazidových diuretík.

Avšak časové rozloženie dávok hydrochlorotiazidu a živice, keď sa hydrochlorotiazid podáva

 

 

ou

 

ť

najmenej 4 hodiny pred podaním živíc alebo 4-6 hodín po ň m, môže prípadne minimalizovať

interakciu.

platnos

 

 

 

látok obličkami (napr. cyklofosfamidu, metotrexátu) a potenciovať ich myelosupresívne účinky.

 

enou

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva: Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú

účinok relaxancií kostrového svalstva, apr. derivátov kurare.

č

ukon

 

Alkohol, barbituráty alebo narkotiká: Súbežné podávanie tiazidových diuretík s látkami, ktorých

účinkom sa tiež znižuje krvný tlak (napr. znížením aktivity sympatického centrálneho nervového systému alebo priamou vazodilatáciou), môže potenciovať ortostatickú hypotenziu.

Metyldopa: Vyskytlisa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie, ktorá vznikla pri súčasnom použití hydrochlorotiaziduLieka metyldopy.

Kontrastné látky obsahujúce jód: V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódovaných látok. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Aliskiren nemal teratogénne účinky u potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Iné látky, ktoré priamo pôsobia na RAAS, sa spájali so závažnými malformáciami plodu a smrťou novorodencov, keď sa používali počas druhého a tretieho trimestra. S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov

a trombocytopénia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu gestačného edému, gestačnej hypertenzie alebo

S touto kombináciou sa nevykonali osobitné klinické skúšania, preto saregistrácieSprimeo HCT nemá používať počas prvého trimestra gravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikované počas

preeklampsií pre riziko poklesu objemu plazmy a hypoperfúzie placenty, bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie u gravidných žien, s výnimkou zriedkavých situácií, keď nemožno použiť inú liečbu.

alternatívnu liečbu. Ak sa gravidita zistí počas liečby, SprimeoťouHCT je potrebné čo najskôr vysadiť.

druhého a tretieho trimestra (pozri časť 4.3). Pred plánovanou graviditou je potrebné prejsť na vhodnú

platnos Hydrochlorotiazid sa vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. Vysoké dávky tiazidov,

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Aliskiren sa vylučoval do mlieka dojčiacich potkaních samíc.

ktoré vyvolávajú silnú diurézu, môžu brá iť tvorbe mlieka.

vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

Použitie Sprimea HCT sa neodporú a počas dojčenia. Ak sa Sprimeo HCT používa v období dojčenia,

 

 

 

enou

 

 

č

dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

 

 

ukon

 

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nie je

 

s

 

 

pravdepodobné, že Sprimeo HCT ovplyvňuje schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení

Liek

 

 

 

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté:Hnačka

4.8Nežiaduce účinky

Kombinácia aliskiren/hydrochlorotiazid

Bezpečnosť Sprimea HCT sa hodnotila v 9 klinických skúšaniach s viac ako 3 900 pacientmi, z ktorých viac ako 700 bolo liečených vyše 6 mesiacov a 190 vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou ani etnickou príslušnosťou. Celková incidencia nežiaducich príhod pri liečbe Sprimeom HCT bola do dávky 300 mg/25 mg podobná ako pri placebe. Nežiaduce reakcie boli spravidla mierne a prechodné a len zriedkavo si vyžiadali ukončenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek pozorovanou pri

Sprimeu HCT je hnačka. Nežiaduce liekové reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek Sprimea HCT (aliskirene a hydrochlorotiazide), ktoré sú uvedené v príslušných odsekoch o jednotlivých zložkách, sa môžu vyskytnúť aj pri Sprimeu HCT.

Frekvencia nežiaducich reakcií uvedených nižšie je definovaná pomocou nasledujúcej konvencie:

veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (zregistráciedostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Hnačka: Hnačka je nežiaduca lieková reakcia na aliskiren súvisiaca s v ľkosťou dávky. V kontrolovaných klinických skúšaniach bola incidencia hnačky u pacientov liečených Sprimeom HCT

 

ť

1,3% v porovnaní s 1,4% u pacientov liečených aliskirenom alebo 1,9% u pacientov liečených

hydrochlorotiazidom.

platnos

ou

 

Sérový draslík: Vo veľkom klinickom skúšaní kontrolova om placebom sa opačné účinky aliskirenu

(150 mg alebo 300 mg) a hydrochlorotiazidu (12,5 mg alebo 25 mg) na sérový draslík u mnohých pacientov približne vyrovnávali. U iných pacientov môže prevládať buď jeden, alebo druhý účinok. U

rizikových pacientov je potrebné v náležitých intervaloch pravidelne stanovovať sérový draslík, aby

 

 

enou

sa zistila prípadná nerovnováha elektrolyt v (pozri časti 4.4 a 4.5).

Ďalšie informácie o jednotlivých zložkách

 

č

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené v minulosti pri jednej zo zložiek sa môžu vyskytnúť pri Sprimeu

 

ukon

 

HCT, aj keď sa v klinických skúša iach nepozorovali.

Aliskiren

s

 

 

 

Pri liečbe aliskirenom do dávky 300 mg bola celková incidencia nežiaducich reakcií podobná ako pri

placebe. Vo všeobecno ti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali

 

Liek

 

prerušenie li čby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

Známe nežiaduce liekové reakcie na aliskiren sú uvedené v tabuľke nižšie, pričom použitá konvencia je rovnaká, ako predtým pri fixnej kombinácii.

Poruchy nervového systému

Časté:

Závraty

Poruchy ciev

 

Menej časté:

Hypotenzia

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:

Hnačka

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé:

Reakcie z precitlivenosti

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté:

Exantém, závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse

 

reactions, SCAR) vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN)

 

a reakcií ústnej sliznice

Zriedkavé:

Angioedém

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté:

Artralgia

Poruchy obličiek a močových ciest

Menej časté:

Akútne zlyhanie obličiek, poškodenie funkcie obličiek

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté:

Periférny edém

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Časté:

Hyperkaliémia

Zriedkavé:

Zníženie hemoglobínu, zníženie hematokritu

Zriedkavé:

Zvýšenie kreatinínu v krvi

angioedém alebo symptómy naznačujúce angioedém, ktoré sa v niektorýchregistrácieprípadoch dávali do

Počas liečby aliskirenom sa vyskytli angioedém a reakcie z precitlivenosti. V kontrolovaných

klinických skúšaniach sa angioedém a reakcie z precitlivenosti počas liečby aliski enom zaznamenali zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo komparátormi.

Prípady angioedému alebo symptómy naznačujúce angioedém (opuch tvár , pier, hrdla a/alebo jazyka) boli hlásené aj pri použití po uvedení na trh. Viacerí z týchto paci ntov mali v anamnéze

 

 

ť

súvislosti s podaním iných liekov, o ktorých je známe, že vyv lávajú angioedém, vrátane blokátorov

RAAS (inhibítorov ACE alebo ARB).

platnos

ou

 

 

Reakcie z precitlivenosti sa zaznamenali aj pri používa

í lieku po jeho uvedení na trh.

V prípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na reakciu z precitlivenosti/angioedém (zvlášť ťažkostí s dýchaním alebo prehĺtaním, exantému, svrbenia, urtikárie alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka, závratov) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Artralgia bola hlásená pri používaní li ku po uvedení na trh. V niektorých prípadoch sa vyskytla ako

súčasť reakcie z precitlivenosti.

enou

 

 

č

Hemoglobín a hematokritukon: P z roval sa malý pokles hemoglobínu a hematokritu (priemerný pokles

približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadni pacienti neukončili liečbu pre anémiu.

Tento účinok sa pozor je aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín, napr. pri

ACEI a ARB.

s

Sérový draslíkLiek: Zvýšenie draslíka v sére sa pozorovalo pri aliskirene a môže ho exacerbovať súbežné použitie iných látok účinkujúcich na RAAS alebo použitie NSAID. V súlade so štandardnou medicínskou praxou sa odporúča pravidelná kontrola funkcie obličiek vrátane stanovenia sérových elektrolytov, ak sa súbežné použitie považuje za potrebné. Kombinácia aliskirenu s ARB alebo ACEI je kontraindikovaná u pacientov s diabetes mellitus alebo s poruchou funkcie obličiek (GFR

< 60 ml/min/1,73 m2) a neodporúča sa u ostatných pacientov (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4). Vyskytli sa aj hlásenia o periférnom edéme, zvýšení

kreatinínu v krvi a závažných kožných nežiaducich reakciách (SCAR) vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) a reakcií ústnej sliznice.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa predpisuje vo veľkom rozsahu už mnoho rokov, často vo vyšších dávkach, než aké obsahuje Sprimeo HCT. Nasledujúce nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov liečených samotnými tiazidovými diuretikami vrátane hydrochlorotiazidu:

Poruchy krvi a lymfatického systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Trombocytopénia, niekedy s purpurou

 

Veľmi zriedkavé:

Agranulocytóza, útlm kostnej drene, hemolytická anémia, leukopénia

Neznáme:

 

 

Aplastická anémia

 

 

 

Poruchy imunitného systému

 

 

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Precitlivenosť

 

 

 

 

Poruchy metabolizmu a výživy

 

 

 

 

 

Veľmi časté:

 

Hypokaliémia

 

 

 

 

Časté:

 

 

Hyperurikémia, hypomagneziémia, hyponatriémia

Zriedkavé:

 

 

Hyperkalciémia, hyperglykémia, zhoršenie stavu metabolizmu pri

 

 

 

diabete

 

 

 

registrácie

Veľmi zriedkavé:

Hypochloremická alkalóza

 

 

Psychické poruchy

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Depresia, poruchy spánku

 

 

Poruchy nervového systému

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Závraty, bolesť hlavy, parestézia

 

Poruchy oka

 

 

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Zhoršenie videnia

 

 

Neznáme:

 

 

Akútny glaukóm s uzavretým uhl m

 

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

ť

 

Zriedkavé:

 

 

Srdcové arytmie

 

 

 

 

Poruchy ciev

 

 

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Ortostatická hypotenzia

 

 

 

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

 

 

 

Veľmi zriedkavé:

Respiračná tieseň (vrátane pneumonitídy a pľúcneho edému)

Poruchy gastrointestinálneho traktu

platnos

 

 

 

 

 

 

Časté:

 

 

Znížená chuť do jedenia, slabá nauzea a vracanie

Zriedkavé:

 

 

Nepríj m é pocity v bruchu, zápcha, hnačka

Veľmi zriedkavé:

Pankr atitída

 

 

 

 

 

 

 

 

enou

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

 

 

Poruchy pečene a žlčových ciest

 

 

 

 

 

Zriedkavé:

 

 

Intrahepatálna cholestáza, žltačka

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

 

 

 

Časté:

 

 

Urtikária a iné formy exantému

 

 

Zriedkavé:

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Reakcie z fotosenzitivity

 

 

 

 

 

Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus, reaktivácia kožného

Veľmi zried avé:

Liek

 

lupus erythematosus, nekrotizujúca vaskulitída a toxická epidermálna

 

nekrolýza

 

 

 

 

 

Multiformný erytém

 

 

 

Neznáme:

 

 

 

 

 

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

 

Neznáme:

 

 

Svalové spazmy

 

 

 

 

Poruchy obličiek a močových ciest

 

 

 

 

Neznáme:

 

 

Dysfunkcia obličiek, akútne zlyhanie obličiek

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

 

 

 

Časté:

 

 

Impotencia

 

 

 

 

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

 

 

 

Neznáme:

 

 

Asténia, pyrexia

 

 

 

 

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt cholesterolu a triacylglycerolov Zriedkavé:Glykozúria

4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné informácie o liečbe predávkovania Sprimeom HCT. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu.

Predávkovanie hydrochlorotiazidom je spojené s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratáciou v dôsledku nadmernej diurézy. Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo môže zosilniť srdcové arytmie spojené so súbežným užívaním digitálisových glykozidov alebo niektorých antiarytmických liekov. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

V klinickom skúšaní vykonanom u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu (end stage renal disease, ESRD), ktorí boli liečení hemodialýzou, bol klírens aliskirenu dialýzou nízky (< 2% perorálneho klírensu). Preto dialýza nie je vhodná na liečbu nadmernej expozície aliskirenu.

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptid vý, účinný a selektívny priamy inhibítor humánneho renínu.

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

 

 

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

 

 

 

Farmakoterapeutická skupina: kombinácie inhibítora renínu (aliskiren) s diuretikami

(hydrochlorotiazid), ATC kód: C09XA52

 

 

registrácie

Sprimeo HCT kombinuje dve antihypertenzívne látky na zníženie krvného tlaku u pacientov s

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

ť

 

esenciálnou hypertenziou: aliskiren patrí do triedy priamych inhibítorov renínu a hydrochlorotiazid do

triedy tiazidových diuretík. Kombinácia týchto dvoch lá ok s komplementárnymi mechanizmami

účinku má aditívny antihypertenzívny účinok, ktorý znižuje krvný tlak vo väčšej miere než každá

zložka samostatne.

 

platnos

 

 

Aliskiren

enou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aliskiren inhibíciou enzýmu renínčinhibuje RAAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu angiotenzinogénu na angioteukonzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiotenzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAAS (inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)) spôsobujú kompenzačné zvýšenie plazmatickej renínovej aktivity (PRA), liečba aliskirenoms znižuje PRA u pacientov s hypertenziou približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri kombinácii aliskirenu s inými antihypertenzívami. Klinické dôsledky účinkov na PRA v súčasnostiLieknie sú známe.

U pacientov s hypertenziou podávanie aliskirenu raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachovávajúc priaznivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej odpovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho antihypertenzívneho účinku. Antihypertenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby (12 mesiacov) a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Dostupné sú klinické štúdie kombinovanej liečby aliskirenom pridaným k diuretiku hydrochlorotiazidu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu a k betablokátoru atenololu. Tieto kombinácie boli účinné a dobre sa tolerovali.

Účinnosť a bezpečnosť liečby založenej na aliskirene sa porovnali s liečbou založenou na ramiprile v štúdii noninferiority trvajúcej 9 mesiacov u 901 starších pacientov (≥ 65 rokov) s esenciálnou systolickou hypertenziou. Aliskiren 150 mg alebo 300 mg denne alebo ramipril 5 mg alebo 10 mg denne sa podávali 36 týždňov s možnosťou prídavnej liečby hydrochlorotiazidom (12,5 mg alebo

25 mg) po12. týždni a amlodipínom (5 mg alebo 10 mg) po 22. týždni. V období 12 týždňov znížila monoterapia aliskirenom systolický/diastolický tlak krvi o 14,0/5,1 mmHg v porovnaní s

11,6/3,6 mmHg pri ramiprile, čo je v súlade s noninferioritou aliskirenu oproti ramiprilu pri zvolených dávkovaniach, pričom rozdiely systolického a diastolického krvného tlaku boli štatisticky významné. Znášanlivosť bola porovnateľná v oboch skupinách liečby, ale kašeľ sa zaznamenal častejšie pri podávaní ramiprilu ako pri podávaní alsikirenu (14,2% oproti 4,4%), zataľ čo hnačka bola častejšia pri podávaní aliskirenu ako pri podávaní ramiprilu (6,6% oproti 5,0%).

V štúdii trvajúcej 8 týždňov u 754 starších (≥ 65 rokov) a starých (30% ≥ 75 rokov) pacientov s hypertenziou vyvolal aliskiren v dávkach 75 mg, 150 mg a 300 mg štatisticky významne väčšie

zníženie krvného tlaku (systolického a diastolického) v porovnaní s placebom. Ďalší registrácie

antihypertenzívny účinok sa nepozoroval pri 300 mg aliskirenu v porovnaní so 150 mg al skirenu. Všetky tri dávky dobre znášali starší aj starí pacienti.

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne

vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom „r bound” účinok na krvný tlak alebo PRA sa nedokázal.

 

ou

ť

V štúdii trvajúcej 36 týždňov u 820 pacientov s ischemickou dysfunkciou ľavej komory sa pri

aliskirene v porovnaní s placebom, keď sa pridali k základnej liečbe, nezistili zmeny v remodelácii

platnos

 

komory, stanovené prostredníctvom objemu ľavej kom ry na konci systoly.

Kombinované počty úmrtí z kardiovaskulárnych príčin, hospitalizácií pre zlyhávanie srdca,

opakovaných infarktov myokardu, mozgových cievnych príhod a náhlych úmrtí s resuscitáciou boli

podobné v skupinách aliskirenu a placeba. Avšak u pacientov, ktorí dostávali aliskiren, bol v

 

 

enou

porovnaní so skupinou placeba významne vyšší výskyt hyperkaliémie, hypotenzie a dysfunkcie

obličiek.

č

 

Prínos aliskirenu pre kardiovaskulárny systém a/alebo obličky sa vyhodnotil v dvojito slepom,

 

ukon

 

randomizovanom klinickom skúša í kontrolovanom placebom u 8 606 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickou chorob u bličiek (preukázanou proteinúriou a/alebo GFR < 60 ml/min/1,73 m2) s kardiovaskulárnou chorobou alebo bez nej. U väčšiny pacientov bol arteriálny krvný tlak dostatočne znížený pri zaradenísdo skúšania. Primárny ukazovateľ bol zložený z kardiovaskulárnych

a obličkových komplikácií.

V tomto klinLiekckom skúšaní sa 300 mg aliskirenu porovnalo s placebom, keď sa pridali k štandardnej liečbe, ktorá zahŕňala buď inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín alebo blokátor receptorov angiotenzínu. Skúšanie sa predčasne ukončilo, pretože nebolo pravdepodobné, že pre jeho účastníkov je aliskiren prínosom. Predbežné výsledky klinického skúšania ukázali pomer rizika pre primárny ukazovateľ 1,09 v prospech placeba (interval spoľahlivosti 95%: 0,97, 1,22, 2-stranné p=0,17). Okrem toho sa pri aliskirene v porovnaní s placebom pozorovala zvýšená incidencia závažných nežiaducich následkov pri obličkových komplikáciách (4,7% oproti 3,3%), hyperkaliémii (36,9% oproti 27,1%), hypotenzii (18,4% oproti 14,6%) a cievnej mozgovej príhode (2,7% oproti 2,0%). Zvýšenie incidencie nefatálnej cievnej mozgovej príhody bolo väčšie u pacientov s insuficienciou obličiek.

Hydrochlorotiazid

Miesto účinku tiazidových diuretík je predovšetkým v obličkovom distálnom stočenom tubule. Preukázalo sa, že v kôre obličiek je receptor s vysokou afinitou, ktorý je primárnym väzbovým miestom účinku tiazidového diuretika a inhibície transportu NaCl v distálnom stočenom tubule.

Mechanizmus účinku tiazidov je založený na inhibícii symportéra Na+Cl- kompetíciou o miesto Cl-, čím sa ovplyvňujú mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšovaním vylučovania sodíka a chloridu približne v rovnakom rozsahu, a nepriamo týmto diuretickým pôsobením, ktorým sa znižuje objem plazmy s následným zvýšením plazmatickej renínovej aktivity, sekrécie aldosterónu a straty draslíka močom, a znížením draslíka v sére.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

V klinických skúšaniach dostávalo Sprimeo HCT raz denne viac ako 3 900 pacientov s hypertenziou.

U pacientov s hypertenziou podávanie Sprimea HCT raz denne viedlo k zníženiu systolického aj diastolického tlaku krvi závislému od dávky, ktoré sa zachovalo počas celého 24-hodinového

aliskirenom (aliskiren s pridaným hydrochlorotiazidom alebo bez neho)registráciebol návrat krvného tlaku k východiskovej hodnote postupný (3−4 týždne), bez preukázaného „rebound” účinku.

dávkovacieho intervalu. Antihypertenzívny účinok sa väčšinou prejaví počas 1 týždňa a maximálny

účinok sa spravidla pozoruje počas 4 týždňov. Antihypertenzívny účinok sa udržal počas dlhodobej

liečby a nezávisel od veku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti.

Antihypertenzívny účinok jednorazovej dávky kombinácie pretrvával 24 hodín. Po skončení liečby

Sprimeo HCT sa skúmalo v skúšaní kontrolovanom placebom, do ktorého bolo zaradených

2 762 pacientov s hypertenziou s diastolickým tlakom krvi ≥ 95 mmHg a < 110 mmHg (priemerný

od 17,6/11,9 mmHg do 21,2/14,3 mmHg, v porovna í so 7,5/6,9 mmHg pri placebe. Väčšie zníženie

východiskový tlak krvi 153,6/99,2 mmHg). V tejto štúdii Sprimeo HCT v dávkach od 150 mg/12,5 mg

 

ou

ť

do 300 mg/25 mg vyvolávalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) závislé od dávky

platnos

 

tlaku krvi pri týchto kombinovaných dávkach bolo iež významne väčšie ako pri zodpovedajúcich dávkach aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa odávali samostatne. Kombinácia aliskirenu a hydrochlorotiazidu neutralizovala reaktívne zvýšenie PRA vyvolané hydrochlorotiazidom.

tlak krvi ≥ 160 mmHg a/alebo diastolickýenoutlak krvi ≥ 100 mmHg), pri dávkach od 150 mg/12,5 mg do 300 mg/25 mg podávaných po monotč rapii bez titrácie nahor sa ukázali významne vyššie podiely pacientov s úpravou systolického/diastolického tlaku krvi (< 140/90 mmHg) v porovnaní so

Keď sa Sprimeo HCT podávalo pacie t m s hypertenziou s výrazne zvýšeným tlakom krvi (systolický

zodpovedajúcimi monoterapiami. V tejto populácii Sprimeo HCT 150 mg/12,5 mg až 300 mg/25 mg v závislosti od dávky spôsobilo zníženie systolického/diastolického tlaku krvi od 20,6/12,4 mmHg do

24,8/14,5 mmHg, čo bolo významne lepšie ako pri zodpovedajúcich monoterapiách. Bezpečnosť

 

 

ukon

kombinovanej liečby a zodpovedajúcich monoterapií bola podobná bez ohľadu na závažnosť

Liek

s

 

hypertenzie alebo prítomnosť či neprítomnosť ďalšieho kardiovaskulárneho rizika. Pri kombinovanej liečbe boli hypot nzia a súvisiace nežiaduce udalosti menej časté, bez zvýšenia ich incidencie u starších pacientov.

V štúdii s 880 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu aliskirenom 300 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 15,8/11,0 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii aliskirenom 300 mg. V štúdii so 722 randomizovanými pacientmi s nedostatočnou odpoveďou na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg vyvolala kombinácia aliskirenu/hydrochlorotiazidu 300 mg/25 mg zníženie systolického/diastolického tlaku krvi o 16,78/10,7 mmHg, čo bolo významne viac ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom 25 mg.

V ďalšom klinickom skúšaní sa tiež hodnotila účinnosť a bezpečnosť Sprimea HCT u 489 obéznych pacientov s hypertenziou bez odpovede na liečbu hydrochlorotiazidom 25 mg (východiskový systolický/diastolický tlak krvi 149,4/96,8 mmHg). V tejto populácii, u ktorej sa hypertenzia ťažko lieči, Sprimeo HCT vyvolalo zníženie tlaku krvi (systolického/diastolického) o 15,8/11,9 mmHg v porovnaní s 15,4/11,3 mmHg pri liečbe irbesartanom/hydrochlorotiazidom, 13,6/10,3 mmHg pri liečbe amlodipínom/hydrochlorotiazidom a 8,6/7,9 mmHg pri monoterapii hydrochlorotiazidom, s podobnou bezpečnosťou ako pri monoterapii hydrochlorotiazidom.

V štúdii so 183 randomizovanými pacientmi so závažnou hypertenziou (priemerný diastolický tlak krvi v sede ≥ 105 a < 120 mmHg) sa liečebný režim aliskirenu s možným pridaním hydrochlorotiazidu 25 mg ukázal ako bezpečný a účinný pri znižovaní tlaku krvi.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Aliskiren

registrácie

Distribúcia

Absorpcia

 

Po perorálnej absorpcii sa maximálne plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách. Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie a dosiahnu v priebehu 5-7 dní po podávaní raz denne a rovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyšš e ako po začiatočnej dávke.

 

ou

ť

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v r vn vážnom stave približne 135 litrov,

platnos

 

čo naznačuje, že aliskiren sa distribuuje extenzívne do extrava kulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí d koncentrácie.

Metabolizmus a eliminácia

Priemerný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne

v nezmenenej forme stolicou (nájdený podiel rádioaktívne značenej perorálnej dávky = 91%). Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus

je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní

je priemerný plazmatický klírens približ e 9 l/hod.

 

enou

Linearita

č

 

Expozícia aliskirenu sa zvyš vala o niečo viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní

jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-

násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od

 

ukon

úmernosti dávke sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste

s

 

absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

HydrochlorotiazidLiek

Absorpcia

Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (Tmax asi 2 hod). V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej AUC lineárny a úmerný dávke.

Účinok jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu má, pokiaľ vôbec, malý klinický význam. Absolútna biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), najmä sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch približne 3- násobne oproti hladine v plazme.

Metabolizmus a eliminácia

Hydrochlorotiazid sa eliminuje prevažne ako nezmenená zlúčenina. Hydrochlorotiazid sa eliminuje z plazmy s polčasom v priemere 6 až 15 hodín v terminálnej fáze eliminácie. Kinetika hydrochlorotiazidu sa nemení po opakovanom podávaní a pri podávaní raz denne je akumulácia

minimálna. Viac ako 95% absorbovanej dávky sa vylúči močom ako nezmenená zlúčenina. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.

Aliskiren/hydrochlorotiazid

Po perorálnom podaní tabliet Sprimeo HCT je medián času dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie do 1 hodiny pre aliskiren a 2,5 hodiny pre hydrochlorotiazid.

Rýchlosť a rozsah absorpcie Sprimea HCT sa rovnajú biologickej dostupnosti aliskirenu a hydrochlorotiazidu, keď sa podávajú jednotlivo ako monoterapie. Pri Sprimeu HCT sa pozoroval podobný účinok jedla ako pri jednotlivých monoterapiách.

Charakteristika u skupín pacientov

Preukázalo sa, že Sprimeo HCT je účinné ako antihypertenzívna liečba podávaná raz denne u dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nie je významne ovplyvnená u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým ochorením pečene. Preto nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprim a HCT u pacientov s

maximálne plazmatické koncentrácie a hodnoty AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť

ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene. Nie sú dostupné údaje o pacientoch s ťažkým

poškodením funkcie pečene liečených Sprimeom HCT. Sprimeo HCTregistrácieje kontraindikované u

pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3).

 

ou

ť

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým

poškodením funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4). Pri poruche funkcie obličiek sú priemerné

platnos

 

vylučovania močom je znížená. U pacientov s ľahkou ž stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa

pozorovalo zvýšenie AUC hydrochlorotiazidu na 3-násobok. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo zvýšenie AUCenouna 8-násobok. Sprimeo HCT je kontraindikované u pacientov

s anúriou alebo so závažným poškode ím funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73 m2) a súbežné použitie Sprimea HCT s ARB alebo ACEI je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73čm2) (pozri časť 4.3).

Farmakokinetika aliskirenuukonsa h dnotila u pacientov s chorobou obličiek v terminálnom štádiu, ktorí

boli liečení hemodialýzou. Podanie jednorazovej perorálnej dávky 300 mg aliskirenu sa spájalo s veľmi malými zmenamis farmakokinetiky aliskirenu (zmena Cmax o menej ako 1,2-násobok; zväčšenie

AUC do 1,6-násobku) v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými osobami. Načasovanie hemodialýzy významne nezmeniloLiek farmakokinetiku aliskirenu u pacientov s ESRD. Preto sa nevyžaduje úprava dávky u týchto pacientov, ak sa podanie aliskirenu pacientom s ESRD, ktorí sú liečení hemodialýzou, považuje za potrebné. Avšak použitie aliskirenu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Nie je potrebná úprava začiatočnej dávky Sprimea HCT u starších pacientov. Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých starších osôb aj u starších osôb s hypertenziou v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.

Nie sú dostupné farmakokinetické údaje u pediatrickej populácie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie farmakologickej bezpečnosti aliskirenu neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej, dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u zvierat boli v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými farmakologickými účinkami aliskirenu. V štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénových myšiach trvajúcej 6 mesiacov sa nezistil karcinogénny potenciál aliskirenu. Jeden adenóm na hrubom čreve a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke

1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Aliskiren nemal mutagénny potenciál, embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu. Fertilita, prenatálny vývoj a postnatálny vývoj u potkanov neboli ovplyvnené.

K predklinickým hodnoteniam, o ktoré sa opiera podávanie hydrochlorotiazidu u ľudí, patrili stanovenia genotoxicity in vitro a štúdie reprodukčnej toxicity a karcinogenity u hlodavcov. Dostupné sú rozsiahle klinické údaje o hydrochlorotiazide, ktoré sú spomenuté v príslušných častiach.

Nálezy pozorované v štúdiách toxicity trvajúcich 2 a 13 týždňov sa zhodovali s nálezmi pozorovanými v minulosti pri monoterapiách aliskirenom alebo hydrochlorotiazidom. Nepozo ovali sa žiadne nové alebo neočakávané nálezy, významné pre použitie u ľudí. Zvýšená vakuolizácia buniek zona glomerulosa nadobličiek sa pozorovala u potkanov v 13-týždňovej štúdii tox c ty. Nález sa pozoroval

u zvierat, ktoré dostávali hydrochlorotiazid, ale nie u zvierat, ktoré dostávali samotný aliskiren alebo

vehikulum. Nepreukázalo sa, že tento nález je zvýšený pri kombinácii li čiv

aliskiren/hydrochlorotiazid, pretože jeho závažnosť u všetkých zvieratregistráciebola len minimálna.

 

 

 

 

 

ťou

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

platnos

6.1

Zoznam pomocných látok

 

Jadro tablety:

 

 

enou

Mikrokryštalická celulóza

 

Krospovidón

 

 

 

Monohydrát laktózy

 

 

Pšeničný škrob

 

 

 

 

 

 

 

 

Povidón

 

č

 

 

 

 

 

Magnéziumstearát

 

 

 

 

Bezvodý koloidný oxid remičitý

 

 

Mastenec

s

ukon

 

 

 

 

 

 

Obalová vrstva:Liek

Mastenec

Hypromelóza

Makrogol

Oxid titaničitý (E171) Červený oxid železitý (E172) Žltý oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

24 mesiacov

Nie všetky veľkosti balenia a liekové sily musia byť uvedené na trh.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50 alebo 56 tabliet.

Spoločné balenia obsahujúce 90, 98 alebo 280 tabliet.

PVC/polychlórotrifluóroetylénové (PCTFE) – Al blistre:

Jednotlivé balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 90 alebo 98 tabliet.

Jednotlivé balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 56 x 1 tabletu.

Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet.

registrácie

Spoločné balenia (perforované blistre s jednotlivými dávkami) obsahujúce 98 x 1 tabl tu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými

požiadavkami.

 

 

 

 

ou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ť

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

 

Novartis Europharm Limited

 

platnos

 

Wimblehurst Road

 

 

 

 

Horsham

 

 

enou

 

West Sussex, RH12 5AB

 

 

 

Veľká Británia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

č

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

 

EU/1/11/683/061-080

ukon

 

 

 

 

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

23.06.2011

 

 

 

 

 

Liek

 

 

 

 

 

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry http://www.ema.europa.eu

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis