Slovak
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Tekturna (aliskiren) – Súhrn charakteristických vlastností lieku - C09XA02

Updated on site: 10-Oct-2017

Názov liekuTekturna
Kód ATC klasifikácieC09XA02
Látkaaliskiren
VýrobcaNovartis Europharm Ltd.
Liečba esenciálnej hypertenzie.
Filmom obalená tableta

1. NÁZOV LIEKU

Tekturna 150 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 150 mg aliskirenu (ako hemifumarát). Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.LIEKOVÁ FORMA

Svetloružová, bikonvexná, okrúhla tableta s vyrazeným označením „IL“ na jednej trane a „NVR“ na druhej strane.

registrácie

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

ťou

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Odporúčaná dávka Tekturny je 150 mg raz denne. U p cientov s nedostatočne zníženým tlakom krvi

dávku možno zvýšiť na 300 mg raz denne.

Antihypertenzívny účinok sa výrazne prejaví doplatnosdvoch týždňov (85-90%) od začatia liečby dávkou

150 mg raz denne.

enou

 

 

 

Tekturnu možno podávať samot ú alebo v kombinácii s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.4

a 5.1).

 

č

 

 

Tekturna sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase.

Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu s Tekturnou.

Poškodenie f

nkcie obličiek

 

U pacientov

miernym až ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej

 

 

ukon

 

dávky (pozri ča ti 4.4 a 5.2).

 

s

 

 

LiekPoškod nie funkcie pečene

U pac ntov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časť 5.2).

Starší pacienti (nad 65 rokov)

U starších pacientov nie je potrebná úprava začiatočnej dávky.

Pediatrickí pacienti (mladší ako 18 rokov)

Tekturnu sa neodporúča používať u detí a adolescentov mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 5.2).

4.3Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Anamnéza angioedému pri liečbe aliskirenom.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom, vysoko účinným inhibítorom P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (chinidínom, verapamilom) je kontraindikované (pozri časť 4.5).

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

V prípade ťažkej a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Tekturnou má ukončiť. registrácie Angioedém

U pacientov, ktorí dostávajú iné lieky inhibujúce systém renín-angiotenzín (RAS) a/alebo u pa ientov so zníženou funkciou obličiek a/alebo s diabetes mellitus je počas liečby aliskirenom zvýšené riziko hyperkaliémie.

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association [NYHA]).

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín,ťouu pacientov liečených aliskirenom sa zaznamenal angioedém. Ak vznikne angioedém, Tekturna a má okamžite vysadiť a má sa

poskytnúť príslušná liečba a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka, hlasivky alebo hrtanu sa má podať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na zaistenie dýchacích ciest pacie a.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

 

U pacientov s výraznou depléciou objemu a/alebo soli (napr. tých, ktorí užívajú vysoké dávky

 

platnos

diuretík) by po začatí liečby Tekturnou mohlo dôjsť k symptomatickej hypotenzii. Tento stav sa má

korigovať pred podaním Tekturny, prípadne sa liečba má začať pod dôsledným dohľadom lekára.

Poškodenie funkcie obličiek

 

č

V klinických skúšaniach sa T kturna nesledovala u hypertonikov s ťažkým poškodením funkcie

ukon

obličiek (sérový kreati

ín ≥ 150enouμmol/l alebo 1,70 mg/dl u žien a ≥ 177 μmol/l alebo 2,00 mg/dl

u mužov a/alebo odhad

va á rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) < 30 ml/min), dialýzou v

anamnéze, nefrotic ým syndrómom alebo renovaskulárnou hypertenziou. U hypertonikov s ťažkým

poškodením fun cie obličiek je potrebná opatrnosť vzhľadom na nedostatok údajov o bezpečnosti

Tekturny.

 

Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je

 

s

potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia

Liek

 

(napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúceho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene alebo ochorenie obličiek. Po uvedení aliskirenu na trh sa

u rizikových pacientov, ktorí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

Stenóza renálnej artérie

Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Tekturny u pacientov

s jednostrannou alebo obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke. Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď sa aliskiren podáva pacientom so stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto potrebné postupovať opatrne. Ak dôjde

k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

Tekturna môže mierne znížiť biologickú dostupnosť digoxínu.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76%, ale predpokladá sa, že inhibítory P-gp, ako je ketokonazol, zvyšujú koncentrácie v tkanivách viac ako koncentrácie v plazme. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva so stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol (pozri časť 4.5).

4.5Liekové a iné interakcie

Nie sú známe klinicky významné interakcie Tekturny s bežne používanými liekmi na liečbu hypertenzie alebo diabetu.

celekoxib, pioglitazón, alopurinol, izosorbid-5-mononitrát, ramipril a hydrochlórotiazid. Nezist li sa nijaké interakcie.

Medzi látky, ktoré sa skúmali v klinických farmakokinetických štúdiách, patríregistrácieacenokumarol, at nolol,

Súčasné podávanie aliskirenu buď s valsartanom (↓28%), metformínom (↓28%), amlodipínom (↑29%)

alebo s cimetidínom (↑19%) malo za následok zmenu Cmax alebo AUC Tekturny o 20 až 30%. Pri

podávaní s atorvastatínom sa AUC a Cmax Tekturny v rovnovážnom stave zvýšili o 50%. Súčasné podávanie Tekturny nemalo významný vplyv na farmakokinetiku atorvastatínu, valsartanu,

metformínu alebo amlodipínu. Z toho vyplýva, že nie je nutné upravovať dávkovanie Tekturny alebo týchto liečiv pri ich súčasnom podávaní.

ťou Predbežné údaje naznačujú, že irbesartan môžeplatnosznížiť AUC a Cmax Tekturny.

U pokusných zvierat sa preukázalo, že P-gp je význam ým fakt rom určujúcim biologickú dostupnosť

Tekturny. Induktory P-gp (ľubovník bodkovaný, rifampicí ) môžu preto znížiť biologickú dostupnosť Tekturny.

Interakcie s CYP450

metabolizuje enzýmami cytochrómuenouP450. Preto sa neočakávajú interakcie spôsobené inhibíciou alebo indukciou izoenzýmov CYP450.čInhibítory CYP3A4 však často ovplyvňujú aj P-gp. Možno preto očakávať zvýšenúukonexpozíciu aliskirenu počas súbežného podávania inhibítorov CYP3A4, ktoré inhibujú aj P-gp (pozri ižšie i terakcie s glykoproteínom P).

Aliskiren neinhibuje izoenzýmy CYP450 (CYP1A2, 2C8, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A). Aliskiren

neindukuje CYP3A4. Preto sa nepredp kladá, že by aliskiren ovplyvňoval systémovú expozíciu

látkam, ktoré inhibujú, indukujú alebo sa metabolizujú uvedenými enzýmami. Aliskiren sa minimálne

Interakcie s glykoproteínom P

V predklinických štúdiách sa zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa nasčrevnej absorpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Induktory P-gp (ľubovník bodkovaný, rifampicín) preto môžu znižovať biologickú dostupnosť Tekturny. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, Liekje známe, že P-gp reguluje aj absorpciu mnohých substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivách a plazme. Preto inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny

v tkan vách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície tohto transportéra.

Substráty alebo slabé inhibítory P-gp

Nepozorovali sa významné interakcie s atenololom, digoxínom, amlodipínom alebo cimetidínom. Pri podávaní s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie ketokonazolu (200 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie plazmatických hladín aliskirenu (AUC a Cmax) o 80%. Predklinické štúdie naznačujú, že súbežné podávanie aliskirenu a ketokonazolu zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou.

Predpokladá sa, že zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu je v rozmedzí, ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky aliskirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanej terapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných klinických skúšaniach. Predpokladá sa však, že inhibítory P-gp zvyšujú koncentrácie v tkanivách viac ako koncentrácie v plazme. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva s ketokonazolom alebo inými stredne silnými inhibítormi P-gp (itrakonazolom, klaritromycínom, telitromycínom, erytromycínom, amiodaronom).

Silné inhibítory P-gp

Štúdia liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým osobám ukázala, že cyklosporín (200 a

600 mg) zvyšuje C aliskirenu v dávke 75 mg približne 2,5-krát a AUC približne 5-krát. Zvýšenie

môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. Preto je kontraindikované súbežné použitie al sk r nu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

Furosemid

Keď sa aliskiren podával súčasne s furosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28% a jeho Cmax o

49%. Preto sa odporúča monitorovať účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo upravuje, aby sa predišlo jeho možnej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového preťaženia.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID)

Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny

maxregistrácie

vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné.ťou Preto sa pri kombinácii aliskirenu s NSAID vyžaduje opatrnosť, najmä u starších pacientov.

účinok aliskirenu. U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo

starší pacienti) môže aliskiren podávaný súčasne s NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie obličiek,

Draslík a diuretiká šetriace kálium

Na základe skúseností s použitím iných látok, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, súčasné podávanie diuretík šetriacich kálium, doplnkov dr s ík , náhrad solí obsahujúcich draslík či iných

látok, ktoré môžu zvyšovať hladinu sérového dras íka (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hodnôt

draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie považuje za potrebné, odporúča sa opatrnosť.

Grapefruitová šťava

 

 

platnos

 

v u šťavou a aliskirenom nemožno vzhľadom na nedostatok

Potenciálnu interakciu medzi grapefruit

údajov vylúčiť. Grapefruitová šťava sa

emá požiť spolu s Tekturnou.

Warfarín

 

enou

 

 

č

 

 

Účinky Tekturny na farmakokinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

Príjem potravy

ukon

 

 

 

 

 

 

 

Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu Tekturny.

4.6 Gravidita a laktácia

 

 

 

s

 

 

 

 

LiekGrav dita

N sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Tekturna nemala teratogénne účinky u potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Podávanie iných látok, ktoré priamo pôsobia na RAS, sa spájalo so závažnými malformáciami plodu a smrťou novorodencov. Tak ako každý liek, ktorý priamo pôsobí na RAS, Tekturna sa nemá používať počas prvého trimestra gravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikovaná počas druhého a tretieho trimestra (pozri časť 4.3). Zdravotnícki pracovníci, ktorí predpisujú akýkoľvek liek ovplyvňujúci RAS, majú vysvetliť ženám vo fertilnom veku možné riziko užívania týchto látok v gravidite. Ak sa gravidita zistí počas liečby, Tekturnu je preto potrebné vysadiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Tekturna sa vylučovala do mlieka dojčiacich potkaních samíc. Preto sa neodporúča jeho použitie u dojčiacich žien.

4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava. Tekturna má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8Nežiaduce účinky

Bezpečnosť Tekturny sa hodnotila u viac než 7 800 pacientov, vrátane 2 300 osôb liečených vyše

ako pri placebe. Vo všeobecnosti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali prerušenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

6 mesiacov a viac než 1 200 osôb liečených vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala nijakú súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou aleboregistrácieetnickou príslušnosťou. Liečba Tekturnou do dávky 300 mg mala za následok celkovú incidenciu nežiaducich reakcií podobnú

Incidencia kašľa bola podobná u pacientov, ktorí dostávali placebo (0,6%) a Tekturnu (0,9%).

Nežiaduce reakcie na liek (Tabuľka 1) sú usporiadané podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pri čom sa používa nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100, <1/10); m nej časté (≥1/1 000, <1/100); zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), zahŕňajúce ojedinelé hlásenia. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky sporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1

 

 

ou

 

ť

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu

 

Časté:

Hnačka

platnos

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

Menej časté:

Exantém

 

Zriedkavé:

Angioedém

 

Počas liečby Tekturnou sa vyskytol angi edém. V kontrolovaných klinických skúšaniach sa

angioedém počas liečby Tekturnouenouzaz amenal zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo hydrochlórotiazidom. Prípady angioedému boli hlásené aj pri použití po uvedení na

trh (frekvencia neznáma). Včprípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na alergickú reakciu (zvlášť ťažkostíukons dýcha ím alebo prehĺtaním, alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Laboratórne nálezy

V kontrolovaných klinických skúšaniach boli klinicky významné zmeny štandardných laboratórnych parametrovspojené s podávaním Tekturny menej časté. V klinických skúšaniach s hypertonikmi nemala Tekturna klinicky významný účinok na celkový cholesterol, cholesterol lipoproteínov Lieks vyso ou hustotou (HDL-C), triacylglyceroly nalačno, glukózu nalačno alebo kyselinu močovú.

H moglobín a hematokrit: Pozoroval sa malý pokles hemoglobínu a hematokritu (priemerný pokles približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadny pacient neukončil účasť na klinickom skúšaní pre anémiu. Tento účinok sa pozoruje aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín- angiotenzín, napr. pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátoroch receptorov angiotenzínu.

Sérový draslík: Zvýšenie draslíka v sére pacientov s esenciálnou hypertenziou liečených samotnou Tekturnou bolo malé a zriedkavé (0,9% v porovnaní s 0,6% pri placebe). Naproti tomu v jednom klinickom skúšaní, v ktorom sa Tekturna podávala v kombinácii s ACEI populácii diabetikov, bolo zvýšenie draslíka v sére častejšie (5,5%). Tak ako pri každej látke ovplyvňujúcej RAS je preto potrebné rutinné monitorovanie elektrolytov a funkcie obličiek u pacientov s diabetes mellitus, ochorením obličiek alebo zlyhávaním srdca.

Farmakoterapeutická skupina: inhibítor renínu, ATC kód: C09XA02

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4).

4.9Predávkovanie

Dostupné údaje v súvislosti s predávkovaním u ľudí sú obmedzené. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1Farmakodynamické vlastnosti

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptidový, účinný a selektívny priamy inhibítorregistráciehumánneho renínu. Inhibíciou enzýmu renín aliskiren inhibuje RAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu

angiotenzinogénu na angiotenzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiot nzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAS (ACEI a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)), spôsobujú kompenzačné zvýšenie aktivity plazmatického renínu (PRA), liečbaoualiskirenom znižuje PRA u hypertonikov približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri k mbinácii aliskirenu s inými

ť antihypertenzívami. Klinické dôsledky rozdielov v účinku na PRA v súčasnosti nie sú známe. Hypertenziaplatnos

U hypertonikov podávanie Tekturny raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachováv júc pri znivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej od ovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho hypotenzívneho účinku. Hypotenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby a nezávisel odenouveku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti. Tekturna sa sledovala u 1 864 pacient v vo veku 65 rokov alebo starších a u 426 pacientov vo veku 75 rokov alebo starších.

Klinické skúšania monoterapiečTekturnou preukázali hypotenzívne účinky porovnateľné s inými triedami antihypertenzívukonvráta e ACEI a ARB. V porovnaní s diuretikom (hydrochlórotiazid - HCTZ) Tekturna v dávke 300 mg po 12 týždňoch liečby znížila systolický/diastolický tlak krvi

o 17,0/12,3 mmHg pr ti 14,4/10,5 mmHg pri HCTZ v dávke 25 mg. U hypertonikov s diabetom bola monoterapia Tekturnou bezpečná a účinná.

Dostupné sú klinické skúšania kombinovanej liečby, v ktorých sa Tekturna pridávala k diuretiku hydrochlórotiazidu, ACEI ramiprilu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu, antagonistovi Liekreceptorov angiotenzínu valsartanu a betablokátoru atenololu. Znášanlivosť týchto kombinácií bola dobrá. T turna mala aditívny hypotenzívny účinok, keď sa pridala k hydrochlórotiazidu

a k ramiprilu. U pacientov, ktorých odpoveď na 5 mg blokátora kalciových kanálov amlodipínu bola nedostatočná, pridanie Tekturny v dávke 150 mg malo hypotenzívny účinok, ktorý bol podobný účinku dosiahnutému zvýšením dávky amlodipínu na 10 mg, ale s nižšou incidenciou edémov (2,1% pri aliskirene 150 mg/amlodipíne 5 mg oproti 11,2% pri amlodipíne 10 mg). Tekturna v kombinácii s antagonistom receptorov angiotenzínu valsartanom preukázala aditívny antihypertenzívny účinok

v klinickom skúšaní osobitne navrhnutom na sledovanie účinku kombinovanej liečby.

U obéznych hypertonikov s nedostatočnou odpoveďou na HCTZ v dávke 25 mg prídavná liečba Tekturnou v dávke 300 mg vyvolala ďalšie zníženie tlaku krvi, ktoré bolo porovnateľné s prídavnou liečbou irbesartanom v dávke 300 mg alebo amlodipínom v dávke 10 mg. U hypertonikov s diabetom Tekturna vyvolávala ďalšie zníženie tlaku krvi, keď sa pridal k ramiprilu, pričom pri kombinácii Tekturny a ramiprilu sa zaznamenala nižšia incidencia kašľa (1,8%) než pri ramiprile (4,7%).

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Nadmerná hypotenzia sa menej často (0,1%) pozorovala

u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou liečených samotnou Tekturnou. Hypotenzia bola tiež menej častá (< 1%) počas kombinovanej liečby inými antihypertenzívami. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom sa nedokázal „rebound“ účinok na tlak krvi alebo PRA.

V klinickom skúšaní trvajúcom 3 mesiace s 302 pacientmi s ľahkým stabilným zlyhávaním srdca,

ktorí všetci dostávali štandardnú liečbu stabilného zlyhávania srdca, sa pridanie Tekturny 150 mg dobre znášalo. Hladiny nátriuretického peptidu typu B (BNP) sa v skupine Tekturny v porovnaní s placebom znížili o 25%. Klinický význam tohto zníženia však nie je známy.

V klinickom skúšaní trvajúcom 6 mesiacov s 599 pacientmi s hypertenziou, diabetes mellitus 2. typu a nefropatiou, ktorí všetci dostávali 100 mg losartanu a optimalizovanú základnú liečbu hypertenzie, sa pridaním Tekturny 300 mg dosiahlo oproti placebu zníženie pomeru albumín:kreatinín v moči (UACR) o 20%, t.j. z 58 mg/mmol na 46 mg/mmol. Podiel pacientov, ktorých UACR sa znížil

o najmenej 50% od východiskovej hodnoty do koncového bodu, bol 24,7% pri Tekturne a 12,5% pri placebe. Klinický význam zníženia UACR pri chýbajúcom účinku na krvný tlak n e je tanovený. Tekturna neovplyvnila sérovú koncentráciu kreatinínu, ale spájal sa so zvýšenou frekvenciou (4,2% oproti 1,9% pri placebe) koncentrácie draslíka v sére ≥6,0 mmol/l, hoci to n bolo štatisticky významné.

registrácie

Priaznivé účinky Tekturny na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľového orgánu

zatiaľ nie sú známe.

 

ou

 

 

 

ť

Elektrofyziológia srdca

platnos

 

Žiadny účinok na interval QT sa nezaznamenal v randomiz vanom, dvojito slepom, placebom a účinnou látkou kontrolovanom klinickom skúšaní, v k orom sa používala štandardná elektrokardiografia a monitorovanie podľa Ho tera.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnej absorpcii sa maximál e plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách. Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom

tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu v priebehu

5-7 dní po podávaní raz de e aenourovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyššie ako po začiatočnej

dávke.

č

 

Distribúcia

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v rovnovážnom stave približne 135 litrov,

 

s

čo naznačuje, žeukonaliskiren sa distribuuje extenzívne do extravaskulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí od koncentrácie.

Liek

 

M tabolizmus a eliminácia

Str dný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne v nezmenenej forme stolicou (78%). Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní je priemerný plazmatický klírens približne 9 l/hod.

Linearita/nelinearita

Expozícia aliskirenu sa zvyšovala viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Nelinearita môže byť výraznejšia v rovnovážnom stave.

Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od linearity sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

Charakteristika u pacientov

Aliskiren podávaný raz denne predstavuje účinnú antihypertenzívnu liečbu dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

AUC je o 50% vyššia u starších (> 65 rokov) ako u mladších osôb. Pohlavie, telesná hmotnosť a etnická príslušnosť nemajú klinicky významný vplyv na farmakokinetiku aliskirenu.

Farmakokinetika aliskirenu sa hodnotila u pacientov s rôznym stupňom insuficiencie obličiek. Relatívna AUC a Cmax aliskirenu u osôb s poškodením funkcie obličiek boli v rozmedzí 0,8- až 2- násobku hladín u zdravých osôb po podaní jednorazovej dávky a v rovnovážnom stave. Tieto

pozorované zmeny však nekorelovali so závažnosťou poškodenia funkcie obličiek. U pacientov

s miernym až ťažkým poškodením funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava registráciezačiatočného dávkovan a Tekturny, u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek je však potrebná opatrnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nebola významne ovplyvnená u pacientov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene. Vzhľadom na to sa nevyžaduje úprava začiatočnej dávky aliski enu u pacientov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogénny potenciál sa hodnotil v štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénnych myšiach trvajúcej 6 mesiacov. Karcinogénny potenciál sa nezistil. Jedenouadenóm na hrubom čreve

a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke 1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Hoci aliskiren má známy iritačný potenciál,ťhranice bezpečnosti zistené u ľudí pri dávke 300 mg počas štúdie so zdravými dobrovoľníkmi a považovali za dostatočné pri 9- až 11- násobku koncentrácií v stolici alebo 6-násobku koncentrácií v liznici v porovnaní s 250 mg/kg/deň v štúdii karcinogenity na potkanoch.

Aliskiren nemal žiadny mutagénny potenciál v štúdiách mutagenity in vitro a in vivo. Hodnotenie zahŕňalo stanovenia in vitro na bakteriálnych bunkách a bunkách cicavcov a stanovenia in vivo na

potkanoch.

platnos

 

Štúdie reprodukčnej toxicity s aliskiren m nepreukázali embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu pri

dávkach do 600 mg/kg/deň u potka

v alebo 100 mg/kg/deň u králikov. Fertilita, prenatálny vývin

a postnatálny vývin neboli ovplyv

é u potkanov pri dávkach do 250 mg/kg/deň. Dávky u potkanov

a králikov viedli k systémovčj enouxpozícii, ktorá bola u potkanov 1- až 4-krát vyššia a u králikov 5-krát vyššia, než je maximál a odporú aná dávka u ľudí (300 mg).

Štúdie farmakologickej bezpečnosti neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej,

dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u

zvierat sú v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými

 

 

s

farmakologickýmiukonúčinkami aliskirenu.

Liek

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

Krospovidón

Magnéziumstearát Mikrokryštalická celulóza Povidón

Bezvodý koloidný oxid kremičitý Hypromelóza

Makrogol

Mastenec

Čierny oxid železitý (E 172)

Červený oxid železitý (E 172) Oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC blistreregistrácie Balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet.

Balenia obsahujúce 84 (3x28), 98 (2x49) alebo 280 (20x14) tabliet sú spoločné balenia.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

ou

 

 

ť

6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku platnosmá byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis Europharm Limited

enou

Wimblehurst Road

 

Horsham

 

 

 

West Sussex, RH12 5AB

 

Veľká Británia

 

č

 

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

ukon

 

EU/1/07/408/001-010

 

 

Liek

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

22.08.2007

10.DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Liečba esenciálnej hypertenzie.

1. NÁZOV LIEKU

Tekturna 300 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg aliskirenu (ako hemifumarát). Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

registrácie

 

Svetločervená, bikonvexná, oválna tableta s vyrazeným označením „IU“ na jednej trane a „NVR“ na druhej strane.

4.KLINICKÉ ÚDAJE

4.1Terapeutické indikácie

ťou

4.2Dávkovanie a spôsob podávania

Odporúčaná dávka Tekturny je 150 mg raz denne. U p cientov s nedostatočne zníženým tlakom krvi

dávku možno zvýšiť na 300 mg raz denne.

Antihypertenzívny účinok sa výrazne prejaví doplatnosdvoch týždňov (85-90%) od začatia liečby dávkou

150 mg raz denne.

enou

 

 

 

Tekturnu možno podávať samot ú alebo v kombinácii s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.4

a 5.1).

 

č

 

 

Tekturna sa má užívať s ľahkým jedlom raz denne, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase.

Grapefruitová šťava sa nemá požiť spolu s Tekturnou.

Poškodenie f

nkcie obličiek

 

U pacientov

miernym až ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej

 

 

ukon

 

dávky (pozri ča ti 4.4 a 5.2).

 

s

 

 

LiekPoškod nie funkcie pečene

U pac ntov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časť 5.2).

Starší pacienti (nad 65 rokov)

U starších pacientov nie je potrebná úprava začiatočnej dávky.

Pediatrickí pacienti (mladší ako 18 rokov)

Tekturnu sa neodporúča používať u detí a adolescentov mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Anamnéza angioedému pri liečbe aliskirenom.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Súbežné použitie aliskirenu s cyklosporínom, vysoko účinným inhibítorom P-gp, a inými silnými inhibítormi P-gp (chinidínom, verapamilom) je kontraindikované (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

V prípade ťažkej a pretrvávajúcej hnačky sa liečba Tekturnou má ukončiť. registrácie Angioedém

U pacientov, ktorí dostávajú iné lieky inhibujúce systém renín-angiotenzín (RAS) a/alebo u pa ientov so zníženou funkciou obličiek a/alebo s diabetes mellitus je počas liečby aliskirenom zvýšené riziko hyperkaliémie.

Aliskiren sa má používať s opatrnosťou u pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (funkčná trieda III-IV podľa New York Heart Association [NYHA]).

Tak ako pri iných látkach pôsobiacich na systém renín-angiotenzín,ťouu pacientov liečených aliskirenom sa zaznamenal angioedém. Ak vznikne angioedém, Tekturna a má okamžite vysadiť a má sa

poskytnúť príslušná liečba a monitorovanie až do úplného a trvalého vymiznutia príznakov a prejavov. Pri postihnutí jazyka, hlasivky alebo hrtanu sa má podať adrenalín. Okrem toho sa majú vykonať opatrenia potrebné na zaistenie dýchacích ciest pacie a.

Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu

 

U pacientov s výraznou depléciou objemu a/alebo soli (napr. tých, ktorí užívajú vysoké dávky

 

platnos

diuretík) by po začatí liečby Tekturnou mohlo dôjsť k symptomatickej hypotenzii. Tento stav sa má

korigovať pred podaním Tekturny, prípadne sa liečba má začať pod dôsledným dohľadom lekára.

Poškodenie funkcie obličiek

 

č

V klinických skúšaniach sa T kturna nesledovala u hypertonikov s ťažkým poškodením funkcie

ukon

obličiek (sérový kreati

ín ≥ 150enouμmol/l alebo 1,70 mg/dl u žien a ≥ 177 μmol/l alebo 2,00 mg/dl

u mužov a/alebo odhad

va á rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) < 30 ml/min), dialýzou v

anamnéze, nefrotic ým syndrómom alebo renovaskulárnou hypertenziou. U hypertonikov s ťažkým

poškodením fun cie obličiek je potrebná opatrnosť vzhľadom na nedostatok údajov o bezpečnosti

Tekturny.

 

Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, pri podávaní aliskirenu je

 

s

potrebná opatrnosť, keď sú prítomné stavy predisponujúce k dysfunkcii obličiek, ako je hypovolémia

Liek

 

(napr. následkom straty krvi, závažnej alebo dlho pretrvávajúcej hnačky, pretrvávajúceho vracania atď.), ochorenie srdca, ochorenie pečene alebo ochorenie obličiek. Po uvedení aliskirenu na trh sa

u rizikových pacientov, ktorí dostávali aliskiren, zaznamenalo akútne zlyhanie obličiek, reverzibilné po ukončení liečby. Pri vzniku akýchkoľvek príznakov zlyhania obličiek sa má aliskiren ihneď vysadiť.

Stenóza renálnej artérie

Nie sú dostupné údaje z kontrolovaných klinických štúdií o použití Tekturny u pacientov

s jednostrannou alebo obojstrannou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitárnej obličke. Tak ako pri iných látkach, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, riziko insuficiencie obličiek vrátane akútneho zlyhania obličiek je zvýšené, keď sa aliskiren podáva pacientom so stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov je preto potrebné postupovať opatrne. Ak dôjde

k zlyhaniu obličiek, liečba sa má ukončiť.

Tekturna môže mierne znížiť biologickú dostupnosť digoxínu.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie aliskirenu 300 mg s ketokonazolom 200 mg vyvolalo zvýšenie AUC aliskirenu o 76%, ale predpokladá sa, že inhibítory P-gp, ako je ketokonazol, zvyšujú koncentrácie v tkanivách viac ako koncentrácie v plazme. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva so stredne silnými inhibítormi P-gp, ako je ketokonazol (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Nie sú známe klinicky významné interakcie Tekturny s bežne používanými liekmi na liečbu hypertenzie alebo diabetu.

celekoxib, pioglitazón, alopurinol, izosorbid-5-mononitrát, ramipril a hydrochlórotiazid. Nezist li sa nijaké interakcie.

Medzi látky, ktoré sa skúmali v klinických farmakokinetických štúdiách, patríregistrácieacenokumarol, at nolol,

Súčasné podávanie aliskirenu buď s valsartanom (↓28%), metformínom (↓28%), amlodipínom (↑29%)

alebo s cimetidínom (↑19%) malo za následok zmenu Cmax alebo AUC Tekturny o 20 až 30%. Pri

podávaní s atorvastatínom sa AUC a Cmax Tekturny v rovnovážnom stave zvýšili o 50%. Súčasné podávanie Tekturny nemalo významný vplyv na farmakokinetiku atorvastatínu, valsartanu,

metformínu alebo amlodipínu. Z toho vyplýva, že nie je nutné upravovať dávkovanie Tekturny alebo týchto liečiv pri ich súčasnom podávaní.

ťou Predbežné údaje naznačujú, že irbesartan môžeplatnosznížiť AUC a Cmax Tekturny.

U pokusných zvierat sa preukázalo, že P-gp je význam ým fakt rom určujúcim biologickú dostupnosť

Tekturny. Induktory P-gp (ľubovník bodkovaný, rifampicí ) môžu preto znížiť biologickú dostupnosť Tekturny.

Interakcie s CYP450

metabolizuje enzýmami cytochrómuenouP450. Preto sa neočakávajú interakcie spôsobené inhibíciou alebo indukciou izoenzýmov CYP450.čInhibítory CYP3A4 však často ovplyvňujú aj P-gp. Možno preto očakávať zvýšenúukonexpozíciu aliskirenu počas súbežného podávania inhibítorov CYP3A4, ktoré inhibujú aj P-gp (pozri ižšie i terakcie s glykoproteínom P).

Aliskiren neinhibuje izoenzýmy CYP450 (CYP1A2, 2C8, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A). Aliskiren

neindukuje CYP3A4. Preto sa nepredp kladá, že by aliskiren ovplyvňoval systémovú expozíciu

látkam, ktoré inhibujú, indukujú alebo sa metabolizujú uvedenými enzýmami. Aliskiren sa minimálne

Interakcie s glykoproteínom P

V predklinických štúdiách sa zistilo, že MDR1/Mdr1a/1b (P-gp) je hlavný efluxný systém, ktorý sa podieľa nasčrevnej absorpcii aliskirenu a jeho vylučovaní žlčou. Induktory P-gp (ľubovník bodkovaný, rifampicín) preto môžu znižovať biologickú dostupnosť Tekturny. Hoci sa to pri aliskirene neskúmalo, Liekje známe, že P-gp reguluje aj absorpciu mnohých substrátov tkanivami a inhibítory P-gp môžu zvyšovať pomer koncentrácií v tkanivách a plazme. Preto inhibítory P-gp môžu zvyšovať hladiny

v tkan vách viac ako hladiny v plazme. Potenciál pre liekové interakcie lokalizované na P-gp bude pravdepodobne závisieť od miery inhibície tohto transportéra.

Substráty alebo slabé inhibítory P-gp

Nepozorovali sa významné interakcie s atenololom, digoxínom, amlodipínom alebo cimetidínom. Pri podávaní s atorvastatínom (80 mg) sa AUC a Cmax aliskirenu (300 mg) v rovnovážnom stave zvýšili o 50%.

Stredne silné inhibítory P-gp

Súčasné podávanie ketokonazolu (200 mg) s aliskirenom (300 mg) vyvolalo zvýšenie plazmatických hladín aliskirenu (AUC a Cmax) o 80%. Predklinické štúdie naznačujú, že súbežné podávanie aliskirenu a ketokonazolu zvyšuje gastrointestinálnu absorpciu aliskirenu a znižuje jeho vylučovanie žlčou.

Predpokladá sa, že zmena plazmatických hladín aliskirenu v prítomnosti ketokonazolu je v rozmedzí, ktoré by sa dosiahlo zdvojnásobením dávky aliskirenu; zistilo sa, že dávky aliskirenu až do 600 mg, alebo dvojnásobku najvyššej odporúčanej terapeutickej dávky, sa dobre znášali v kontrolovaných klinických skúšaniach. Predpokladá sa však, že inhibítory P-gp zvyšujú koncentrácie v tkanivách viac ako koncentrácie v plazme. Preto je potrebná opatrnosť, keď sa aliskiren podáva s ketokonazolom alebo inými stredne silnými inhibítormi P-gp (itrakonazolom, klaritromycínom, telitromycínom, erytromycínom, amiodaronom).

Silné inhibítory P-gp

Štúdia liekových interakcií po jednorazovom podaní zdravým osobám ukázala, že cyklosporín (200 a

600 mg) zvyšuje C aliskirenu v dávke 75 mg približne 2,5-krát a AUC približne 5-krát. Zvýšenie

môže byť väčšie pri vyšších dávkach aliskirenu. Preto je kontraindikované súbežné použitie al sk r nu a silných inhibítorov P-gp (pozri časť 4.3).

Furosemid

Keď sa aliskiren podával súčasne s furosemidom, AUC furosemidu sa znížila o 28% a jeho Cmax o

49%. Preto sa odporúča monitorovať účinky, keď sa liečba furosemidom začína alebo upravuje, aby sa predišlo jeho možnej nedostatočnej utilizácii v klinických situáciách objemového preťaženia.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID)

Tak ako aj iné látky pôsobiace na systém renín-angiotenzín, NSAID môžu znížiť antihypertenzívny

maxregistrácie

vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné.ťou Preto sa pri kombinácii aliskirenu s NSAID vyžaduje opatrnosť, najmä u starších pacientov.

účinok aliskirenu. U niektorých pacientov s narušenou funkciou obličiek (dehydratovaní pacienti alebo

starší pacienti) môže aliskiren podávaný súčasne s NSAID vyvolať ďalšie zhoršenie funkcie obličiek,

Draslík a diuretiká šetriace kálium

Na základe skúseností s použitím iných látok, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín, súčasné podávanie diuretík šetriacich kálium, doplnkov dr s ík , náhrad solí obsahujúcich draslík či iných

látok, ktoré môžu zvyšovať hladinu sérového dras íka (napr. heparín), môže viesť k zvýšeniu hodnôt

draslíka v sére. Ak sa súčasné podávanie považuje za potrebné, odporúča sa opatrnosť.

Grapefruitová šťava

 

 

platnos

 

v u šťavou a aliskirenom nemožno vzhľadom na nedostatok

Potenciálnu interakciu medzi grapefruit

údajov vylúčiť. Grapefruitová šťava sa

emá požiť spolu s Tekturnou.

Warfarín

 

enou

 

 

č

 

 

Účinky Tekturny na farmakokinetiku warfarínu sa nevyhodnotili.

Príjem potravy

ukon

 

 

 

 

 

 

 

Zistilo sa, že jedlá s vysokým obsahom tuku podstatne znižujú absorpciu Tekturny.

4.6 Gravidita a laktácia

 

 

 

s

 

 

 

 

LiekGrav dita

N sú k dispozícii údaje o použití aliskirenu u gravidných žien. Tekturna nemala teratogénne účinky u potkanov a králikov (pozri časť 5.3). Podávanie iných látok, ktoré priamo pôsobia na RAS, sa spájalo so závažnými malformáciami plodu a smrťou novorodencov. Tak ako každý liek, ktorý priamo pôsobí na RAS, Tekturna sa nemá používať počas prvého trimestra gravidity alebo u žien, ktoré plánujú otehotnieť, a je kontraindikovaná počas druhého a tretieho trimestra (pozri časť 4.3). Zdravotnícki pracovníci, ktorí predpisujú akýkoľvek liek ovplyvňujúci RAS, majú vysvetliť ženám vo fertilnom veku možné riziko užívania týchto látok v gravidite. Ak sa gravidita zistí počas liečby, Tekturnu je preto potrebné vysadiť.

Laktácia

Nie je známe, či sa aliskiren vylučuje do ľudského mlieka. Tekturna sa vylučovala do mlieka dojčiacich potkaních samíc. Preto sa neodporúča jeho použitie u dojčiacich žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je však potrebné brať do úvahy, že pri každej antihypertenzívnej liečbe sa príležitostne môžu vyskytnúť závraty alebo únava. Tekturna má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnosť Tekturny sa hodnotila u viac než 7 800 pacientov, vrátane 2 300 osôb liečených vyše

ako pri placebe. Vo všeobecnosti nežiaduce reakcie boli mierne a prechodné a len zriedka si vyžiadali prerušenie liečby. Najčastejšou nežiaducou reakciou na liek je hnačka.

6 mesiacov a viac než 1 200 osôb liečených vyše 1 roka. Incidencia nežiaducich reakcií nevykazovala nijakú súvislosť s pohlavím, vekom, indexom telesnej hmotnosti, rasou aleboregistrácieetnickou príslušnosťou. Liečba Tekturnou do dávky 300 mg mala za následok celkovú incidenciu nežiaducich reakcií podobnú

Incidencia kašľa bola podobná u pacientov, ktorí dostávali placebo (0,6%) a Tekturnu (0,9%).

Nežiaduce reakcie na liek (Tabuľka 1) sú usporiadané podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé, pri čom sa používa nasledujúca konvencia: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100, <1/10); m nej časté (≥1/1 000, <1/100); zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), zahŕňajúce ojedinelé hlásenia. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky sporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1

 

 

ou

 

ť

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu

 

Časté:

Hnačka

platnos

 

Poruchy kože a podkožného tkaniva

 

Menej časté:

Exantém

 

Zriedkavé:

Angioedém

 

Počas liečby Tekturnou sa vyskytol angi edém. V kontrolovaných klinických skúšaniach sa

angioedém počas liečby Tekturnouenouzaz amenal zriedkavo, s výskytom porovnateľným pri liečbe placebom alebo hydrochlórotiazidom. Prípady angioedému boli hlásené aj pri použití po uvedení na

trh (frekvencia neznáma). Včprípade akýchkoľvek príznakov poukazujúcich na alergickú reakciu (zvlášť ťažkostíukons dýcha ím alebo prehĺtaním, alebo edému tváre, končatín, očí, pier a/alebo jazyka) pacienti majú prerušiť liečbu a spojiť sa s lekárom (pozri časť 4.4).

Laboratórne nálezy

V kontrolovaných klinických skúšaniach boli klinicky významné zmeny štandardných laboratórnych parametrovspojené s podávaním Tekturny menej časté. V klinických skúšaniach s hypertonikmi nemala Tekturna klinicky významný účinok na celkový cholesterol, cholesterol lipoproteínov Lieks vyso ou hustotou (HDL-C), triacylglyceroly nalačno, glukózu nalačno alebo kyselinu močovú.

H moglobín a hematokrit: Pozoroval sa malý pokles hemoglobínu a hematokritu (priemerný pokles približne o 0,05 mmol/l a 0,16 objemových percent). Žiadny pacient neukončil účasť na klinickom skúšaní pre anémiu. Tento účinok sa pozoruje aj pri iných látkach pôsobiacich na systém renín- angiotenzín, napr. pri inhibítoroch enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACEI) a blokátoroch receptorov angiotenzínu.

Sérový draslík: Zvýšenie draslíka v sére pacientov s esenciálnou hypertenziou liečených samotnou Tekturnou bolo malé a zriedkavé (0,9% v porovnaní s 0,6% pri placebe). Naproti tomu v jednom klinickom skúšaní, v ktorom sa Tekturna podávala v kombinácii s ACEI populácii diabetikov, bolo zvýšenie draslíka v sére častejšie (5,5%). Tak ako pri každej látke ovplyvňujúcej RAS je preto potrebné rutinné monitorovanie elektrolytov a funkcie obličiek u pacientov s diabetes mellitus, ochorením obličiek alebo zlyhávaním srdca.

Farmakoterapeutická skupina: inhibítor renínu, ATC kód: C09XA02

Po uvedení na trh sa zaznamenala porucha funkcie obličiek a prípady akútneho zlyhania obličiek u rizikových pacientov (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie

Dostupné údaje v súvislosti s predávkovaním u ľudí sú obmedzené. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia súvisiaca s antihypertenzívnym účinkom aliskirenu. Pri vzniku symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Aliskiren je perorálne aktívny, nepeptidový, účinný a selektívny priamy inhibítorregistráciehumánneho renínu. Inhibíciou enzýmu renín aliskiren inhibuje RAS v bode aktivácie, čím blokuje konverziu

angiotenzinogénu na angiotenzín I a znižuje hladiny angiotenzínu I a angiot nzínu II. Zatiaľ čo iné látky, ktoré inhibujú RAS (ACEI a blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)), spôsobujú kompenzačné zvýšenie aktivity plazmatického renínu (PRA), liečbaoualiskirenom znižuje PRA u hypertonikov približne o 50 až 80%. Podobný pokles sa zistil pri k mbinácii aliskirenu s inými

ť antihypertenzívami. Klinické dôsledky rozdielov v účinku na PRA v súčasnosti nie sú známe. Hypertenziaplatnos

U hypertonikov podávanie Tekturny raz denne v dávke 150 mg a 300 mg vyvolávalo pokles systolického aj diastolického krvného tlaku závislý od dávky, ktorý sa udržal počas celého 24- hodinového intervalu medzi dávkami (zachováv júc pri znivý účinok zavčas ráno) s priemerným pomerom maxima a minima diastolickej od ovede až do 98% pri dávke 300 mg. Po 2 týždňoch sa pozorovalo 85 až 90% maximálneho hypotenzívneho účinku. Hypotenzívny účinok pretrvával počas dlhodobej liečby a nezávisel odenouveku, pohlavia, indexu telesnej hmotnosti a etnickej príslušnosti. Tekturna sa sledovala u 1 864 pacient v vo veku 65 rokov alebo starších a u 426 pacientov vo veku 75 rokov alebo starších.

Klinické skúšania monoterapiečTekturnou preukázali hypotenzívne účinky porovnateľné s inými triedami antihypertenzívukonvráta e ACEI a ARB. V porovnaní s diuretikom (hydrochlórotiazid - HCTZ) Tekturna v dávke 300 mg po 12 týždňoch liečby znížila systolický/diastolický tlak krvi

o 17,0/12,3 mmHg pr ti 14,4/10,5 mmHg pri HCTZ v dávke 25 mg. U hypertonikov s diabetom bola monoterapia Tekturnou bezpečná a účinná.

Dostupné sú klinické skúšania kombinovanej liečby, v ktorých sa Tekturna pridávala k diuretiku hydrochlórotiazidu, ACEI ramiprilu, blokátoru kalciových kanálov amlodipínu, antagonistovi Liekreceptorov angiotenzínu valsartanu a betablokátoru atenololu. Znášanlivosť týchto kombinácií bola dobrá. T turna mala aditívny hypotenzívny účinok, keď sa pridala k hydrochlórotiazidu

a k ramiprilu. U pacientov, ktorých odpoveď na 5 mg blokátora kalciových kanálov amlodipínu bola nedostatočná, pridanie Tekturny v dávke 150 mg malo hypotenzívny účinok, ktorý bol podobný účinku dosiahnutému zvýšením dávky amlodipínu na 10 mg, ale s nižšou incidenciou edémov (2,1% pri aliskirene 150 mg/amlodipíne 5 mg oproti 11,2% pri amlodipíne 10 mg). Tekturna v kombinácii s antagonistom receptorov angiotenzínu valsartanom preukázala aditívny antihypertenzívny účinok

v klinickom skúšaní osobitne navrhnutom na sledovanie účinku kombinovanej liečby.

U obéznych hypertonikov s nedostatočnou odpoveďou na HCTZ v dávke 25 mg prídavná liečba Tekturnou v dávke 300 mg vyvolala ďalšie zníženie tlaku krvi, ktoré bolo porovnateľné s prídavnou liečbou irbesartanom v dávke 300 mg alebo amlodipínom v dávke 10 mg. U hypertonikov s diabetom Tekturna vyvolávala ďalšie zníženie tlaku krvi, keď sa pridal k ramiprilu, pričom pri kombinácii Tekturny a ramiprilu sa zaznamenala nižšia incidencia kašľa (1,8%) než pri ramiprile (4,7%).

Hypotenzia po prvej dávke a účinok na tepovú frekvenciu sa nepreukázali u pacientov liečených v kontrolovaných klinických skúšaniach. Nadmerná hypotenzia sa menej často (0,1%) pozorovala

u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou liečených samotnou Tekturnou. Hypotenzia bola tiež menej častá (< 1%) počas kombinovanej liečby inými antihypertenzívami. Po prerušení liečby sa hodnoty krvného tlaku postupne vrátili na východiskové hodnoty v priebehu niekoľkých týždňov, pričom sa nedokázal „rebound“ účinok na tlak krvi alebo PRA.

V klinickom skúšaní trvajúcom 3 mesiace s 302 pacientmi s ľahkým stabilným zlyhávaním srdca,

ktorí všetci dostávali štandardnú liečbu stabilného zlyhávania srdca, sa pridanie Tekturny 150 mg dobre znášalo. Hladiny nátriuretického peptidu typu B (BNP) sa v skupine Tekturny v porovnaní s placebom znížili o 25%. Klinický význam tohto zníženia však nie je známy.

V klinickom skúšaní trvajúcom 6 mesiacov s 599 pacientmi s hypertenziou, diabetes mellitus 2. typu a nefropatiou, ktorí všetci dostávali 100 mg losartanu a optimalizovanú základnú liečbu hypertenzie, sa pridaním Tekturny 300 mg dosiahlo oproti placebu zníženie pomeru albumín:kreatinín v moči (UACR) o 20%, t.j. z 58 mg/mmol na 46 mg/mmol. Podiel pacientov, ktorých UACR sa znížil

o najmenej 50% od východiskovej hodnoty do koncového bodu, bol 24,7% pri Tekturne a 12,5% pri placebe. Klinický význam zníženia UACR pri chýbajúcom účinku na krvný tlak n e je tanovený. Tekturna neovplyvnila sérovú koncentráciu kreatinínu, ale spájal sa so zvýšenou frekvenciou (4,2% oproti 1,9% pri placebe) koncentrácie draslíka v sére ≥6,0 mmol/l, hoci to n bolo štatisticky významné.

registrácie

Priaznivé účinky Tekturny na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľového orgánu

zatiaľ nie sú známe.

 

ou

 

 

 

ť

Elektrofyziológia srdca

platnos

 

Žiadny účinok na interval QT sa nezaznamenal v randomiz vanom, dvojito slepom, placebom a účinnou látkou kontrolovanom klinickom skúšaní, v k orom sa používala štandardná elektrokardiografia a monitorovanie podľa Ho tera.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnej absorpcii sa maximál e plazmatické koncentrácie aliskirenu dosiahnu po 1-3 hodinách. Absolútna biologická dostupnosť aliskirenu predstavuje približne 2-3%. Jedlá s vysokým obsahom

tuku znižujú Cmax o 85% a AUC o 70%. Rovnovážne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu v priebehu

5-7 dní po podávaní raz de e aenourovnovážne hladiny sú približne 2-krát vyššie ako po začiatočnej

dávke.

č

 

Distribúcia

Po intravenóznom podaní je priemerný distribučný objem v rovnovážnom stave približne 135 litrov,

 

s

čo naznačuje, žeukonaliskiren sa distribuuje extenzívne do extravaskulárneho priestoru. Väzba aliskirenu

na bielkoviny plazmy je stredne silná (47-51%) a nezávisí od koncentrácie.

Liek

 

M tabolizmus a eliminácia

Str dný polčas je asi 40 hodín (rozmedzie 34-41 hodín). Aliskiren sa eliminuje prevažne v nezmenenej forme stolicou (78%). Približne 1,4% celkovej perorálnej dávky sa metabolizuje. Enzým zodpovedný za tento metabolizmus je CYP3A4. Po perorálnom podaní sa približne 0,6% dávky nájde v moči. Po intravenóznom podaní je priemerný plazmatický klírens približne 9 l/hod.

Linearita/nelinearita

Expozícia aliskirenu sa zvyšovala viac, ako bolo úmerné zvyšovaniu dávky. Po podaní jednorazovej dávky v rozmedzí dávok 75 až 600 mg spôsobilo 2-násobné zvýšenie dávky ~2,3-násobné zvýšenie AUC a 2,6-násobné zvýšenie Cmax. Nelinearita môže byť výraznejšia v rovnovážnom stave.

Mechanizmus zodpovedný za odchýlku od linearity sa neidentifikoval. Možný mechanizmus je saturácia transportérov v mieste absorpcie alebo v dráhe hepatobiliárneho klírensu.

Charakteristika u pacientov

Aliskiren podávaný raz denne predstavuje účinnú antihypertenzívnu liečbu dospelých pacientov bez ohľadu na ich pohlavie, vek, index telesnej hmotnosti a etnickú príslušnosť.

AUC je o 50% vyššia u starších (> 65 rokov) ako u mladších osôb. Pohlavie, telesná hmotnosť a etnická príslušnosť nemajú klinicky významný vplyv na farmakokinetiku aliskirenu.

Farmakokinetika aliskirenu sa hodnotila u pacientov s rôznym stupňom insuficiencie obličiek. Relatívna AUC a Cmax aliskirenu u osôb s poškodením funkcie obličiek boli v rozmedzí 0,8- až 2- násobku hladín u zdravých osôb po podaní jednorazovej dávky a v rovnovážnom stave. Tieto

pozorované zmeny však nekorelovali so závažnosťou poškodenia funkcie obličiek. U pacientov

s miernym až ťažkým poškodením funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava registráciezačiatočného dávkovan a Tekturny, u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek je však potrebná opatrnosť.

Farmakokinetika aliskirenu nebola významne ovplyvnená u pacientov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene. Vzhľadom na to sa nevyžaduje úprava začiatočnej dávky aliski enu u pacientov s miernym až ťažkým poškodením funkcie pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogénny potenciál sa hodnotil v štúdii na potkanoch trvajúcej 2 roky a v štúdii na transgénnych myšiach trvajúcej 6 mesiacov. Karcinogénny potenciál sa nezistil. Jedenouadenóm na hrubom čreve

a jeden adenokarcinóm na slepom čreve zaznamenané u potkanov pri dávke 1 500 mg/kg/deň neboli štatisticky významné. Hoci aliskiren má známy iritačný potenciál,ťhranice bezpečnosti zistené u ľudí pri dávke 300 mg počas štúdie so zdravými dobrovoľníkmi a považovali za dostatočné pri 9- až 11- násobku koncentrácií v stolici alebo 6-násobku koncentrácií v liznici v porovnaní s 250 mg/kg/deň v štúdii karcinogenity na potkanoch.

Aliskiren nemal žiadny mutagénny potenciál v štúdiách mutagenity in vitro a in vivo. Hodnotenie zahŕňalo stanovenia in vitro na bakteriálnych bunkách a bunkách cicavcov a stanovenia in vivo na

potkanoch.

platnos

 

Štúdie reprodukčnej toxicity s aliskiren m nepreukázali embryofetálnu toxicitu alebo teratogenitu pri

dávkach do 600 mg/kg/deň u potka

v alebo 100 mg/kg/deň u králikov. Fertilita, prenatálny vývin

a postnatálny vývin neboli ovplyv

é u potkanov pri dávkach do 250 mg/kg/deň. Dávky u potkanov

a králikov viedli k systémovčj enouxpozícii, ktorá bola u potkanov 1- až 4-krát vyššia a u králikov 5-krát vyššia, než je maximál a odporú aná dávka u ľudí (300 mg).

Štúdie farmakologickej bezpečnosti neukázali žiadne nežiaduce účinky na funkciu centrálnej nervovej,

dýchacej alebo kardiovaskulárnej sústavy. Nálezy v štúdiách toxicity pri opakovanom podávaní u

zvierat sú v súlade so známym potenciálom pre miestne dráždenie alebo očakávanými

 

 

s

farmakologickýmiukonúčinkami aliskirenu.

Liek

 

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

Krospovidón

Magnéziumstearát Mikrokryštalická celulóza Povidón

Bezvodý koloidný oxid kremičitý Hypromelóza

Makrogol

Mastenec

Čierny oxid železitý (E 172)

Červený oxid železitý (E 172) Oxid titaničitý (E 171)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC blistreregistrácie Balenia obsahujúce 7, 14, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98 alebo 280 tabliet.

Balenia obsahujúce 84 (3x28), 90 (3x30), 98 (2x49) alebo 280 (20x14) tabliet sú spoločné balenia.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

ou

 

 

ť

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku platnosmá byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis Europharm Limited

enou

Wimblehurst Road

 

Horsham

 

 

 

West Sussex, RH12 5AB

 

Veľká Británia

 

č

 

 

 

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

 

 

ukon

 

EU/1/07/408/011-020

 

 

Liek

s

 

 

 

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

22.08.2007

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Príspevky

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
  • Pomoc
  • Get it on Google Play
  • O nás
  • Info on site by:

  • Presented by RXed.eu

  • 27558

    zoznam liekov na lekársky predpis